Levoča: Rozdiel medzi revíziami
d →Časti mesta: tabulka mestske casti |
d →Časti mesta: formulácia |
||
Riadok 98: | Riadok 98: | ||
== Časti mesta == |
== Časti mesta == |
||
* ''Mestské časti'': [[Levočská Dolina]], [[Levočské Lúky]], [[Závada (Levoča)|Závada]] |
|||
⚫ | |||
''Mestské časti (2011)'' |
'''Mestské časti (2011)''' |
||
{| class=wikitable |
{| class=wikitable |
||
|- bgcolor="green" |
|- bgcolor="green" |
||
Riadok 119: | Riadok 117: | ||
| 87 |
| 87 |
||
|} |
|} |
||
⚫ | |||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
Verzia z 10:11, 8. január 2012
Levoča | |
mesto | |
Radnica
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Levoča |
Historický región | Spiš |
Nadmorská výška | 570 m n. m. |
Súradnice | 49°01′16″S 20°35′28″V / 49,02111°S 20,59111°V |
Rozloha | 64,04 km² (6 404 ha) |
Obyvateľstvo | 14 607 (1.01. 2011) |
Hustota | 228,09 obyv./km² |
1. pís. zmienka | 1249 |
Zástupca primátora | Ján Babej |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 054 01 |
Telefónna predvoľba | +421-53 |
ŠÚJ | 543292 |
EČV | LE |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments |
Typ pamiatky | kultúrna |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1993 (#17) |
Rok rozšírenia | 2000 |
Číslo | 620 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | iv |
Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
Wikimedia Commons: Levoča | |
Štatistika: MOŠ/MIS | |
Webová stránka: http://www.levoca.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Levoča (maď. Lőcse, nem. Leutschau) je mesto na severovýchodnom Slovensku ležiace v Prešovskom kraji. Od 27. júna 2009 patrí do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Časti mesta
Mestské časti (2011)
Počet obyvateľov | |
---|---|
Levočská Dolina | 119 |
Levočské Lúky | 474 |
Závada | 72 |
Nový Dvor | 87 |
- Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad
Dejiny
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvý krát vyskytuje pomenovanie Levoče ako ,,Leucha", je listina Belu IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.
Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Bottu, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.
Demografia
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov | |
---|---|
Deti od 0-6 rokov | 1 256 |
Deti od 7-15 rokov | 1 686 |
Deti do 16-18 rokov | 601 |
Deti od 0-18 rokov | 3 543 |
Dospelí od 18 do 62 rokov | 9 425 |
Dospelí nad 62 rokov | 1 617 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
slovenská | 12 725 | 87,07 |
maďarská | 10 | 0,10 |
rómska | 1635 | 11,20 |
rusínska | 45 | 0,31 |
nemecká | 8 | 0,06 |
česká | 48 | 0,33 |
ostatné a nezistené | 135 | 0,93 |
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímskokatolíci - 79,54 %
bez vyznania - 9,01 %
gréckokatolíci - 3,87 %
evanjelici a. v. - 1,61 %
pravoslávni - 0,63 %
a iní
Pamiatky
Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného gotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.
Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806-1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes opäť zreštaurovaná budova slúži administratívnym účelom.
Školstvo
Rodáci
- Etela Farkašová - slovenská filozofka, docentka na Katedre filozofie.
- Albert Fuchs - slovenský fyzik.
- Lucia Gažiová - slovenská herečka.
- Július Gretzmacher - slovenský banský inžinier.
- Dionýz Majdák - slovenský lekár - chirurg.
- Oľga Vronská, vlastným menom O. Wagnerová - slovenská herečka.
- Marek Janečka - futbalista, Vion Zlaté Moravce
- Miloš Lačný - futbalista, ŠK Slovan Bratislava
Partnerské mestá
Médiá (foto, audio, dokumenty)
-
Veža kostola svätého Jakuba
-
Mariánska bazilika
-
Pútnicke miesto na Mariánskej hore
-
Evanjelický kostol
-
Oltár Majstra Pavla
-
Podobizeň Majstra Pavla
-
Renesančná radnica
-
Thurzov dom
-
Hlavné námestie
-
Župný dom
-
Košická brána
-
Budova mestského úradu
-
Pamätník osloboditeľom
-
Klietka hanby
-
Historické mestské domy
-
Námestie Majstra Pavla
-
Mestský park
-
Socha Ľudovíta Štúra
Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky
- Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
- Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
- Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
- Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levoča