Arnold Layne
| „Arnold Layne“ | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| |||||
| Singel – Pink Floyd | |||||
| Strana B | Candy and a Currant Bun | ||||
| Vydaný | 10. marec 1967 (UK) 24. apríl 1967 (USA) | ||||
| Žáner | Progresívny rock | ||||
| Dĺžka | 2:52 | ||||
| Vydavateľ | EMI Columbia (UK) Tower (USA) | ||||
| Skladateľ | Syd Barrett | ||||
| Producent | Joe Boyd | ||||
| Pink Floyd chronológia singlov | |||||
| |||||
„Arnold Layne“ je prvý singel britskej psychedelickej kapely Pink Floyd. Vydaný bol 10. marca 1967. Skladbu napísal niekdajší gitarista a spevák skupiny Pink Floyd, Syd Barrett.[1]
Kompozícia
[upraviť | upraviť zdroj]Skladba pojednáva o transvestitovi, ktorého hlavnou zábavou je kradnutie ženského oblečenia zo šnúr na bielizeň.[2] Téma skladby je založená na skutočnej udalosti, kedy matka Rogera Watersa a matka Syda Barretta prenajímali v Cambridgi byty študentkám, ktorým sa strácala sušiaca sa bielizeň. Táto tak povediac kontroverznejšia téma zapríčinila, že napriek tomu, že sa singel dostal do Top 20, tak ho Radio London, Radio Caroline a aj BBC odmietli hrať.[3]
Nahrávanie
[upraviť | upraviť zdroj]Skladba bola nahraná pod dohľadom producenta Joea Boyda 29. januára 1967 v londýnskych Sound Techniques Studios a už od začiatku zamýšľaná ako prvý singel skupiny.[4] Lenže 1. februára toho roku podpísali Pink Floyd zmluvu s vydavateľstvom EMI, ktoré v tej dobe chcelo využívať hlavne svojich vlastných producentov, a tak vyčlenili pre skupinu Normana Smitha.[5] Ten chcel nahrať v EMI Studios novú verziu piesne s čím Waters aj Wright súhlasili ale Barrett bol proti, pretože nebol s pôvodnou nahrávkou spokojný. Tým pádom sa ďalšie nahrávanie neuskutočnilo.
Live a alternatívne verzie
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý dôležitý koncert, na ktorom skupiny Pink Floyd hrala túto skladbu, sa konal 6. apríla 1967 v anglickom meste Salisbury.[6] V koncertnom repertoári ale bola ešte predtým, pretože podľa producenta Joea Boyda musela byť skladba pre nahrávanie skrátená. Jej live verzie totiž dosahovali s rozsiahlou strednou inštrumentálnou časťou aj 15 minút. Naopak posledný zaznamenaný koncert s touto piesňou sa uskutočnil 6. októbra 1967 v Brightone.[7]
Skladba „Arnold Layne“ vyšla ako singel v mono verzii (katalógové číslo: Columbia EMI DB 8156) s B stranou „Candy and a Currant Bun“ v Spojenom kráľovstve dňa 10. marca 1967 ako vôbec prvá oficiálna nahrávka Pink Floyd, v USA (pod katalógovým číslom Tower 333) vyšla dňa 24. apríla.[8] Hoci skladba nevyšla na žiadnom štúdiovom albume, bola vydaná na kompiláciách The Best of the Pink Floyd (1970), Relics (1971), Works (1983), 1967: The First Three Singles (1997), Echoes: The Best of Pink Floyd (2001) a An Introduction to Syd Barrett (2010). Taktiež sa objavila na bonusovom CD The Early Singles z box setu Shine On (1992) a na bonusovom treťom CD reedície albumu The Piper at the Gates of Dawn z roku 2007.
Na sólovom turné Radio K.A.O.S. Rogera Watersa z roku 1987 bol počas predstavenia púšťaní pôvodný videoklip z roku 1967 s originálnou zvukovou stopou, lenže tým pádom sa nejednalo o živé predvedenie skladby.[9]
Na koncertný setlist sa skladba „Arnold Layne“ opäť dostala až v roku 2006, kedy mal sólové turné On an Island Tour gitarista a spevák skupiny Pink Floyd, David Gilmour. Po prvýkrát zaznela na koncerte 17. apríla 2006 v kalifornskom Oaklande a v repertoári vydržala až do londýnskeho vystúpenia dňa 31. mája 2006. Zahraná bola aj na niektorých neskorších Gilmourových letných koncertoch, konkrétne 31. júla vo Vienne a 12. augusta 2006 v Benátkach. Nahrávky z londýnskych koncertov 29. až 30. mája 2006 vyšli koncom toho roka ako live singel „Arnold Layne“, ako pocta Sydovi Barrettovi, ktorý zomrel v ten istý rok. Tieto vystúpenia boli tiež nafilmované a v roku 2007 vydané ako videozáznam Remember That Night.
