Preskočiť na obsah

Rusíni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rusíni
Znak Rusínov a zároveň Zakarpatskej oblasti na Ukrajine
Krajina s významnou populáciou
Európa
Krajiny s najväčším počtom Rusínov .
Slovensko Slovensko 63 510
Srbsko Srbsko 15 626
Ukrajina Ukrajina ca. 70 000
Rumunsko Rumunsko ca. 7 000
Poľsko Poľsko 12 700
Chorvátsko Chorvátsko 2 337
Jazyk(y)

Rusínčina, Slovenčina, Ukrajinčina

Náboženstvo

pravoslávne, gréckokatolícke

Príbuzné národy

Slováci, Poliaci, Ukrajinci

Rusíni na Slovensku v roku 2001

Rusíni (zriedkavo Rusnaci [singulár Rusnak], Rusňáci [singulár Rusňák], Rusnáci [singulár Rusnák]; najmä v historických kontextoch aj Rut(h)éni; do druhej svetovej vojny vo význame a) či b) aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, uhorskí a haličskí Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat. Rutheni) môžu byť:

  • a) najzápadnejšia vetva východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v Haliči, Bukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku a početná skupina v USA a Kanade
  • b) ako bod a, ale okrem vojvodinských (t.j. srbských a chorvátskych) Rusínov[1]
  • c) iné označenie vojvodinských Rusínov[2]
  • d) Slovania (t. j. aj napr. Slováci) – resp. v dávnejšej minulosti akékoľvek osoby – gréckokatolíckeho alebo pravoslávneho vyznania[3][4]
  • e) v cirkevnej administratíve Vatikánu v rokoch 1944 (?) až 1961: všetci slovanskí gréckokatolíci bývalého Poľsko-litovského kráľovstva a Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto oblastí v Západnej Európe, USA a Kanade)[4]
  • f) v rokoch 1968-1991 v Česko-Slovensku: úradný alternatívny názov toho, čo sa vtedy oficiálne hodnotilo ako podskupina Ukrajincov na Slovensku (z dnešného pohľadu išlo o označenie Rusínov a Ukrajincov na Slovensku)[5][6][7]
  • g) v dávnejšej minulosti (často v latinskej podobe Rutheni)[4][8]:
    • pôvodne (doložené od konca 11. storočia): východní Slovania, obyvatelia Kyjevskej Rusi
    • od 12. storočia do cca 15. storočia: predovšetkým obyvatelia Haliče a Volyne (západná Ukrajina)
    • cca od 16. storočia do 18. storočia: obyvatelia východnej časti Poľsko-litovského kráľovstva a Podkarpatskej Rusi (s okolím) v Uhorsku (t. j. predkovia dnešných Rusínov, Bielorusov a Ukrajincov)
    • v 19. stor. a na zač. 20. storočia:
      • Východní Slovania (t.j. prakticky len to, čo dnes označujeme ako Ukrajinci a Rusíni) žijúci na území habsburskej monarchie (a emigranti z týchto území v zahraničí); alebo
      • označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni a západní Ukrajinci (príp. aj Bielorusi), presnejšie: označenie Východných Slovanov na území habsburskej monarchie, západnej Volyne a západného Podolia, v širšom zmysle aj ostatnej Volyne, ostatného Podolia a Kyjevskej gubernie (resp. ojedinele bez Kyjevskej gubernie ale vrátane Bielorusov), synonymum: Červení Rusi, Červenorusi[9][10][11][12][13][14]; alebo
      • označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni a Ukrajinci, dobové synonymum: Malorusi[15][16][17]; alebo
      • označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni, Ukrajinci a Bielorusi, dobové synonymum: Malorusi[18][19]
    • od 12. – 17. storočia: členovia pohraničnej hliadky v Uhorsku
    • v 16. a 17. storočí: kolonizátori nových území v hornatých oblastiach východného a stredného Slovenska na valašskom práve

Porovnaj aj stránku rusínčina (rozlišovacia stránka).

Nasledujúci text článku je primárne o význame a).

Delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (= Hajnali).

