Lateránske zmluvy
Lateránske zmluvy alebo lateránske dohody alebo lateránska dohoda je označenie pre tri zmluvy podpísané 11. februára 1929 medzi Talianskym kráľovstvom a Svätou stolicou.
Prvou zmluvou bol zriadený nezávislý Vatikánsky mestský štát (štátna suverenita nad 44 hektármi vatikánskeho územia). Druhou sa v Taliansku jediným štátnym náboženstvom stalo rímskokatolícke náboženstvo. Treťou zmluvou sa riešili finančné vzťahy.
Zmluvy podpísal kardinál Pietro Gasparri, zastupujúci pápeža Pia XI., a Benito Mussolini, zastupujúci talianskeho kráľa Viktora Emanuela III. Akt podpísania sa nekonal vo Vatikáne, ale v Lateránskom paláci susediacom s bazilikou sv. Jána, sídelnou bazilikou rímskeho biskupa - pápeža. Mussolini sa teda nestretol s pápežom, čím sa vyhol procedúre kľaknúť si pred pápežom a pobozkať „rybársky prsteň“, čo by bolo pre Vodcu ponižujúce. No aj tak dostal najvyššie cirkevné vyznamenanie – Rad Krista a Gasparri dostal zasa od kráľa najvyššie talianske vyznamenanie – reťaz Annuncianty, vykladanú množstvom vzácnych drahokamov.
