Preskočiť na obsah

Astana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Astana
Астана
hlavné mesto Kazachstanu
Vlajka
Erb
Štát Kazachstan
Rieka Išim
Nadmorská výška 347 m n. m.
Súradnice 51°10′00″S 71°26′00″V / 51,16667°S 71,43333°V / 51.16667; 71.43333
Rozloha 722 km² (72 200 ha)
Obyvateľstvo 1 078 384 (2019)
Hustota 1 493,61 obyv./km²
Akim Altay Kulginov
Časové pásmo UTC +5
 - letný čas UTC +6
PSČ 010000–010015
Tel.predvoľba +7 7172
Pozícia Astany v rámci Kazachstanu
Pozícia Astany v rámci Kazachstanu
Wikimedia Commons: Astana
Webová stránka: http://www.astana.kz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Astana (kaz. Астана), v rokoch 2019 – 2022 Nur-Sultan (kaz. Нұр-Сұлтан), je od roku 1997 hlavným mestom Kazachstanu (predtým bola hlavným mestom Alma-Ata). V roku 2017 malo 1 078 384 obyvateľov[1], a ich počet veľmi rýchlo narastá. Na konci 20. storočia sa tu začalo so stavbou nového hlavného mesta, keď boli staré drevené búdy zrovnané so zemou a vznikli výstavné ulice, parky a zasklené kancelárske budovy. V preklade názov mesta "Astana" znamená "hlavné mesto".

20. marca 2019 bolo po odstúpení prezidenta Nursultana Nazarbajeva hlavné mesto premenované z Astany na Nur-Sultan.[2] V septembri 2022 došlo z iniciatívy prezidenta Tokajeva k návratu na názov Astana.[3][4]

Názov Doba používania[5]
Akmola 1824 – 1832
Akmolinsk 1832 – 1961
Celinograd 1961 – 1992
Akmola 1992 – 1998
Astana 1998 – 2019
Nur-Sultan 2019 – 2022
Astana od 2022

Mesto je situované v stepiach stredného Kazachstanu na rieke Išim. Rozloha mesta je 797,33 km² (po pripojení k mestu 7. februára 2017 87,19 km² územia regiónu Akmola bez osídlenia). Prevládajú gaštanové pôdy. Väčšina mesta stojí na sedimentárnych horninách, hlavne na piesočnatých íloch. Mesto je rozdelené na dve časti – pravý a ľavý breh. Mestská hydrografická sieť je reprezentovaná nielen jedinou riekou Išim, ale aj jej nevýznamným pravostranným prítokom – Sarybulakom a Akbulakom. V okruhu 25 – 30 km sa v okolí mesta nachádza množstvo sladkovodnych a slaných jazier.[6]

Astana je druhé najchladnejšie hlavné mesto, za Ulanbátarom. Druhým najchladnejším hlavným mestom bola až do roku 1997 Ottawa, keď sa hlavným mestom stala Astana. V zime teploty dosahujú -35°C, zatiaľ čo v lete sa teplota pohybuje okolo 30°C.

Správne rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Astana sa nachádza na území regiónu Akmola.

Dňa 7. februára 2018 boli do mesta prevedené 3 pozemky z územia okresu Tselinograd regiónu Akmola, vrátane pozemku susediaceho s existujúcim územím mesta v oblasti medzinárodného letiska, ako aj 2 ďalšie pozemky: územie národného panteónu južne od mesta a územie na umiestnenie mestského cintorína severozápadne od mesta.

16. marca 2018 sa z časti území okresov Almaty a Saryarka sformoval štvrtý okres Bajkonur. [7]

Okres Územie km²

(k 16-03-2018)[1]

Populácia

(k 16-07-2018)[2]

Almaty 154,71 307 263
Bajkonur 181, 29 213 952
Esil 393,58 203 617
Saryarka 67,75 323 134
Astana: 797,33 1 047 966

Primátor mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 11. septembra 2018 do 13. júna 2019 bol primátorom (Akim) mesta Bakhyt Sultanov.

Altay Kulginov je primátor hlavného mesta (kaz. "Akim" ) od 13. júna 2019.[8]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľov:

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantným náboženstvom je islam, v meste je aj kresťanstvo, judaizmus alebo budhizmus.