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie pre podkarpatských Slovanov Rusíni (Rutheni) podľa historika, profesora Ivana Popa vzniklo ako definícia konfesionálnej orientácie slovanského obyvateľstva v podhorí Karpát, ktoré prijalo kresťanstvo východnej, byzantskej orientácie v dobe Veľkej Moravy. Podľa niektorých filológov etnonymum Rusín mohlo vzniknúť v dobe prvých kontaktov maďarských kmeňov s karpatskými Slovanmi. Maďari totiž pred príchodom do Dunajskej nížiny žili dlhú dobu v kontakte so Slovanmi východnej Európy a identifikovali ich ako „úrusz“, „orosz“, odvodené od „Rusi“. Tieto pojmy existujú dodnes v jazykoch národov východnej Európy a Strednej Ázie ugrijskej a turskej jazykovej skupiny. Po prechode Karpát sa Maďari stretli s miestnymi Slovanmi a zaznamenali ich jazykovú príbuznosť so Slovanmi východnej Európy. Následné preniesli na nich už známy pojem „orosz“.[20]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé informácie o Rusínoch sú z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva. Kráľ Štefan vykonal administratívnu reformu a rozdelil svoju doménu na jednotlivé oblasti komitáty. Niektoré pohraničné oblasti, ktorým hrozilo vonkajšie nebezpečenstvo, boli spravované ako marky. V Potisí bola zriadená tzv. Ruská/Rusínska marka (marchia Ruthenorum), spravovaná synom kráľa Štefana a následníkom trónu, princom Imrichom. Podľa rusínskeho historika Ivana Popa[21] toto územie bolo vyčlenené pre rusínskych vojakov a ich rodiny, ktoré boli v službách prvých uhorských panovníkov.[20]

Nezávislý štát sa im podarilo získať len na necelý deň, keď bola dňa 15. marca 1939 vyhlásená Karpatskoukrajinská republika, ktorej prezidentom bol Augustín Vološin.[22] Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu aj v Česko-Slovensku) existenciu Rusínov neuznávali a považovali ich za Ukrajincov. Dňa 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusín.[23][24][25]

Podľa Vladimíra Jancuru, oficiálne Kyjev, na rozdiel od Bratislavy, dodnes neuznal národnosť a snahy o jej etablovanie odsudzuje ako tzv. rusínsky separatizmus.[26]

