Preskočiť na obsah

Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša
drevená cerkev
Cerkev Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša Ruská Bystrá
Patrocínium: sv. Mikuláš
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Obec Ruská Bystrá
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Gréckokatolícka
 - eparchia Košická
 - farnosť Ruský Hrabovec
Súradnice 48°51′25″S 22°17′48″V / 48,85682°S 22,29676°V / 48.85682; 22.29676
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 2
Štýl barok
Materiál drevo
Výstavba 1730
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka
Typ pamiatky kultúrna
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2008 (#32)
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iii, iv
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Východoslovenské drevené kostoly
 - dátum vyhlásenia 1968
ÚZPF[2]
 - číslo 86
 - dátum zápisu 23. 3. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Temple of Translation of St Nicholas's Relics, Ruská Bystrá
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát Slovensko Slovensko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii, iv
Identifikačné č. 1273-007
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 48°51′25″S 22°17′48″V / 48,85682°S 22,29676°V / 48.85682; 22.29676
História zápisu
Zápis 2008  (32. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Cerkev Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša Ruská Bystrá v jeseni

Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša je drevená gréckokatolícka cerkev byzantského obradu v obci Ruská Bystrá v okrese Sobrance v Košickom kraji. Obklopujú ju Vihorlatské vrchy. Cerkev bola postavená v roku 1730, na návrší obce v čase panovania rímskonemeckého cisára Karol VI. Habsburského a je zasvätená svätému Mikulášovi.

Chrám bol v roku 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky spolu s ďalšími 26 kostolmi ako súbor Východoslovenské drevené kostoly.

Od 7. júla 2008 je zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO spolu s ďalšími 7 kostolmi v kategórii Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to zrubová stavba z ihličnanových ručne tesaných trámov, na koncoch spojených tesárskym čapovaním a zadlabaním. Spodné trámy, povrchovo ošetrené čiernou farbou proti drevokaznému hmyzu, sú uložené na kamennej podmurovke. Pôdorys cerkvi je z troch štvorcov umiestnených v jednej osi orientovaných z východu na západ. V najmenšom, východnom, je svätyňa, presbytérium s malým východne orientovaným dvojkrídlovým oknom. Najväčšia zrubová loď (druhý štvorec) má celistvú severnú stenu a východnú stenu dekoruje päťpodlažný ikonostas.

Tretí štvorec za uzatvorenou stavbou vypĺňajú exteriérové nosné stĺpiky, nad ktorými vyčnieva veža so zvonmi. Veža nie je zrubová ale stĺpikovej konštrukcie, zvonku krytá vertikálnymi ihličnanovými doskami.

Drevený barokový ikonostas s výklenkami pre ikony predeľuje svätyňu od lode. Uprostred konštrukcie telesa ikonostasu sú cárske dvojkrídlové dvere s ručne dekorovanými a priehľadnými krídlami na ktorých je šesť farebných olejových medailónov s postavami štyroch evanjelistov a Zvestovania.

V ostení dverí je olejová maľba svätého biskupa Mikuláša, byzantského cirkevného hodnostára zo 4. storočia. Po obidvoch stranách dverí pri obvodových stenách sú z ľavej – severnej strany a pravej – južnej strany otvory pre diakonské dvere. V gréckokatolíckych chrámoch sa to stalo vžitým pravidlom.

V prvom, hlavnom rade ikonostasu sú ikony Bohorodičky Hodegetrie a Krista Učiteľa. Ďalšie ikony prvého radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskieva, sú na bočnej stene. Druhý rad sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere. V treťom, apoštolskom rade, je v strede hlavná ikona Krista Veľkňaza a vedľa neho ikony Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa. Ikonostas nad radom starozákonných prorokov ukončuje kalvária, ktorá je nezvyčajne na strope.

Cerkva v Ruskej Bystrej je architektonicky odlišná od gréckokatolíckych cerkví v Bodružale a v Ladomirovej (zapísaných tiež do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO) preto, že zrubové trámy nie sú z exteriéru kryté žiadnymi vonkajšími doskami alebo šindľom, ako je to napríklad pri cerkvách vo Svidníckom okrese. Ďalšou zaujímavosťou, je že strop nie je zrubový voľné vystupujúci priestor do výšky (v podobe zrezaného ihlanu), ako je to pri iných cerkvách, ale pohľadovo plošne uzatvorený rovnými doskami. Gréckokatolícke cerkvi sú pozoruhodné konštrukciou strechy. Cerkva v Ruskej Bystrej má jednoduchú šindľovú valbovú strechu bez akýchkoľvek dekoratívnych prvkov, ktoré by jej dodávali jedinečnosť oproti iným svetským stavbám. Spodný rad drevených šindľov má tesársky upravené okraje v tvare zubov. Na západnej strane vystupuje z hornej tretiny valbovej strechy vertikálnymi doskami exteriérovo upravená veža so zvonmi. Nad vežou je stanová strecha. Na nej je nepravidelný osemboký šindľový dekoračný prvok, z ktorého vystupuje tiež osemboký skoro kužeľový nadstavec, ktorého vrchol tvorí kovaný kovový kríž. Zvláštnosťou týchto prvkov je to, že plynulo prechádzajú z jedného geometrického tvaru do druhého. V ostatných cerkvách majú guľovité cibuľky spravidla presné geometrické tvary, z ktorých vyčnievajú stĺpiky, na ktorých sú ďalšie dekoračné prvky. Vizuálne spojenie týchto tvarov dodáva strešným nadstavcom dynamiku a zároveň harmonizujú s ostatnými strešnými doplnkami.

Na východnej strane cerkvi v Ruskej Bystrej je nad štítom malá vežička so stanovou strechou zakončenou malou šindľovou cibuľkou z ktorej vyčnieva kovový kovaný kríž.

V interiéri cerkvi je vzácna najmä ikona Ukrižovania na prestole, ktorá bola kompletne zreštaurovaná.

UNESCO

[upraviť | upraviť zdroj]

7. júla 2008 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu rozhodla o zápise cerkvi v Ruskej Bystrej spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (angl. Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area).

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

K cerkvi v Ruskej Bystrej vedie turistický chodník z obce Remetské Hámre vyznačený zelenou turistickou značkou cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.). Výstup spomínaným chodníkom trvá 3 hodiny a 50 minút, cesta naspäť po tej istej trase trvá 4 hodiny a 5 minút.[3]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Drevené kostoly v okolí

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-15]. Dostupné online.
  2. ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-15]. Dostupné online.
  3. ↑ Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Syrový, Bohuslav: Architektura, Oborové encyklopedie SNTL. Vyd. SNTL, Praha, 1973

Dejiny ruského umenia : od začiatkov po súčasnosť. Preklad Elena Chmelová. 1. vyd. Bratislava : Pallas, 1977. 400 s. S. 83.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrám_Prenesenia_ostatkov_svätého_Mikuláša&oldid=7737192“