Železničná trať Zvolen – Košice
Zvolen – Košice | |
Základné informácie | |
---|---|
Číslo trate | 160 |
Prevádzkovateľ | ŽSR |
Dĺžka | 233 km |
Parametre trate | |
Rozchod | 1435 mm |
Počet koľají | 2/1 |
Napájacia sústava | 25 kV 50 Hz |
v úseku | Zvolen os. st. – Zvolen nákl. st. |
Napájacia sústava | 3 kV DC |
v úseku | Košice – Haniska |
Max. sklon | 17 ‰ |
Max. rýchlosť | 100 |
Priebeh trate | |
Železničná trať Zvolen – Košice, v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 160, je hlavným južným železničným ťahom Slovenska. Trať (mimo krátkych koncových úsekov: ~25 kV 50 Hz v úseku Zvolen os. st. - Zvolen nákl. st. a =3 kV js v úseku Haniska - Košice) nie je elektrifikovaná a je čiastočne zdvojkoľajnená. V budúcnosti sa však elektrifikácia a zdvojkoľajnenie tejto trate plánuje.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Trať medzi dôležitými dopravnými uzlami južného Slovenska vznikla prepojením úsekov železničnej cesty, ktoré boli vybudované počas Rakúsko-Uhorska s úsekmi dobudovanými až v 50. rokoch 20. storočia. Sprevádzkovaním náročného úseku medzi Rožňavou a Turňou nad Bodvou s 3 148 m dlhým Jablonovským tunelom, došlo 23. januára 1955 k prepojeniu už existujúcich úsekov a vzniku tzv. juhoslovenskej transverzály. Na trati sa v minulosti nachádzali ešte 2 tunely, z ktorých bol jeden (pri žst. Píla) výlúčený z prevádzky z dôvodu výstavby dvojkoľajnej trati v úseku Kriváň - Lovinobaňa a teda sa pristúpilo k odkloneniu trate mimo tunela, a druhý (pri žst. Podkriváň) bol odstránený a na rovnakom mieste nahradený hlbokým a dlhým betónovým zárezom.
Okrem úseku Kriváň - Lovinobaňa boli postupne zdvojkoľajené [1] ďalšie úseky:
- Zvolen osobná stanica - výhybňa Slatinka
- výhybňa Lúka - Jesenské
- výhybňa Vinohrady - výhybňa Lúčna
- výhybňa Čoltovo - Gemerská Hôrka
- Slavec jaskyňa - výhybňa Brzotín
- Rožňava - Lipovník
- výhybňa Tunel - výhybňa Dvorníky-Zádiel
- Turňa nad Bodvou - výhybňa Drienovec
- Čečejovce - výhybňa Perín-Chym
- Haniska pri Košiciach - Košice
Súhrnná dĺžka zdvojkoľajených úsekov je cca. 85 km, čo tvori vyše tretinu dĺžky trate.
Otváranie jednotlivých úsekov:
- 14. augusta 1860 bol ako súčasť Tiskej železnice otvorený úsek Košice – Barca
- 4. mája 1871 bol sprevádzkovaný úsek Fiľakovo – Lučenec (bol súčasťou Uhorskej severnej železnice)
- 18. júna 1871 bol sprevádzkovaný úsek Lučenec – Zvolen (bol súčasťou Uhorskej severnej železnice)
- 10. septembra 1873 otvorený úsek Fiľakovo – Lenartovce
- 1. júna 1874 bol dokončený úsek po Rožňavu
- 12. októbra 1896 bol sprevádzkovaný úsek Barca – Turňa nad Bodvou
- 23. januára 1955 otvorením úseku Turňa nad Bodvou – Rožňava bola skompletizovaná južná magistrála
Trakcia a modernizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia na koncových úsekoch:
- na úseku Zvolen osobná stanica – Zvolen nákladná stanica je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
- na úseku Košice – Haniska je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)
Štúdia ŽSR o elektrifikácii trate medzi Zvolenom a Fiľakovom v decembri 2020 nedostala pozitívne hodnotenie od Útvaru hodnoty za peniaze. ŽSR posudzovali dve varianty: elektrifikáciu úseku s prerobením nástupišť, modernizáciou zabezpečovacích zariadení a zvýšením rýchlosti zo 100 na 120 km/h v niektorých úsekoch. Projekt by stál 235 miliónov eur. Druhý projekt, za 253 mil. eur počítal so zdvojkoľajnením časti trate. ÚHP navrhol elektrifikovať kratší úsek, Zvolen – Lučenec alebo dlhší, Zvolen – Výhybňa Urbánka. Navrhli aj, že by rýchliky nemuseli zastavovať vo Fiľakove, ale na zastávke bližšie k centru mesta.[2] Zámerom Železníc Slovenskej republiky z júla 2021 „je kontinuálne pokračovať v elektrifikačných prácach v smere na Banskobystrický kraj (prioritne v úseku Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou a výhľadovo v úsekoch Moldava nad Bodvou – Fiľakovo a Fiľakovo – Zvolen).“[3]