Chronológia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 6. – 7. storočie – Karpatská Rus riedko osídlená slovanskými kmeňmi známymi ako Bieli Chorváti.
  • 862 – 863 – Predpokladá sa, že solúnski bratia Cyril a Metod cestou na Veľkú Moravu priniesli kresťanstvo Rusínom osídleným na juh od Karpát
  • 898 – 903 – Maďarské kmene prekročili Karpaty a porazili slovanské knieža Laborca pri Užhorode (Hungvar)
  • 899 – Vznik Przemyšľskej eparchie založeného pravdepodobne žiakmi Cyrila a Metoda, ktorí priniesli kresťanstvo do lemkovského regiónu
  • 992 – Haličské kniežatstvo rozširuje svoj vplyv na východnú časť lemkovského regiónu
  • pribl. 1030 – 1060 – Uhorské kráľovstvo stanovuje moc nad Rusínmi obývanou oblasťou južne od Karpát
  • pribl. 1340 – Halič a východný lemkovský región sa stávajú súčasťou Poľského kráľovstva
  • 1396 – Knieža Fedor Koriatovič z Podolia sa usádza v Mukačeve a neskôr zakladá monastier sv. Mikuláša na Černečej hore
  • pribl. 1440 – Prví pravoslávni biskupi pre karpatských Rusínov začínajú vládnuť z Mukačeva
  • 1596 – Brestskou úniou Kyjevská metropolia vstupuje do plného spoločenstva s Rímskou cirkvou, konštituuje sa gréckokatolícka cirkev v Poľsku zahŕňajúca aj lemkovský región
  • 1646 – Užhorodskou úniou vstupuje časť veriacich Mukačevskej eparchie do plného spoločenstva s Rímskou cirkvou
  • 1692 – Pravoslávna Przemyšľská eparchia sa pripája k cirkevnej únii s Rímom
  • 1698 – 1699 – Vydanie prvých tlačených kníh pre karpatských Rusínov: šlabikára (Bukvar) a katechizmu (Katechysys) pod záštitou biskupa Jozefa de Camillisa
  • 1703 – 1711 – Karpatskí Rusíni sa po boku transylvánskeho uhorského kniežaťa a pána Mukačevského zámku Františka Rákociho II. pripájajú k neúspešnej vzbure proti habsburskej moci
  • 1733 – Zomiera posledný pravoslávny biskup Maramorošskej župy a zostávajúce pravoslávne farnosti na Podkapatskej Rusi sa pripájajú k cirkevnej únii s Rímom
  • 1745 – Prví karpatskí Rusíni odchádzajú do oblasti Bačky (Vojvodina) a usádzajú sa v Ruskom Keresture
  • 1771 – Formálne erigovanie gréckokatolíckej Mukačevskej eparchie rímskym pápežom Klementom XIV.
  • 1772 – Habsburská monarchia anektuje od Poľska Halič (vrátane lemkovského regiónu)
  • 1777 – Vznik gréckokatolíckej Križevackej eparchie
  • 1778 – Založenie gréckokatolíckeho kňazského seminára v Užhorode počas "zlatej éry" biskupa Andreja Bačinského
  • 1780 – Sídlo Mukačevskej eparchie sa presťahovalo do Užhorodu
  • 1818 – Vznik gréckokatolíckej Prešovskej eparchie
  • 1830 – Vydanie prvej gramatiky karpatsko-rusínskeho jazyka, autorom ktorej bol Michal Lučkaj
  • 1847 – Vydanie prvého šlabikára karpatskorusínskeho jazyka, ktorý napísal Alexander Duchnovič
  • 1848 – Zrušenie nevoľníctva karpatských Rusínov a iných národov v rámci habsburskej monarchie
  • 1849 – 1850 – Vznik užhorodského vojenského okruhu, v ktorého správe boli prevažne karpatskí Rusíni
  • 1850 – Vznik Prešovského literárneho spolku – prvej kultúrnej organizácie karpatských Rusínov, na čele ktorej stál Alexander Duchnovič
  • 1867 – Začína vychádzať Svit (Užhorod) – prvé karpatskorusínske noviny vydávané v karpatskej domovine
