Preskočiť na obsah

Elektrická kapacita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:46, 28. január 2007, ktorú vytvoril AbdullBot (diskusia | príspevky) (Oprava: "tohoto"->"tohto")

Elektrická kapacita je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť predmetu udržať na sebe elektrický náboj pri určitom elektrickom napätí. Elektrická kapacita je definovaná ako podiel tohto elektrického náboja a elektrického napätia.

Značka: C

Základná jednotka: farad, skratka F

Merací prístroj: RLC mostík

Súčiastka s definovanou elektrickou kapacitou: kondenzátor


Pri inom pohľade, pre prenose elektrického náboja z jedného vodivého predmetu (elektródy) na druhý vznikne medzi týmito elektródami napätie priamo úmerné prenesenému náboju, pričom konštanta úmernosti je prevrátenou hodnotou kapacity objektu.

Najjednoduchším usporiadaním pre takéto uchovanie náboja je tzv. rovinný kondenzátor, ktorý pozostáva z dvoch rovnakých oproti sebe umiestnených navzájom rovnobežných kovových platní oddelených vrstvou dielektrika. Kapacita takéhoto kondenzátora je priamo úmerná permitivite dielektrika a ploche elektród a nepriamo úmerná ich vzdialenosti.