Rožňava

O rovnomennom okrese pozri Rožňava (okres).

Rožňava (maď. Rozsnyó, nem. Rosenau) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Rožňava
maď. Rozsnyó
mesto
Rožňavská katedrála a kostol sv. Anny
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Rožňava
Región	Gemer
Vodný tok	Slaná
Nadmorská výška	313 m n. m.
Súradnice	48°39′30″S 20°31′51″V
Rozloha	45,62 km² (4 562 ha)
Obyvateľstvo	16 932 (31. 12. 2023)
Hustota	371,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1291
Primátor	Michal Domik (nezávislý)
PSČ	048 01
ŠÚJ	525529
EČV (do r. 2022)	RV
Tel. predvoľba	+421-58
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Šafárikova 29 048 01 Rožňava
E-mailová adresa	primator@roznava.sk
Telefón	058 / 777 31 11
Fax	058 / 732 45 09
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Rožňava
Webová stránka: roznava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Strážna veža

Rožňavská katedrála

Kostol sv. Anny

Evanjelický kostol

Biskupský úrad a socha Immaculaty

Stará radnica

Pomník Františky Andrášiovej

Pohľad na mesto

Polohopis

Vodné toky

Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v Rožňavskej kotline. Z južnej strany mesto obkolesuje Slovenský kras, zo severu úpätia Volovských vrchov. Cez mesto preteká Rožňavský potok Drázus a rieka Slaná.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie (2021)

Spolu 17 569 obyvateľov

Slováci 12 362 (70,4%)

Maďari 3 298 (18,8%)

Rómovia 167 (0.95%)

Česi 63 (0,4%)

nezistená 1 535 (8,7%)

Národnostné zloženie (2011)

Spolu 19 706 obyvateľov

Národnosť	Počet	Percento
Slováci	11 816	59,96 %
Maďari	3 909	19,84 %
Rómovia	470	2,38 %
Česi	79	0,40 %
nezistená	3 301	16,75 %

Vierovyznanie

Vierovyznanie	Percento
Rímskokatolícke	41,1%
Bez vyznania	32,3%
Evanjelické	12,0%
Gréckokatolícke	1,3%
nezistené	4,0%

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Historické jadro Rožňavy pozostáva z priestranného štvorcového námestia, druhého najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc. Od roku 1991 je chránené ako pamiatková zóna.

Sakrálne pamiatky

• Katedrála nanebovzatia Panny Márie, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, pôvodne z 13. storočia. Stavba bola výrazne prestavovaná v 15. a 16. storočí. Interiér je neogoticky upravený. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu nachádza empora, hodnotné vežové pastofórium z roku 1509 a gotický obraz Metercia, teda zobrazenie sv. Anny samotretej z roku 1513. Hlavný oltár je barokový z dielne Jozefa Godeho. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál kostola je gotický, ukončený oslím chrbtom s fiálou s reliéfom veraikonu neseného anjelom. Pri kostole sa nachádza samostatne stojaca neskorobaroková zvonica členená kordónovými rímsami a pilastrami s barokovou helmicou s laternou z rokov 1776-1779.

• Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1650. Kostol dal postaviť na mieste starej radnice a protestantskej školy arcibiskup Juraj Lipai. Stavba patrila najskôr jezuitom a neskôr, od začiatku 19. storočia premonštrátom. Na hlavnej fasáde, po stranách okolo portálu sa nachádzajú dve niky s drevenými sochami kráľa Dávida a Mojžiša. Pod kostolom sa nachádzajú premonštrátske hrobky umiestnené v priestoroch, ktoré boli pravdepodobne pivnicami pôvodnej radnice.

• Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z rokov 1784-1786. V interiéri sa nachádza priebežná murovaná empora. Zariadenie v štýle luiséz je z dielne Jozefa Godeho, oltár, kazateľnica a krstiteľnica. Na oltári sa nachádzajú dva vyrezávané reliéfy, Posledná večera a Vzkriesený Kristus medzi anjelmi. Organ z roku 1785 je dielom majsta Jána Gertnera. Fasády kostola sú členené lizénami a elipsovo ukončenými oknami so šambránami. Nad oknami sú dekoratívne kazety s festónmi. Kratšie strany pôdorysu sú ukončené prelamovanými štítmi.

• Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov 1904–1905. Stavba má výraznú dekoratívnu fasádu členenú opornými piliermi s kombináciou hrubej omietky a režnej tehly. Uplatňuje sa tu neogotické tvaroslovie s prvkami secesie. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

Ostatné pamiatky

• Strážna veža, neskororenesančná stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1643-1654. Pôvodne išlo o súčasť gotickej radnice. Vznikla v dôsledku tureckého nebezpečenstva. Dokončená bola v roku 1654 za richtára Mateja Bakoša. Stavbu dokončil spišský staviteľ Juraj Gerscheuer. Je 38 metrov vysoká. Ukončená je drevenou ochodzou, ktorá dnes slúži ako vyhliadka a drevenou šindľovou strechou. Na južnej strane veže je osadená renesančná pamätná tabuľa s menami richtárov a datáciou stavby. Nad ňou je umiestnená kamenná turecká delová guľa.

• Biskupský úrad, sídlo Rožňavskej rímskokatolíckej diecézy, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmea U z rokov 1776-1778. Biskupstvo v Rožňave založila cisárovná Mária Terézia v roku 1776. Úpravami prešla v polovici 19. storočia. Fasáda paláca je členená dvoma nárožnými a stredným rizalitom s osovým balkónom a atikou. Fasády sú členené kordónovou rímsou a dekoratívnymi kazetami. Okná rizalitov majú segmentové frontóny.

• Staré premonštrátske gymnázium, neskôr detská nemocnica, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1778. Úpravami prešla v roku 1808 a v polovici 20. storočia.

• Radnica, trojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1711. Klasicisticky bola stavba upravená v prvej polovici 19. storočia.

• Kláštor Vincentiek, dvojpodlažná neorenesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1866. Stavbe dominuje stredný rizalit s oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány.

• Gymnázium P. J. Šafárika, trojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1906.

Pomníky

• Morový stĺp so sochou Immaculaty, baroková socha z roku 1710. Úpravami prešla v roku 1730. Nachádza sa na Námestí baníkov pred biskupským palácom.

• Socha Františky Andrášiovej (1838 – 1902), patrónky chudobných, mramorová secesná socha odhalená 29. 10. 1905. Nachádza sa na námestí pred mestskou vežou.

• Pomník partizána Tótha, popraveného fašistami počas SNP (Rožňava vtedy patrila Horthyho Maďarsku), na Námestí baníkov.

• Socha Ľudovíta Košuta, uhorského politika. Je umiestnená sekundárne pri budove Baníckeho múzea.

• Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne.

• Busta Štefana Moyzesa (prvého predsedu Matice slovenskej), Námestie baníkov (na rohu pri ceste ku hlavnej pošte).

• Pamätník Pavla Jozefa Šafárika. Nachádza sa pred budovou Osvetového kultúrneho centra.

Divadlo

• V mestskom divadle ACTORES v priestoroch budovy OKC sa hrajú rôzne divadelné predstavenia, ale aj iné výchovné koncerty a podobne.