  • 1872 – Prvé železničné trate prechádzajú karpatskorusínskym územím: Užhorod je spojený s ostatnou časťou Uhorska a trať Ľvov-Budapešť prechádza Lupkovským priesmykom
  • pribl. 1880 – 1890 – Začiatok masového vysťahovalectva do USA, ktoré pokračuje až do prvej svetovej vojny
  • 1891 – Kňaz Alexej Tóth z Minneapolisu pripája svoju gréckokatolícku farnosť k Ruskej pravoslávnej cirkvi, čo je začiatkom hnutia "návrat k pravosláviu" v USA. V roku 1994 bol Alexej Tóth Pravoslávnou cirkvou Ameriky svätorečený.
  • 1892 – Vznik najstaršej rusínskej organizácie v USA – gréckokatolíckej únie Sojedinenije grekokatolíčeskích bratstv a jej tlačového orgánu pod názvom Amerikansky russky viestnik
  • 1987 – V Nowom Sączi je otvorená prvá inštitúcia pre potreby Lemkov – Russka bursa
  • 1904 – Vydanie zbierky poézie Gabora Kosteľníka – prvej knihy napísanej vojvodinskorusínskym jazykom
  • 1911 – V Nowom Sączi začínajú vychádzať prvé lemkovskorusínske noviny Lemko
  • 1914 – V auguste vypukla I. svetová vojna; v októbri je lemkovský región okupovaný ruskými cárskymi vojskami
  • 1916 – Vatikán zakladá v USA osobitnú správu pre gréckokatolíkov z Uhorského kráľovstva
  • máj 1917 – V New Yorku vzniká Liga za oslobodenie Karpatskej Rusi
  • 23. 7. 1918 – Vznik Americkej národnej rady Uhrorusov v Homesteade (Pennsylvánia)
  • 31. 10. 1918 – Rozpad Rakúsko-Uhorska; vznik republík
  • november 1918 – V priebehu troch mesiacov vzniká na území Karpatskej Rusi niekoľko národných rád, ktoré žiadajú pripojenie územia k Maďarsku, Rusku, Česko-Slovensku alebo Ukrajine
  • 12. 11. 1918 – Americká národná rada Uhrorusov požaduje pripojenie Karpatskej Rusi k Česko-Slovensku
  • 24. 11. 1918 – Rusíni Bačky (Vojvodina) sa pripájajú k Srbom ovládanému národnému zjazdu v Novom Sade a vyhlasujú jednotu s Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia)
  • 5. 12. 1918 – Vyhlásenie Lemkovskej rusínskej republiky vo Florynke na čele s Jaroslavom Kačmarčykom; existovala do marca 1920
  • 21. 12. 1918 – Maďarská republika vytvára autonómnu oblasť Rusku krajinu so sídlom v Mukačeve s Oresztom Szabóom na čele
  • 1919 – Huculská republika existovala len krátko v prvej polovici roka, hlavné mesto bolo zriadené v Jasini. Zanikla po obsadení rumunskou armádou v júni 1919 a na základe Saintgermainskej zmluvy bolo jej územie pripojené k Česko-Slovensku
  • 8. 5. 1919 – Centrálna rusínska národná rada v Užhorode hlasuje za pripojenie karpatskorusínského územia k Česko-Slovensku
  • 2. 7. 1919 – Vznik Rusínskej národnej vzdelávacej spoločnosti – prvej kultúrnej organizácie Rusínov Vojvodiny
  • 10. 9. 1919 – Saint Germainská dohoda uznáva pripojenie Rusínov žijúcich na juh od Karpát k Česko-Slovensku so zárukou "najširšej autonómie zlučiteľnej s jednotnosťou štátu česko-slovenského"
  • október 1919 – Založenie prvého univerzitného oddelenia rusinistiky – Katedry rusínskeho jazyka a literatúry na Univerzite v Budapešti
  • 1920 – Američan rusínskeho pôvodu Gregor Žatkovič je vymenovaný za prvého guvernéra Podkarpatskej Rusi
  • 1923 – Vydanie prvej gramatiky napísanej bačvanským (vojvodinským) rusínskym jazykom, autorom ktorej bol Gabor Kosteľnik