Islam

Najväčšími náboženskými budovami v Astane sú mešita Khazret Sultan, ktorá bola otvorená 6. júla 2012, a mešita "Nur Astana" postavená v roku 2005. V meste sa nachádzajú mešity pomenované po. Sadvakas haji Gilmani, „Shubar“, „Tolybai“ a mešita pomenovaná po šejk Kunta Haji. Madrasa „Astana“ bola otvorená v mešite "Nur Astana".

Ruská pravoslávna cirkev

V Astane sa nachádza 6 pravoslávnych kostolov a jeden kláštor vrátane Katedrály Nanebovzatia Panny Márie – jedného z najväčších v Ázii, kde sa môže ubytovať až 4 000 ľudí.

Rímskokatolícky kostol

Od roku 1999 funguje rímskokatolícka katedrála v hlavnom meste Arcidiecézy Presvätej Bohorodičky v Astane. Rímskokatolícka farnosť Matky všetkých národov, Gréckokatolícka cirkev svätého Jozefa Snúbencov.

Judaizmus

„Beit Rachel – Chabad Lubavitch“ – synagóga. [10]

Ruské a sovietske obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1824 tu Rusi založili vojenskú pevnosť okolo ktorej sa vyvinulo mesto Akmolinsk. V rokoch 1961 – 1991 sa mesto volalo Celinograd, neskôr v období 1991 – 1997 nieslo názov Akmola.

V roku 1868, keď celý Kazachstan zabralo Rusko, sa mesto stalo administratívnom strediskom.

V 30. rokoch 20. storočia už za vlády Sovietov, bolo mesto spolu s celou zemou postihnuté hladomorom. Roku 1939 sa Akmolinsk stal strediskom oblasti.

V polovici 50. rokov bola v Sovietskom zväze zahájená kampaň na obrábanie celín a význam Akmolinska vzrástol s novou rolou krajského mesta kraja, ktorý spojil päť severných oblastí Kazachstanu (1960 – 1965). To viedlo k rozvoju mestskej výstavby a k zlepšeniu vybavenosti mesta, vrátane vysokých škôl. [11]

Nezávislý Kazachstan

[upraviť | upraviť zdroj]

Deklarácia o zvrchovanosti Kazašskej SSR bola prijatá 25. októbra 1990. V decembri 1991 bola krajina premenovaná na Republiku Kazachstan a krátko nato 16. decembra 1991 vyhlásila nezávislosť. Celinograd vtedy zmenil meno na Akmolu a naďalej bol administratívnym mestom oblasti.

Za nové hlavné mesto Kazachstanu bola Akmola vyhlásená v júli 1994. Po roku, v septembri 1995, to potvrdil prezident Nazarbajev svojím dekrétom.

K slávnostnému odovzdaniu funkcie došlo v Akmole 8. decembra 1997. Ďalším prezidentským dekrétom zo dňa 6. mája 1998 bola Akmola premenovaná na Astanu.

Od tej doby mesto zažíva nevídaný rozmach. Počet obyvateľov sa v priebehu posledného desaťročia zdvojnásobil a v meste vyrástli desiatky moderných kancelárskych budov, nové ulice, parky i rezidenčné štvrte.[12]

Ekonomika mesta je založená na obchode, doprave, komunikáciách a stavebníctve. Celkový regionálny produkt dvoch miest – Almaty a Astany – predstavuje viac ako polovicu z celkového objemu obchodu v Kazachstane.

Priemyselná výroba mesta sa sústreďuje hlavne na výrobu stavebných materiálov, potravinárskych výrobkov a strojárstvo. Astana má v Kazachstane popredné miesto vo výrobe stavebných kovových výrobkov, betónu pripraveného na použitie a stavebných výrobkov z betónu. Pomerne vysoký je aj podiel mesta na výrobe kovových konštrukcií budov, radiátorov a kotlov pre ústredné kúrenie a manipulačnú techniku.

S cieľom prilákať investorov a rozvíjať nové konkurenčné odvetvia funguje v meste špeciálna ekonomická zóna „Astana – nové mesto“.