Múzeá

• Banícke múzeum – V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904.
• Mestská galéria

Verejné ustanovizne

• Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
• Amatérsky Filmový Klub Rožňava GEMERFILM
• Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave
• Turistický a informačný sprievodca regiónom Gemer
• Gemerská hvezdáreň Rožňava

Parky

• Mestský park pri dome humanity Slovenského Červeného kríža, známy aj ako Póschova záhrada (u maďarskej menšiny), sídlisko Stred
• Park pri Obchodnej Akadémii
• Mestský park pri Gemerskej knižnici

Médiá

• Rožňavská televízia (RVTV) – pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku

Školstvo

• Ústav vzdelávania UPJŠ Košice
• Detašované pracovisko PF UPJŠ Košice
• Gymnázium P. J. Šafárika
• Obchodná akadémia Rožňava
• SPŠ – stavebná
• Stredná odborná škola technická
• Združená stredná škola služieb
• Stredná zdravotnícka škola

Šport

• MBK Agrotrade Rožňava – basketbal ženy
• TJ Geológ Rožňava – stolný tenis (Extraliga)
• BK ŠPD Rožňava – basketbal muži
• Taekwondo Hakimi Rožňava – taekwondo WTF
• Klub gemerských Badmintonistov (KGB Rožňava) – bedminton
• GEMERUNNERS – bežecký klub
• MFK Rožňava - Futbalový tím

Pravidelné podujatia

• Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) – výročie vzniku Rožňavy
• Dni mesta Rožňava (2. septembrový týždeň) – výročie udelenia mestských privilégií
• Vianočné trhy (3. decembrový týždeň)
• Tempus Art –  Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september)
• Novoročný výstup na vrch Skalisko (1 293 m n. m.) (prvá sobota v roku)

Doprava

Cestná doprava

Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy:

• Cesta I/16 (E 58 a E 571) východo-západným smerom
• Cesta I/67 severojužným smerom

Cestné vzdialenosti z Rožňavy:

• Bratislava – 329 km
• Nitra – 238 km
• Zvolen – 143 km
• Banská Bystrica – 143 km
• Poprad – 74 km
• Košice – 70 km

Autobusová doprava

Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. [1].

Železničná doprava

Južným okrajom mesta vedie železničná trať Zvolen – Košice, na ktorú sa pripája trať do Dobšinej. Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky, niekoľko ďalších začína vo Zvolene. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov.

Letecká doprava

Najbližšie letiská sa nachádzajú v Poprade a v Košiciach.

Osobnosti mesta

Rodáci

• Ján Silaši (* 1705 - † 1782), slovenský zlatník
• Kálmán Tichy (* 1888 – † 1968), maliar, od roku 1930 viedol miestne múzeum.
• Michal Bacúrik (* 1914 – † 1983), speleológ
• Ladislav Baffy (* 1944 – † 1992), speleológ
• Vladimír Oravský (* 1947), spisovateľ, dramatik, filmový a divadelný režisér
• Agáta Klimeková (* 1955), bibliografka a spisovateľka
• Adam Szentpétery (* 1956), akademický maliar
• Asen Almáši (* 1965), kultúrny pracovník, básnik
• Erik Šille (* 1978), výtvarník
• Róbert Šimko (* 1989), hudobník, spevák, skladateľ

Pôsobili tu

• Vladimír Ivaniš (* 1999), Vojenský právnik, mučeník
• Pavel Jozef Šafárik (* 1795 – † 1861), básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor
• Samo Tomášik (* 1813 – † 1887), evanjelický farár, romantický prozaik a básnik, autor piesne Hej, Slováci
• Jur Hronec (* 1881 – † 1959), matematik
• Ján Kadár (* 1918 – † 1979), režisér oscarového filmu Obchod na korze
• Michal Bubnič (* 1877 – † 1945), katolícky biskup, mučeník

Partnerské mestá

• Bačka Topola, Srbsko, 2006
• Budapešť V., okres Belváros-Lipotváros, Maďarsko, 1997
• Cieszyn, Poľsko, 2001
• Český Těšín, Česko, 2001
• Glarus, Švajčiarsko, 1998
• Szerencs, Maďarsko, 1991
• Szeged, Maďarsko
• Baia Sprie

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Rožňave

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rožňava

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta
• Informačný systém samosprávy mesta Rožňava Archivované 2022-01-07 na Wayback Machine