STS-95

**STS-95**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-95
COSPAR ID:	1998-064A
Raketoplán:	Discovery
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	(39-B)
Štart:	29. október 1998 19:19:34 UTC
Pristátie:	7. november 1998 17:03:31 UTC
Trvanie:	8 dní 21 hodín 44 minút 56 sekúnd
Počet obehov:	?
Apogeum:	561 km
Perigeum:	550 km
Doba obehu:	96 min
Inklinácia:	28.45°
Vzdialenosť:	5.8 milióna km
Hmotnosť:	? (pri štarte) ; 103 322 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
	; Horný rad (Ľ-P): Parazynski, Robinson, Mukai, Duque, Glenn; Spodný rad (Ľ-P): Lindsey, Brown
Navigácia
STS-91	STS-88
	Kozmonautický portál

STS-95 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Náplňou letu boli vedecké pozorovania a experimenty v mikrogravitačnom laboratóriu Spacehab, ktoré sa nachádzalo v nákladovom priestore raketoplánu, vypustenie družice PANSAT (Petite Amateur Navy Satellite) a vypustenie a znovuzachytenie observatória Spartan 201. Členom posádky bol aj 77-ročný astronaut John Glenn, čím sa tak stal najstarším človekom, ktorý letel do vesmíru.

Posádka

Curtis L. Brown (5), veliteľ
Steven W. Lindsey (2), pilot
Stephen K. Robinson (2), veliteľ užitočného zaťaženia a letový špecialista 1
Scott E. Parazynski (3), letový špecialista 2
Pedro Duque (1), letový špecialista 3, ESA
Chiaki Mukai (2), špecialista pre užitočné zaťaženie 1, NASDA
John H. Glenn (2), špecialista pre užitočné zaťaženie 2

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

John Herschell Glenn bol veteránom z programu Mercury. Ako prvý Američan obletel Zem na palube kozmickej lode Mercury 6. Do vesmíru sa vrátil po 36 rokoch a jeho prítomnosť na palube spôsobila veľkú publicitu misie, ktorá sa prejavovala veľkým počtom akreditovaných novinárov a veľkým počtom návštevníkov Kennedyho vesmírneho strediska. Pedro Duque sa pri tomto lete stal prvým Španielom vo vesmíre.

Prípravy na štart

Misia STS-95 bola pôvodne pridelená raketoplánu Columbia, ktorá už absolvovala veľký počet vedeckých misií kvôli tomu, že sa nemohla podieľať na výstavbe ISS. Neskôr bol orbiter Columbia zamenený za Discovery. Rozhodnutie zaradiť Glenna medzi členov posádky misie padlo na tlačovej konferencii vo Washingtone 16. januára 1998. Prítomnosť 77-ročného astronauta a senátora vyvolala okrem veľkého nadšenia aj množstvo kritiky. Nadácia Space Frontier Foundation označila Glennov návrat do vesmíru "za najnákladnejší volebný guláš Kongresu v dejinách". NASA však argumentovala, že misia bude mať vedecký prínos, keďže astronaut sa bude vo vesmíre venovať štúdiu vplyvu kozmického letu na zostarnutý organizmus. Na príprave vedeckej náplne jeho práce sa okrem NASA podieľal aj Národný ústav pre výskum starnutia (NIA; National Institute on Aging).

Orbiter Discovery bol po pristátí po svojej poslednej misii STS-91 15. júna 1998 prevezený do hangáru OPF-2. Tam prebehla bežná príprava a údržba a technici vymieňali tiež hlavné motory SSME. Medzitým sa v montážnej hale VAB na mobilnej plošine MLP-2 montovala štartovacia zostava ET – SRB. K nej bol raketoplán pripojený 15. septembra. 21. septembra putoval celý komplex na rampu 39-B. 8. a 9. októbra prebehlo skúšobné odpočítavanie TCDT (Terminal Countdown Dewmonstration Test). Komisia FRR (Flight Readiness Review) určila ako dátum štartu 29. október. 25. októbra sa začalo ostré odpočítavanie v čase T -43 hodín. Všetky prípravy zatiaľ prebiehali bez veľkých problémov, počasie tiež prialo letu.

29. októbra po nástupe posádky na palubu sa pri hermetickom uzatváraní vstupného prielezu objavil prvý problém a to signál hlásajúci netesnosť prielezu. Prielez bol uzatvorený s polhodinovým oneskorením oproti plánu a plánované prerušenie odpočítavania v čase T-9 minút bolo predĺžené, aby mohli byť skončené všetky previerky. V čase T-5 minút bolo odpočítavanie opäť prerušené kvôli civilnému lietadlu Cessna 128, ktoré sa objavilo v priestore streleckého sektoru. Po desaťminútovom prerušení sa odpočítavanie opäť rozbehlo a v čase 19:19:34,064 UT sa zážihom motorov SRB Discovery odpútal od rampy.