Úsek Košice – Barca patrí k úsekom pri ktorých odhadované prínosy modernizácie prevyšujú investičné náklady. Mal by stáť 87,7 miliónov eur.[4]
Haniska – Moldava nad Bodvou
[upraviť | upraviť zdroj]V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia trasy Haniska - Veľká Ida - Moldava nad Bodvou mesto. Elektrifikácia prebehne čiastočne na trati Moldava nad Bodvou – Medzev.[5]
30. júna 2021 ŽSR objednali modernizáciu a elektrifikáciu približne 20 kilometrového úseku Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou.[3][3] Elektrifikovaný bude aj úsek „ z moldavskej stanice na terminál Moldava nad Bodvou-mesto.“[6] Elektrifikácia je plánovaná „ako jednosmerná trakčná napájacia sústavu 3 kV na izolačnú hladinu striedavej trakcie 25 kV, 50 Hz“. Modernizované bude zabezpečovacie zariadenie, upravené zastávky a stanice.[3] Traťová rýchlosť ostane 100 km/h.[6] Projekt bude stáť 58,8 milióna eur bez DPH a vyhotoví ho konzorcium firiem Eltra a TSS Grade.[3] Výstavba bude čiastočne financovaná z eurofondov.[7]
Fiľakovo – výhybňa Holiša
[upraviť | upraviť zdroj]Na trati Fiľakovo – Holiša je dlhodobo obmedzenie maximálnej traťovej rýchlosti, ktoré spôsobuje meškania osobných vlakov na južnom ťahu, ktorý spája Bratislavu cez Zvolen s metropolou východu, Košicami. Vzhľadom na nevyhovujúci stav koľaje v tomto úseku je potrebné pristúpiť k rekonštrukcii a obnove železničného zvršku, k vyhotoveniu absentujúcich konštrukčných vrstiev železničného spodku, vyčisteniu priepustov a rekonštrukcii mostných objektov tak, aby trať vyhovovala max. traťovej rýchlosti 120 km/h.
Komplexnou rekonštrukciou 8,4 km úseku jednokoľajnej trate, spolu s nevyhnutnými stavebnými úpravami v priľahlých staniciach, zastávkach a priecestiach, dôjde k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, odstráneniu prechodných obmedzení traťovej rýchlosti a zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich. Z plánu obnovy je na projekt vyčlenených 21,6 milióna eur. [8]
Stanice na trati
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Železničné priecestie v Kriváni
-
Zastávka v Mýtnej
-
Rekonštruovaná ŽST Lučenec
-
Zastávka Orávka
-
ŽST Slavec jaskyňa
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Železnice Slovenskej republiky. Tabuľky traťových pomerov [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky. Dostupné online. Archivované 2022-07-01 z originálu.
- ↑ Denník E. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-11-30. Dostupné online [cit. 2020-12-19]. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b c d e ŽSR začínajú elektrifikáciu v úseku Haniska - Moldava [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online. Archivované 2021-07-09 z originálu.
- ↑ KOVÁČ, Ján. Na rýchlotrati do Česka hrozí najväčšia strata eurofondov v dejinách Slovenska. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-03. Dostupné online [cit. 2021-06-28]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Železnice chcú za dozor na stavbách dať 44 miliónov eur [online]. Petit Press, 2015-11-03, [cit. 2016-01-25]. Dostupné online.
- ↑ a b ŽSR podpísali zmluvu na elektrifikáciu hlavnej - Denník E. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-07-01. Dostupné online [cit. 2021-07-02]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Z eurofondov bude financovaná aj elektrifikácie. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-08-24. Dostupné online [cit. 2021-09-01]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Úrad vlády Slovenskej republiky. Rekonštrukcia železničného zvršku a železničného spodku ŽST Fiľakovo - výhybňa Holiša [online]. Bratislava: planobnovy.sk, 2024-01-30, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Zvolen – Košice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Technické detaily navrhovanej elektrifikácie Archivované 2016-02-02 na Wayback Machine
- ŽSR cestovné poriadky podľa trate
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]
Súradnice: 48°48′35″S 20°42′36″V / 48,809767°S 20,710022°V