10. mája 2007 zahrali David Gilmour, Rick Wright a Nick Mason pieseň „Arnold Layne“ na koncerte Madcap's Last Laugh na počesť Syda Barretta v londýnskom Barbican Centre.[10]
Videoklip
[upraviť | upraviť zdroj]V prvej polovici roku 1967 vznikol tiež čiernobiely videoklip skladby „Arnold Layne“, ktorý natočil režisér Derek Nice na pobreží Sussexu, na pláži Wittering. Vystupujú v ňom všetci štyria vtedajší členovia skupiny a piata osoba, ktorá je nakoniec odhalená ako figurína. Po prvýkrát bol vysielaný 21. mája 1967 vo francúzskej televízii ORTF 2.[11][12]
Zoznam skladieb
[upraviť | upraviť zdroj]Všetky skladby napísal Syd Barrett.
- „Arnold Layne“ – 2:52
- „Candy and a Currant Bun“ – 2:38
Obsadenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Syd Barrett – elektrická gitara, spev
- Rick Wright – elektronický organ, vokály
- Roger Waters – basová gitara
- Nick Mason – bicie, perkusie
David Gilmour - live verzia
[upraviť | upraviť zdroj]| „Arnold Layne“ | |||||
|---|---|---|---|---|---|
|
| |||||
| Singel – David Gilmour | |||||
| Strana B | Dark Globe | ||||
| Vydaný | 26. december 2006 | ||||
| Nahraný | 29. máj 2006 v Royal Albert Hall | ||||
| Žáner | Psychedelický rock | ||||
| Dĺžka | 3:30 (David Bowie) 3:23(Richard Wright) | ||||
| Vydavateľ | EMI | ||||
| Producent | David Gilmour | ||||
| David Gilmour chronológia singlov | |||||
| |||||
David Gilmour počas jeho sólového turné On an Island tour (2006) neočakávane pridal túto skladby do setlistu na konci Americkej časti 17. apríla 2006 (Oakland Paramount Theatre). Túto verziu skladby spieval Richard Wright a zostala v setliste do 31. mája.
Dňa 26. decembra 2006, dve live nahrávky tejto piesne z vystúpení v Royal Albert Hall boli vydané ako singel. Na ďalšej verzií spieval aj hosť predstavenia David Bowie. Obe verzie sa nachádzajú na Gilmourovom DVD/BD, Remember That Night (verzia Bowieho na prvom disku a Wrightova ako bonus na druhom).
Zoznam skladieb
[upraviť | upraviť zdroj]Všetky skladby napísal Syd Barrett.
- „Arnold Layne“ (David Bowie) – 3:30
- „Arnold Layne“ (Richard Wright) – 3:23
- „Dark Globe“ – 2:23
Obsadenie
[upraviť | upraviť zdroj]- David Gilmour - gitara Fender Telecaster, vokály (1-2), akustická gitara, spev (3)
- Richard Wright - organ (1-2), spev (2), vokály (1)
- Jon Carin - klávesy, vokály (1-2)
- Phil Manzanera - gitara, vokály (1-2)
- Steve DiStanislao - bicie (1-2)
- Guy Pratt - basgitara, vokály (1-2)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ POVEY, Glenn. Echoes: Úplná historie Pink Floyd. Překlad Ondřej Skoupý. Praha : Volvox Globator, 2009. ISBN 978-80-7207-730-4. S. 342.
- ↑ MILES, Barry. Pink Floyd 1964–1974. Překlad Michal Bystrov. Praha : Volvox Globator, 2007. ISBN 978-80-7207-656-7. S. 98.
- ↑ MASON, Nick. Pink Floyd: Od založení do současnosti. Překlad Ondřej Duha. Praha : BB/art, 2007. ISBN 978-80-7381-111-2. S. 74.
- ↑ Chapman, Rob (2010). Syd Barrett: A Very Irregular Head
- ↑ Povey, s. 37.
- ↑ Povey, s. 56.
- ↑ Povey, s. 69.
- ↑ Povey, s. 342.
- ↑ Povey, s. 329–330.
- ↑ Matt. Roger Waters and Pink Floyd - Barbican Hall, London, May 10th 2007 [online]. Brain-damage.co.uk, 2007-05-11, [cit. 2011-06-04]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Povey, s. 55.
- ↑ Mason, s. 54.