Narodil sa v rodine zemana a liptovského podžupana Michala Svätojánskeho (Sentivániho) a jeho manželky Kataríny Kubíniovej a ako príslušník starého slovenského šľachtického rodu Svätojánskych sa celý život hlásil k svojmu slovenskému pôvodu.[1]
V roku 1653 vstúpil do jezuitskej rehole a pokračoval vo vyššom vzdelávaní na univerzite vo Viedni, kde študoval filozofiu, v rokoch 1661 – 1664 v Trnave a v rokoch 1664 – 1665 opäť vo Viedni, tentokrát ako študent teológie. V roku 1665 bol vysvätený za kňaza a tiež dosiahol titul magistra filozofie.
V rokoch 1656 – 1657 pôsobil ako profesor a pomocník referenta pre divadelné hry, v rokoch 1658 – 1659 bol profesorom v triede gramatistov, v rokoch 1659 – 1661 profesorom syntaxe a prefektom mariánskej kongregácie v Trnave. Po vysvätení učil v na viacerých miestach Slovenska (Košice, Trnava) i v zahraničí (Graz, Viedeň, Mníchov). Spočiatku prednášal hebrejčinu, logiku a matematiku, neskôr bol profesorom kazuistiky a kontroverzie. V roku 1674 sa okrem prednášania stal i správcom kníhtlačiarne, v rokoch 1679 – 1705 bol okrem iného i prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v Trnave. Patril k vedúcim osobnostiam univerzity v Trnave, bol výborným pedagógom, organizátorom a vedcom a tiež sa zaslúžil o postavenie kostola v Bielom Kostole pri Trnave.
Počas svojho pôsobenia na poste prefekta tlačiarne za 22 rokov svojej činnosti nielen vylepšil technické vybavenie tlačiarne, ale tiež sa pričinil o rozvoj papiernictva na Liptove, vybudoval pre kníhtlačiareň nové priestory v novej budove kolégia a od roku 1688 zaviedol aj vydavateľský program tlačiarne, podľa ktorého mala tlačiť knihy pre všetky spoločenské vrstvy. Okrem toho usporiadal univerzitnú knižnicu a v roku 1690 vydal jej katalóg.
V rokoch 1675 – 1703 pripravoval, redigoval a vydával kalendáre, vedeckú ročenkuEphemerides, pripravil nové vydanie uhorského práva (Corpus iuris hungarici), ktoré vyšlo v roku 1696, pre Rusínov a Srbov vydával katechizmy tlačené slovníkovým písmom (tzv. „glagolské katechizmy“) a v roku 1699 vydal tiež Bukvar jazyka slavenského od J. Kornického.
Napísal a tlačou vydal 56 diel, uverejnil desiatky príspevkov vo svojich kalendároch a v odborných ročenkách. Venoval sa písaniu teologických prác, prác z exaktných vied. Je autorom prvej zachovanej všeobecnej encyklopédie na Slovensku a v UhorskuCuriosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III. Napísaná je scholastickou formou otázok a odpovedí a je zhrnutím súdobých poznatkov z histórie, prírodných vied, medicíny, techniky, astronómie a hospodárstva. Tretí zväzok tejto encyklopédie, ktorý sa zaoberá biológiou bol rozdelený do šiestich kapitol a zostavený podľa vtedy uznávaného Aristotelovho systému. Nachádzajú sa tu rozpravy o
rastlinstve, šelmách, vtákoch a rybách. Ďalšia rozprava mala poľnohospodársky charakter a autor sa v nej zameral na škodcov poľnohospodárskych plodín, predovšetkým na škodlivý hmyz. Do skupiny chrobákov však zaradil aj hady, pavúky, červy a muchy. Neodborne pripustil a potvrdil scestný ľudový názor, že vši a blchy sa rodia zo špiny. Uviedol tiež niektoré, v tej dobe používané, sposoby ničenia hmyzu a možnosti využitia hmyzom produkovaných látok pre liečebné účely, ako napr. uvedený včelí a hadí jed. Toto Szentiványiho dielo, ako jedna z prvých súborných prác v oblasti prírodných vied znamenalo v druhej polovici sedemnásteho storočia veľký prínos pre biologickú literatúru na
Slovensku. Taktiež spísal chronologické tabuľky osobností a udalostí aj s udaním prameňa, ktoré boli zhrnutím poznatkov o svetových a Uhorských dejinách od najstarších čias až po 17. storočie. Vo svojich historických dielach podával obraz udalostí z pohľadu Slovenska, pričom vylučoval nadradenosť jedného národa nad druhým, obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska.
Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania (1689)1689 / 1709 – Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea (Vzácnejšie rozmanitosti vybrané zrôznych vedných odborov), zv. I. – III.
1689 – Dissertationes septem ex parte prima decadis tertiae curiosiorum miscellaneorum excerptae et seorsim editae
1696 – Rectus modus interpretandi scripturam sacram
Quinquaginta rationes et motiva (1709, prvé vydanie: 1702)1702 – Quinquaginta rationes et motiva, cur in tanta varietate religionum sola religio romano-catholica sit eligenda
Bokesová-Uherová, M.: 1966, Biologická problematika v prácach Martina Szentiványiho (1633 – 1705), profesora na Trnavskej univerzite. Biológia, 21: p. 553 – 557.
Tibenský, J. a kol.: 1976, Bibliografia prírodných, lekárskych a technických vied na Slovensku do roku 1850. I. Autorská časť: (Szentiványi, M.: p. 628 – 630), Matica Slovenská, Martin.
Szentiványi. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 674 – 675.
Koleška, Z.: 1993, Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – 14. pokračovaní, Klapalekiana, 29 (Supplementum): p. 558.
Martin Sentiváni
