Štikanie (delenie)
Štikanie je zaužívaný názov pre pracovný postup technológie delenia materiálu.[1] Princíp delenia je podobný ako pri strihaní materiálu. Rozdiel medzi štikaním a strihaním je v konštrukcii čeľustí nástroja – klieští.[1] používa sa najmä na delenie drôtov.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Rozdiel v konštrukcii čeľustí deliaceho nástroja spočíva v tom, že pri strihaní sa rezné kliny tesne kĺžu po sebe, pričom roviny, v ktorých ležia rezné hrany klinov sú síce tesné, ale nie totožné. Ku deleniu materiálu dochádza na dotyku rezných klinov. Pri štikaní ležia rezné hrany nástroja oproti sebe, materiál sa oddelí tým že sa rezné hrany spoja. Rezné hrany klinov teda ležia v jednej rovine. Pracovná operácia umožňuje relatívne rýchle a pri vhodnej konštrukcii reznej hrany i presné delenie. Keďže sa kliny vtláčajú do materiálu oproti sebe, dochádza ku intenzívnej plastickej deformácii, čo je spojené so značnými silami a deformáciou strihaného dielu. Preto sa tento spôsob delenia používa hlavne na delenie drôtov v strojárenstve, hutníctve a elektrotechnike tam, kde nezáleží na deformácii konca drôtu. Konštrukciou rezného klina tak, že jedna časť klinu je priama a leží v rovine rezu, a len druhá časť je zošikmená je možné preniesť takmer celú deformáciu deleného materiálu len na jeho druhú časť, čím je prvá časť takmer nedeformovaná.
Nástroj
[upraviť | upraviť zdroj]Na štikanie sa používajú nástroje - štikacie kliešte. Podľa konštrukcie môžeme kliešte rozdeliť na:
- čelné
- kombinované
- bočné
podľa spôsobu prenosu sily
- bezprevodové
- prevodové
- pákové
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Kolektív: Technická výchova pre 5. až 9. ročník základných škôl. ISBN 80-89003-18-4