Preskočiť na obsah

Elektrická kapacita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elektromagnetizmus
Elektrina · Magnetizmus
Elektrostatika
Elektrický náboj
Coulombov zákon
Elektrické pole
Gaussov zákon
Elektrický potenciál
Magnetostatika
Ampérov zákon
Magnetické pole
Magnetický moment
Elektrodynamika
Elektrický prúd
Lorentzova sila
Elektromotorické napätie
Elektromagnetická indukcia
Faradayov zákon elmag. indukcie
Lenzov zákon
Posuvný prúd
Maxwellove rovnice
Elektromagnetické pole
Elektromagnetické žiarenie
Elektrický obvod
Elektrická vodivosť
Elektrický odpor
Elektrická kapacita
Elektrická indukčnosť
Elektrická impedancia
Elektrická rezonancia

Elektrická kapacita je množstvo elektrického náboja vo vodiči s jednotkovým elektrickým potenciálom. Elektrická kapacita je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť predmetu udržať na sebe elektrický náboj pri určitom elektrickom napätí. Elektrická kapacita je definovaná ako podiel tohto elektrického náboja a elektrického napätia.

Značka: C

Základná jednotka: farad, skratka F

Merací prístroj: RLC mostík

Súčiastka s definovanou elektrickou kapacitou: kondenzátor

Z iného pohľadu, pri prenose elektrického náboja z jedného vodivého predmetu (elektródy) na druhý vznikne medzi týmito elektródami napätie priamo úmerné prenesenému náboju, pričom konštanta úmernosti je prevrátenou hodnotou kapacity objektu.

Najjednoduchším usporiadaním pre takéto uchovanie náboja je tzv. rovinný kondenzátor, ktorý pozostáva z dvoch rovnakých oproti sebe umiestnených navzájom rovnobežných kovových platní oddelených vrstvou dielektrika. Kapacita takéhoto kondenzátora je priamo úmerná permitivite dielektrika a ploche elektród a nepriamo úmerná ich vzdialenosti.