STS-41-D

**STS-41-D**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-41-D
COSPAR ID:	1984-093A
Raketoplán:	Discovery
Posádka:	6
Kozmodróm (rampa):	(39-A)
Štart:	30. august 1984 12:41:50 UTC
Pristátie:	5. september 1984 15:37:54 UTC
Trvanie:	6 dní 56 minút
Počet obehov:	97
Inklinácia:	28.5°
Vzdialenosť:	4 007 000 km
Hmotnosť:	2 050 000 kg (pri štarte) ; 91 478 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
	; Horný rad (Ľ-P) Walker, Resniková; Spodný rad (Ľ-P): Mullane, Hawley, Hartsfield, Coats
Navigácia
STS-41-C	STS-41-G
	Kozmonautický portál

STS-41-D bola prvá misia amerického raketoplánu Discovery. Hlavným cieľom misie bolo vypustenie komunikačných družíc SBS-D, Leasat-1 a Telstar-3C.

Posádka

Henry Hartsfield, Jr. (2) – Veliteľ
Michael Coats (1) – Pilot
Judith Resniková (1) – Prvý letový špecialista
Steven Hawley (1) – Druhý letový špecialista
Richard Mullane (1) – Tretí letový špecialista
Charles Walker (1) – Palubný veliteľ (veliteľ užitočného zaťaženia)

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Užitočné zaťaženie

V nákladovom priestore družicového stupňa raketoplánu sa v čase štartu nachádzala trojica družíc: Telekomunikačná družica Leasat 1 (Syncom 4-1), telekomunikačná družica SBS-D, a telekomunikačná družica Telstar 3C. Leasat 1 bola prvou telekomunikačnou družicou skonštruovanou výhradne pre vypúšťanie z raketoplánu. Túto družicu si prenajalo americké ministerstvo obrany na dobu 7 rokov pre spojenie Pentagónu s pozemskými, námornými a leteckými silami USA v zahraničí. Zvyšné dve družice, slúžili na prenos v rámci USA; SBS-D na prenos počítačových údajov a Telstar 3C na prenos televíznych programov. Okrem družíc sa v nákladovom priestore nachádzala trojuholníková priehradová konštrukcia MPESS (Mission Peculiar Experiment Support Structure), na ktorej boli umiestnené tri experimenty: SAE (Solar Array Experiment), DAE (Dynamic Augmentation Experiment) a SCCF (Solar Cell Calibration Facility). Celková hmotnosť užitočného zaťaženia dosiahla 21 553 kg.

Problémy pred štartom

Štartovacia zostava dorazila na rampu 39-A už v máji 1984. Na rampe sa tiež uskutočnila výmena jedného z motorov SSME, pretože pri skúšobnom zážihu 2. júna sa porušila ochranná molybdénová fólia medzi stenou spaľovacej komory a potrubím odvádzajúcim horúce spaliny z turbíny turbočerpadla motoru.

Prvý pokus o štart

Štart bol pôvodne naplánovaný na 25. júna o 08:43 východoamerického času. Posádka nastúpila do raketoplánu a odpočítavanie prebiehalo hladko až do T-32 minút. Vtedy záložný počítač AP-101 odmietol naštartovať jeden z programov. Tento problém sa síce podarilo prekonať, ale v čase T-20 minút ten istý počítač odmietol vykonať zase iný rozkaz a signalizoval vážnu technickú chybu. Odpočítavanie bežalo až do posledného prerušenia v stave T-9 minút. Vtedy sa riaditeľ letu rozhodol odvolať štart a posunúť ho o 24 hodín.

Druhý pokus o štart

Nasledujúceho dňa odpočítavanie prebiehalo hladko až do stavu T-6,6 sekundy. V tomto okamihu sa v 120 milisekundových intervaloch zapaľujú jednotlivé motory SSME. Oficiálny komentátor NASA hlásil: "Zahajujeme štartovaciu sekvenciu. Sedem... Šesť... Zážih hlavných motorov... Vypnutie hlavných motorov... Palubné počítače Discovery prerušili štart." K prerušeniu došlo v čase T-4 sekundy, pretože v motore č. 3 sa neotvoril palivový ventil. Senzory však ukazovali, že motor č. 1 beží ďalej – neskôr sa ukázalo, že vôbec nenaskočil a išlo len o chybu na kontrolných senzoroch. Správa o pretrvávajúcom zážihu motoru 1 vyvolala v riadiacom stredisku zdesenie, pretože jeho plamene by mohli prehriať nádrž ET naplnenú tisíckami kilogramov kvapalného vodíka a kyslíka a mohlo by dôjsť k explózii. Posádka a pozemný personál navyše museli rýchlo zabezpečiť raketoplán, aby nedošlo k zážihu štartovacích motorov SRB, ktoré nie je možné vypnúť. Vedúci predštartovných operácií preto nariadil posádke pohotovosť k rýchlej evakuácii raketoplánu. Medzitým sa však ukázalo, že žiadny z motorov SSME nie je zapnutý. V čase T + 119 sekúnd vyhlásil inžinier Gene Thomas, že bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí.

O 3 minúty a 30 sekúnd vypukol v motorovej sekcii požiar. Z motoru č. 3 unikal plynný vodík, ktorý sa na rozpálených plochách vznietil. Trojmetrové plamene začali spaľovať tepelnú izoláciu trupového elevónu. Pozemný personál zapojil vodné dýzy, ktoré oheň uhasili. V čase T + 710 sekúnd vypukol požiar nanovo, pričom si s ním opäť poradili vodné dýzy. Ďalším nebezpečenstvom bol vodík v nádrži ET, ktorému bolo treba zabrániť, aby sa začal variť. Požiar vypukol ešte dvakrát a až v čase približne T + 20 minút sa podarilo ochladiť zadnú časť raketoplánu natoľko, aby sa už vodík nemohol vznietiť. Riadiace stredisko nariadilo odčerpanie paliva z ET. Posádka začala opúšťať stroj v čase T + 40 minút normálnym spôsobom, čiže po prístupovom mostíku a výťahom.

Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že hoci v čase T – 6,6 sekúnd došlo u všetkých motorov k príkazu na zážih, pri motore 3 (ktorý sa zapína ako prvý) nedošlo k otvoreniu ventilu pre vodík. Motor 2 nabehol len na 20% výkonu a motor 1 sa vôbec nestihol zapnúť, pretože automatické bezpečnostné systémy medzitým prerušili štart.

Obhliadka škôd ukázala, že k popraskaniu dlaždíc tepelnej ochrany nedošlo. Náklad neutrpel žiadne poškodenie. Z mnohých dýz motorov RCS však bolo nutné vyčerpať vodu a vysušiť ich. Motor SSME č. 3, ktorý spôsobil všetky problémy bol vymenený. Keďže musel nastať ďalší odklad štartu, posunulo to celý rozpis letov raketoplánov. Vedenie NASA sa teda rozhodlo spojiť lety 41-D a 41-F a do nákladového priestoru Discovery tak pribudli dve družice, ktoré mali byť vypustené až pri lete 41-F: SBS-D a Telstar 3C. Naopak veľkoformátová kamera pre diaľkový prieskum Zeme a štyri kanistre GAS s rôznymi experimentmi boli z nákladového priestoru vyložené.

Priebeh letu

Štart

Tretí pokus o štart prebehol 30. augusta. Ani tento sa nezaobišiel bez problémov. V čase T – 45 minút vypadol jeden počítač v riadiacom stredisku, ktorý však bol hneď nahradený záložným. V čase T – 9 minút preniklo do priestoru kozmodrómu súkromné lietadlo, čím sa štart oneskoril o sedem minút. Zážih motorov SRB teda nastal až v čase 12:41:54 UT. 125 sekúnd po štarte sa od nádrže ET odpojila dvojica motorov SRB. V čase T + 8 min 35 sekúnd boli vypojené hlavné motory SSME. Po dvoch manévroch OMS-1 v čase T + 10 min 25 sekúnd a OMS-2 v T + 45 min mal Discovery kruhovú obežnú dráhu vo výške 296 km.

Vypúšťanie družice SBS-D z nákladového priestoru Discovery

Operácie na obežnej dráhe

Po otvorení nákladového priestoru v čase T + 7 h 58 min bola vypustená družica SBS-D. Vďaka urýchľovaciemu motoru PAM-D sa dostala na plánovanú obežnú dráhu.

Zariadenie pre kontinuálnu elektroforézu CFES-III (Continuous Flow Electrophoresis System), pomocou ktorého sa mali v mikrogravitácii pripraviť vzorky biologicky aktívne látky, však spôsobovalo problémy. Problémy sa opakovali aj po zásahu astronauta Charlesa Walkera, aj po zásahoch podľa odporúčania riadiaceho strediska, preto sa napokon podarilo získať len 83% z plánovaného množstva bielkovín.

31. augusta bola vypustená družica Leasat 1. Družica sa po vypustení bez problémov dostala za pomoci urýchľovacej rakety na stanovenú obežnú dráhu. Podarilo sa aj vypustenie družice Telstar 3C. Pokusy počas ďalšieho dňa letu prebiehali takisto úspešne, no 2. septembra nastal problém, pretože otvor na ľavoboku raketoplánu, ktorým odchádza odpadová voda, sa upchal ľadom. Posádka sa ľadu pokúšala zbaviť najprv manévrami motorov RCS, potom zohrievaním ústia otvoru a tlakom vody. Okolo čiastočne roztopeného ľadu sa však do priestoru dostávala ďalšia voda, ktorá vo vákuu okamžite zamŕzala a kus ľadu sa tým iba zväčšil. Kvôli nemu sa napokon palubný záchod ocitol mimo prevádzky.

V noci z 2. na 3. septembra bol ľavobok Discovery zámerne čo najviac naklonený k slnku, vďaka čomu ľad čiastočne vysublimoval. Na Zemi zatiaľ vypracovali spôsob, ako jeho zvyšok odstrániť prostredníctvom manipulátora RMS. Manipulátor obsluhoval Hartsfield za asistencie Resnikovej a odstránenie ľadu sa podarilo bez problémov. Počas posledného odpočinku pred pristátím nastala porucha jedného z klimatizačných systémov, ktorý posádka musela vypojiť.

Pristátie

Samotné pristátie prebehlo už bez problémov. 5. septembra v čase 09:20 UT sa uzavreli dvere do nákladového priestoru. O 12:36 UT sa začal 168-sekundový zážih motorov OMS, čím sa znížila rýchlosť stroja a umožnil sa jeho návrat do atmosféry. V priebehu atmosférického letu sa uskutočnilo 11 cvičných manévrov, ktorých cieľom bolo získať údaje o aerodynamickom správaní sa nového, konštrukčne trochu odlišného raketoplánu. Raketoplán pristál v čase 13.38 UT na dráhe 17 Edwardsovej leteckej základne. Prehliadka po pristátí ukázala, že Discovery je po svojom prvom lete v dobrom stave, nastali len malé poškodenia niektorých doštičiek tepelnej ochrany.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-41-D

Zdroje

STS-41-D v MEK: Plamene namiesto štartu (po česky)
Tomáš Přibyl: Den, kdy se nevrátila Columbia (JUNIOR, 2003)

Externé odkazy

Prehľad užitočného zaťaženia pri misii STS-41-D v MEK (po česky)