Štart

Len 4 sekundy pred štartom, v čase 19:19:30 UT, sa uvoľnil a odpadol poklop s rozmermi 457×559 mm a hmotnosťou 5 kg, kryjúci priestor s brzdiacim padákom. V čase 19:19:36 UT kryt narazil do motoru SSME 1, našťastie ho však nijako nepoškodil. V čase 19:21:37 UT (T +123.0 sekúnd) boli odhodené štartovacie motory SRB. Orbiter s hlavnou palivovou nádržou ET pokračoval v lete až do manévru MECO (vypnutie SSME), ktorý nastal v čase 19:27:55 UT (T +501.2 sekúnd). V čase 20:04 UT prešiel Discovery zážihom motorov OMS zo suborbitálnej na obežnú dráhu okolo Zeme.

Operácie na obežnej dráhe

V čase približne 20:50 UT boli po nutných previerkach otvorené dvere do nákladového priestoru. V ten istý deň bol tiež otvorený prielez do Spacehabu a posádka zahájila oživovanie prístrojov. Prebehol tiež prvý rozhovor Glenna s riadiacim strediskom MCC.

Celý let prebiehal viac-menej bez problémom, drobný problém predstavovalo len zariadenie LIRS (Low-Iodine Residual System) na úpravu vody. Ešte počas prvého dňa došlo k malému úniku vody zo zariadenia, preto posádka začala používať pôvodný dávkovač vody GIRA (Galley Iodine Removal System). Na druhý deň, 30. októbra, po kontrole diaľkového manipulátoru RMS, bola vypustená družica PANSAT slúžiaca na testovanie nových komunikačných technológií. 1. novembra potom bola vypustená družica Spartan 201-5 (1998-064C). Niekoľko minút potom, po overení správnej činnosti družice, Brown odmanévroval raketoplán do bezpečnej vzdialenosti. Tá bola udržiavaná medzi 10 až 15 km, pred zahájením odpočinku bola vzdialenosť k Spartanu zvýšená na viac než 50 km. Družicu opäť zachytil a do nákladového priestoru umiestnil Robinson manipulátorom RMS dňa 3. novembra o 20:48 UT. Ďalším malým problémom bola netesnosť jednej z dýz systému RCS, ktorú posádka zistila 7. novembra. Dýza bola preto odpojená od systému.

30. októbra, keď Discovery prelietal nad nočnou stranou Austrálie, obyvatelia mesta Perth pozdravili prvého amerického astronauta rozsvietením všetkých svetiel rovnako ako pri jeho prvom lete pred 36 rokmi.

Počas celého letu prebiehali mikrogravitačné experimenty a pozorovania, napríklad experiment MEPS (výroba mikrokapsulí s protirakovinným liekom). Naito-Mukaiová a Parazynski odoberali Glennovi a Duqueovi vzorky krvi v rámci experimentu pri ktorom sa sledoval metabolizmus aminokyselín. Glenn navyše prehltol malú kapsulu, ktorá obsahovala miniatúrny snímač pre meranie teploty a vysielač. Výsledky merania boli prenášané do prijímača, umiestneného na astronautovej ruke. Glenn si tiež odoberal vzorky moču, a vstrekoval si injekcie, aby sa zistilo, ako jeho svalstvo v bezváhovom stave spracováva proteín. Počas spánku 2. novembra boli Glenn a Naito-Mukai vybavení detektormi sledujúcimi pohyby tela a elektrickú činnosť mozgu. Pokračovali lekársko-biologické experimenty a materiálové experimenty (VFEU, Astroculture-8, AGHF, MGBX). Úspešne bolo vykonaných vyše 80 experimentov. 5. novembra prebehla tlačová konferencia.

Pristátie

Kvôli nevhodnému počasiu, ktoré bolo 7. novembra na KSC, bola v pohotovosti tiež základňa Edwards AFB v Kalifornii. Počasie na Floride sa však zlepšilo a tak dalo riadiace stredisko v čase 15:42 UT súhlas s pristátím na KSC. V čase 15:53 UT vykonal raketoplán otočený motormi OMS v smere letu 280-sekundový brzdiaci manéver. Určité nebezpečenstvo predstavoval stratený poklop padáku, pretože hrozilo jeho predčasné samovoľné uvoľnenie. V takom prípade by museli piloti padák odstreliť a pristávať bez neho, čo by síce nebolo nebezpečné pre posádku, ale mohlo by dôjsť k poškodeniu raketoplánu. Padák však fungoval tak ako mal a raketoplán bezpečne dosadol zadným podvozkom na dráhu 33. O 17:03:41 UT sa dotkol dráhy aj predným a v čase 17:04:29 UT sa Discovery zastavil.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-95

Externé odkazy

STS-95 na stránkach NASA (po anglicky)
STS-95 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
STS-95 podrobne na stránkach Antonína Vítka (po česky)