V roku 2009 výrobné podniky vyrobili tovar v bežných cenách za 77 miliárd 25 miliónov ton, čo je 81% z celkového objemu priemyselnej výroby. V štruktúre produkcie spracovateľského priemyslu majú najväčší podiel:

výroba nekovových výrobkov, stavebných materiálov (30,3%),

výroba potravín vrátane nápojov (20,1%), závod na spracovanie mäsa, závod na výrobu masla, mliekárne, mlyny;

výroba kovových výrobkov (16,2%);

výroba strojov (15,6%), oprava automobilov;

menej ako 1% predstavuje podiel na objeme textilného a odevného priemyslu, spracovania dreva a výroby výrobkov z dreva.

Dekrétom bývalého prezidenta Kazašskej republiky N. A. Nazarbajevovi zo 17. marca 2006 č. 67 bol schválený strategický plán trvalo udržateľného rozvoja mesta do roku 2030, ktorý určuje hlavné smery aktivít pre formovanie rozvoja mesta. Vývoj tohto plánu uskutočnila spoločnosť "Astana Innovations JSC". S podporou Akimatu (obce) Astana sa zrealizovali 4 pilotné projekty „Inteligentných miest“: „Inteligentná poliklinika“, „Inteligentná škola“, „Inteligentné platby“. Kľúčovou vlastnosťou implementácie je financovanie z investičných fondov.[13]

V meste sa nachádza Regionálna filharmónia "Akmola", múzeá ("Národné múzeum Kazašskej republiky", "Múzeum histórie a miestnych dejín", "Múzeum výtvarného umenia", "Múzeum Saken Seifullin"), divadlá ("Národné divadlo opery a baletu" pomenované po Kulyashovi Baiseitovej) a "Štátne akademické ruské činoherné divadlo" pomenované po Maximovi Gorkom), "Národné vesmírne stredisko", Múzeum budúcej energie „Nur Alem“, knižnice. Medzi kultúrne a vzdelávacie inštitúcie mesta patria aj "Kongresová sála", "Palác mládeže" a "Prezidentské kultúrne stredisko".

Pamätník Bajterek je hlavným symbolom mesta. 6. júla 2000 bola podľa projektu Azata Boyarlina v hlavnom meste postavená fontána "Strom života". Samotná štruktúra má výlučne symbolický charakter a vyjadruje večný kolobeh života. Otvorenie námestia bolo načasované súčasne so 60. výročím prezidenta Kazachstanu. 6. júla 2018 bude v hlavnom meste k 20. výročiu Astany postavený pamätník hrdinovi Sovietskeho zväzu Manshukovi Mametovovi. Autorom je Murat Mansurov.

V dňoch 24. až 30. októbra 2006 sa v Astane konali "IV. Mládežnícke delfické hry členských štátov SNŠ". Prípravu a uskutočnenie podujatia uskutočnili spoločne "Národný delfský výbor Kazachstanu" a "Medzinárodný delfský výbor". V dňoch 24. až 29. septembra 2012 sa v Astane konali siedme otvorené mládežnícke delfické hry členských štátov Spoločenstva nezávislých štátov. Hier sa zúčastnilo viac ako tisíc umeleckých pracovníkov zo 16 krajín: Rakúsko, Azerbajdžan, Arménsko, Afganistan, Bielorusko, Bulharsko, Gruzínsko, Taliansko, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Rusko, Rumunsko, Tadžikistan, Turecko, Ukrajina.

V meste sa tiež koná niekoľko festivalov: hudobný ("Astana-Arkau", "Zhas kanat", "Duch Tengri"), filmový ("Astana") a ďalšie.[14]

Od 30. januára do 6. februára 2011 sa konali 7. zimné ázijské hry v Astane a Alma-Ata. Barys je kazašský hokejový klub z hlavného mesta Astana. Momentálne hrá Kontinentálnu hokejovú ligu v divízii Černyšev.[15]

Športové kluby:

Športový klub Druh športu Založený Liga Štadión Logo
Astana Futbal 2009 Kazašská futbalová Superliga Astana Arena
Barys Hokej 1999 Kontinentálna hokejová liga Barys Arena
Astana Hokej 2011 Kazašská hokejová liga Športový areál "Kazachstan-2"
Astana Premier Tech Bicyklovanie 2007 UCI ProTour Saryarka
Astana Basketbal 2000 VTB United League, Kazašská basketbalová liga Saryarka
Hlavný letecký klub Parašutizmus 2009 Aerodrom "Severný"
  • "Bajterek" je pamätník, hlavná atrakcia a symbol Astany
  • "Kazák Eli" je pamätník.
  • "Nurzhol bulvár" je rekreačná pešia zóna s Uličkou spievajúcich fontán.
  • "Akorda" je rezidenciou prezidenta Kazašskej republiky.
  • "Palác nezávislosti" – budova určená na usporadúvanie diplomatických a iných medzinárodných podujatí.
  • "Palác Mieru a Harmónie" je kongresová sála určená na organizovanie samitov a kongresov predstaviteľov tradičných kazašských a svetových náboženstiev.
  • "Kazachstan" – centrálna koncertná sieň.
  • "Shabyt" – kazašská národná umelecká univerzita.
  • "Zhastar" – Palác tvorivosti školákov a mládeže.
  • Khan Shatyr je najväčšie nákupné a zábavné centrum.
  • Národno-kultúrny komplex "Ethnoaul"
  • Víťazný oblúk „Mangilik Yel“
  • Múzeum energie budúcnosti "Nur Alem"
  • Pamätník "Múr sveta".

Partnerské mestá [16]

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Численность населения Республики Казахстан по полу в разрезе областей, городов, районов и районных центров и поселков на начало 2019 года [online]. Комитет по статистике Министерства национальной экономики Республики Казахстан, [cit. 2019-08-02]. Dostupné online. Archivované 2020-06-13 z originálu.
  2. INFORM.KZ. Парламент Казахстана одобрил переименование Астаны в Нурсултан [online]. inform.kz, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. Archivované 2019-03-26 z originálu. (po rusky)
  3. TASR. Hlavné mesto Nursultan sa vracia k pôvodnému názvu Astana. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-09-14. Dostupné online [cit. 2022-09-17].
  4. ČTK. Kazachstán znovu přejmenoval své hlavní město [online]. novinky.cz, 2022-09-17, [cit. 2022-09-17]. Dostupné online.
  5. ARYSTANBEK, Aizada. Nur-Sultan, Kazakhstan: A Vibrant City That Honors its Past. The Astana Times (astanatimes.com), 2021-07-06. Dostupné online [cit. 2022-09-18].
  6. БЕЙСЕНОВА, Әлия Сәрсенқызы. Қазақстанның физикалық географиясы. [s.l.] : Алматы : Атамұра, 2012. ISBN 978-601-282-563-3.
  7. Департамент АИС ГЗК и информационной безопасности [online]. aisgzk.kz, [cit. 2021-06-10]. Dostupné online.
  8. Руководство города | Официальный интернет-ресурс акимата города Нур-Султан [online]. astana.gov.kz, [cit. 2021-06-10]. Dostupné online.
  9. Многонациональный Казахстан: единство, уважение и взаимопомощь [online]. Strategy2050.kz, [cit. 2021-06-11]. Dostupné online. Archivované 2021-06-11 z originálu. (po rusky)
  10. Религия в Казахстане [online]. old.unesco.kz, [cit. 2021-06-11]. Dostupné online.
  11. Kazakhstan v Rossiyskoy imperii. [s.l.] : Институт Азиатских Исследований, 2018. ISBN 978-601-7550-05-9. S. 156.
  12. Istoriya Kazakhstana. [s.l.] : Аруна, 2011. ISBN 978-9965-26-329-3. S. 355.
  13. https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=en [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-10]. Dostupné online. (po kazašsky)
  14. https://www.gov.kz/memleket/entities/mcs?lang=en [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-10]. Dostupné online. (po kazašsky)
  15. Спорт Казахстана в документах [online]. e-history.kz, [cit. 2021-06-11]. Dostupné online. (po rusky)
  16. Международный авторитет Астаны повышают города-побратимы [online]. KazInform, 6 July 2016. Dostupné online. Archivované 2020-12-12 z originálu. (po rusky)
  17. About Manila: Sister Cities [online]. City of Manila. Dostupné online. Archivované 2016-06-11 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Astana
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Astana na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).