  • 1924 – Vznik Ruthénskeho gréckokatolíckeho exarchátu v Pittsburghu (USA)
  • 1924 – Začínajú vychádzať prvé vojvodinskorusínske noviny Ruski novini (Novi Sad)
  • január 1929 – Založenie Združenia Lemkov Spojených štátov a Kanady vo Winnipegu
  • február 1929 – Vatikánsky dekrét Cum Data Fuerit o celibáte a cirkevnom majetku spôsobuje vnútornú revoltu medzi gréckokatolíkmi v USA
  • 1931 – V Česko-Sovensku vzniká pravoslávna Mukačevsko-prešovská eparchia patriaca pod jurisdikciu Srbskej pravoslávnej cirkvi
  • 1933 – Založenie prvej občianskej organizácie Lemkov v Poľsku Sojuzu Lemkov
  • 1934 – Pre potreby gréckokatolíkov lemkovského regiónu je zriadená Apoštolská administratíva Lemkovščiny; vydanie prvých lemkovskorusínskych učebníc pre základné školy, ktoré napísal Metodij Trochanovskij
  • 19. 9. 1938 – Vznik Americkej karpatsko-ruskej pravoslávnej gréckokatolíckej cirkvi (Johnstownská diecéza)
  • 11. 10. 1938 – Ustanovenie prvej autonómnej vlády Podkarpatskej Rusi na čele s Andrejom Brodijom
  • 26. 10. 1938 – Ustanovenie druhej podkarpatskej autonómnej vlády na čele s Augustínom Vološinom
  • 1. 1. 1939 - Podkarpatská Rus je premenovaná na Karpatskú Ukrajinu
  • 15. 3. 1939 – Karpatská Ukrajina vyhlasuje nezávislosť; okamžite je napadnutá a pripojená k Maďarsku
  • 1941 – Vznik prvej vedeckej organizácie karpatských Rusínov – Podkarpatskej vedeckej spoločnosti v Užhorode
  • apríl – máj 1944 – Viac ako 100 000 Židov je z Podkarpatskej Rusi deportovaných do nemeckých nacistických táborov smrti
  • sept. – októb. 1944 – Sovietska armáda vyháňa Nemcov a Maďarov z Podkarpatskej Rusi
  • 26. 11. 1944 V Mukačeve zasadá Národná rada a požaduje pripojenie Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny) k Sovietskemu zväzu
  • december 1944 – Pravoslávna Mukačevsko-prešovská eparchia je na nátlak sovietskej moci prevedená pod jurisdikciu Ruskej pravoslávnej cirkvi (Moskovský patriarchát)
  • marec 1945 – Vznik Ukrajinskej národnej rady v Prešove; jej úlohou je zastupovanie politických záujmov karpatských Rusínov Prešovskej oblasti
  • 29. 6. 1945 – Česko-Slovensko odstupuje Podkarpatskú Rus Sovietskemu zväzu
  • 1945 – 1946 – Takmer 150 000 lemkovských Rusínov a 12 000 Rusínov z Prešovskej oblasti násilím alebo dobrovoľne emigruje na sovietsku Ukrajinu
  • 1947 – V apríli a máji je v rámci operácie Visla takmer 35 000 lemkovských Rusínov násilím deportovaných do západného Poľska (Sliezsko) a do severného Poľska
  • 1.11.1947 – Bol agentmi NKVD zavraždený mukačevský gréckokatolícky biskup Teodor Romža. Blahorečený ako mučeník bol 27. júna 2001 rímskym pápežom sv. Jánom Pavlom II. vo Ľvove.
  • 28. 8. 1949 – Sovietska moc na príkaz Josifa Stalina a Nikitu Chruščova násilne ruší na Zakarpatskej Ukrajine gréckokatolícku cirkev vyhlasuje jej pripojenie k pravoslávnej cirkvi (Moskovskému patriarchátu)
  • 28. 4. 1950 – Bol zatknutý a internovaný rusínsky gréckokatolícky biskup Pavol Peter Gojdič, OSBM, neskôr odsúdený vykonštruovanom procese na doživotie.
  • 28. 4. 1950 – Takzvaný Prešovský sobor zinscenovaný komunistickou mocou vyhlasuje zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku a jej pripojenie k pravoslávnej cirkvi, čo väčšina jej kňazov i veriacich odmietla
  • 1952 – Dekrétom Komunistickej strany Slovenska je do Prešovskej oblasti zavedená ukrajinská národnostná politika; vznik Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich
  • 1956 – Vznik Ukrajinskej spoločensko-kultúrnej organizácie (USKT) v Poľsku – ide o jedinú legálnu organizáciu, v ktorej môžu lemkovskí Rusíni oficiálne rozvíjať svoje dedičstvo
  • 17. 7. 1960 – V deň svojich 72. narodenín zomrel v leopoldovskej väznici na následky zlého zaobchádzania rusínsky gréckokatolícky biskup Pavol Peter Gojdič, OSBM. 4. novembra 2001 bol blahorečený ako mučeník rímskym pápežom sv. Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra vo Vatikáne.
  • 1968 – V júni bola obnovená gréckokatolícka cirkev v Česko-Slovensku; pokusy o obnovenie ďalších rusínskych inštitúcií zlyhali následkom Sovietmi vedenej invázie 21. augusta
  • 1974 – Vojvodinský región získava širokú autonómiu v rámci Juhoslávie; Rusíni sa stávajú jednou z piatich oficiálnych národností oblastí
  • 1978 – V USA vzniká Karpatskorusínske výskumné centrum
  • 1983 – V Czarnej (Poľsko) sa koná prvý lemkovskorusínky kultúrny festival Vatra; V Minnesote (USA) je založená Rusínska asociácia
  • apríl 1989 – V Poľsku vzniká pre potreby lemkovských Rusínov združenie Stowarzyszenia Lemków
  • september 1989 – V sovietskom Zakarpatsku je obnovený štatút gréckokatolíckej cirkvi
  • november 1989 – masové demonštrácie proti komunistickej vláde v Česko-Slovensku; o týždeň neskôr Rusíni prešovskej oblasti zakladajú Iniciatívnu skupinu za prestavbu
  • február 1990 – Na Podkarpatskej Rusi vzniká Spoločnosť karpatských Rusínov
  • 25. 3. 1990 – Na Slovensku vzniká Rusínska obroda
  • október 1990 – V Česku vzniká Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi
  • december 1990 – V Juhoslávii je pre potreby Rusínov založená spoločnosť Ruská matka
  • 22. – 23. 3. 1991 – V Medzilaborciach sa koná I. svetový kongres Rusínov
  • 1. 12. 1991 – Potvrdenie nezávislosti Ukrajiny; viac než 78 % obyvateľov Zakarpatska hlasuje v prospech autonómie ich regiónu
  • máj 1992 – V Maďarsku vzniká Organizácia Rusínov
  • 6. – 7. 11. 1992 – V Bardejovských Kúpeľoch sa koná vedecký seminár K otázkam kodifikácie rusínskeho jazyka
  • január 1993 – V Prešove je založený Ústav rusínskeho jazyka a kultúry
  • 22. – 23. 5. 1993 – V Krynici (Poľsko) sa koná Druhý svetový kongres Rusínov
  • máj 1993 – V Užhorode je zostavená dočasná vláda autonómnej republiky Podkarpatská Rus
  • 27. 1. 1995 – V Bratislave je pred zástupcami vlády, štátu a akademickými funkcionármi kodifikovaný rusínsky spisovný jazyk, ktorý je platný pre Slovensko
  • 1995 – V Ruskom Keresture (Juhoslávia) sa koná III. svetový kongres Rusínov
  • 27. 11. 1995 – Vzniká v Bratislave Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
  • 1997 – Koná sa IV. svetový kongres Rusínov v Budapešti
  • september 1997 – Na niekoľkých základných školách na Slovensku sa začína vyučovanie rusínskeho jazyka[27]

Pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje niekoľko štúdií o genetike Rusínov, ktoré sa snažia nájsť spoločný pôvod s modernými európskymi národmi.[28] Analýza materských línií DNA zistila, že Rusíni majú najvyšší výskyt mitochondriálnej haploskupiny I nájdený k tomuto dátumu vo svete.[29] Analýza mtDNA ukázala štatisticky významnú odlišnosť medzi Rusínmi a inými slovanskými národmi.[30] Matej Bel vo svojich Notíciách v kapitole o zemplínskej župe opisuje Rusínov ako potomkov Sarmatov vyznávajúcich starú vieru a udržiavajúcich pôvodné zvyky.[31]

Osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Významné historické osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Významné súčasné osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

športovci:

umelci:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Porov. zdroje uvedené v článku rusínčina (rozlišovacia stránka)
  2. ↑ Porov. zdroje uvedené v článku rusínčina (rozlišovacia stránka)
  3. ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 36-41.
  4. ↑ a b c VASIĽ, Cyril. Vysielanie pre gréckokatolíkov [online]. Vatikánsky rozhlas, 2009-08-23, [cit. 2013-08-30]. Dostupné online.
  5. ↑ ukrajinská (rusínska) národnosť; ukrajinčina. In: Encyklopédia Slovenska
  6. ↑ ústavný zákon z 27. októbra 1968 o postavení národností v Československej socialistickej republike
  7. ↑ KONEČNÝ. Náčrt dejín Karpatských Rusínov [1] S. 212
  8. ↑ http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\R\U\Ruthenians.htm
  9. ↑ Russinen. In: Herders Conversations-Lexikon. Freiburg im Breisgau 1856, Band 4, S. 791
  10. ↑ А. Котенко, О. Мартынюк, Алексей Миллер. «Малоросс»: эволюция понятия до Первой мировой войны 2011 [2] (citát: Жители Киевской, Подольской и Волынской Губерний, называющие себя Русснаками)
  11. ↑ Kleinrussische Sprache und Litteratur. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. Band 9. S. 829
  12. ↑ [3]
  13. ↑ [4] S. 490
  14. ↑ Rußniaken. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 14. Altenburg 1862, S. 624.
  15. ↑ Vorrede. In: LEWICKI, Joseph. Grammatik der ruthenischen oder kleinrussischen Sprache in Galizien (Mit einer Kupfertafel). [s.l.] : [s.n.], 1834. 212 s. Dostupné online.
  16. ↑ [5]
  17. ↑ Slawische Sprachen. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. 14. Band. S. 1030
  18. ↑ CSOPEI, L. Rutén-magyar szótár. 1883. S. XXIII [6]
  19. ↑ [7]
  20. ↑ a b POP, Ivan. Malé dejiny Rusínov. Bratislava : Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2011. 139 s. ISBN 978-80-970354-4-0. S. 14 – 15.
  21. ↑ https://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/457649-tazke-prebudzanie-rusinov-v-novom-state-v-nezavislej-ukrajine/
  22. ↑ [8] Internet encyclopedia of Ukraine
  23. ↑ https://www.aktuality.sk/clanok/272379/rusini-na-ukrajine-su-utlacani-no-odmietaju-byt-predlzenou-rukou-moskvy/
  24. ↑ https://www.aktuality.sk/clanok/272356/ziadaju-zakarpatski-rusini-autonomiu-od-ukrajiny-je-to-provokacia-ruska-tvrdi-ich-sef/
  25. ↑ https://www.aktuality.sk/clanok/415312/hej-my-jsme-rusnace-a-sto/
  26. ↑ https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/451754-rusin-slovakovi-bratom/
  27. ↑ Paul Robert Magocsi, Preklad: Ľubica Babotová, Vydavateľ: Karpatskorusínske výskumné centrum, 1995
  28. ↑ WILLIS, Catherine. Study of the Human Mitochondrial DNA Polymorphism. McNair Scholars Journal, 2006. Dostupné online [cit. 2009-06-21].
  29. ↑ McBain. Mitochondrial DNA sequence variation in Boyko, Hutsul and Lemko populations of Carpathian highlands. Human Biology, 2008. Dostupné online [cit. 2009-06-21]. ISSN 0018-7143. DOI: 10.3378/027.081.0104.. PMID 19589018.
  30. ↑ NIKITIN, AG, Kochkin IT, June CM, Willis CM, McBain I, Videiko MY Mitochondrial DNA sequence variation in Boyko, Hutsul and Lemko populations of Carpathian highlands.. Human Biology, 2008, s. 43–58. Dostupné online. ISSN 0018-7143. DOI: 10.3378/027.081.0104. PMID 19589018.
  31. ↑ Matthias Bel: Notitia Hungariae novae historico geographica… Comitatuum ineditorum tomus primus, in quo continentur… Comitatus Arvensis et Trentsiniensis. Edd. Gregorius Tóth, Ladislaus Glück, Zoltanus Gőzsy. Budapestini, 2011. [online]. [Cit. 2013-04-19]. Dostupné online. Archivované 2011-07-16 z originálu.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SOPOLIGA, Miroslav. Tradície hmotnej kultúry Ukrajincov na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 292 s. (Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry; zv. 21.) ISBN 80-224-0883-2.
  • KOKAISL, Petr. Co znamená být slovenským Rusínem? Proměna etnické identity rusínské menšiny na Slovensku. Historická sociologie, 2017, čís. 2, s. 85-102. Dostupné online.
  • KONEČNÝ, Stanislav. Náčrt dejín karpatských Rusínov. Vyd. 1. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2015. 226 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-1297-6.
  • MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám : dejiny Karpatskej Rusi a karpatských Rusínov. Preklad Eva Eddy. Prešov : UNIVERSUM-EU, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3.
  • SZABÓ, Oreszt. O uhorských Rusoch (Rusíni) : v preklade a historickom komentári. Ed. Lýdia Budayová, Peter Buday, Peter Švorc; preklad Peter Buday. Prešov : Universum, 2022. 225 s. ISBN 978-80-89946-28-0.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rusíni

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rusíni&oldid=7921385“