Preskočiť na obsah

Berkeley (Kalifornia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Berkeley
mesto
Oficiálny názov: City of Berkeley
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Fed. štát Kalifornia
County Alameda County
Nadmorská výška 0–400 m n. m.
Súradnice 37°52′S 122°16′Z / 37,867°S 122,267°Z / 37.867; -122.267
Rozloha 45,9 km² (4 590 ha)
 - súše 27,1 km² (2 710 ha)
 - vody 18,8 km² (1 880 ha)
Obyvateľstvo 102 822 (2000)
Hustota 3 794,17 obyv./km²
Starosta Tom Bates
Časové pásmo UTC-8 (UTC-8)
ZIP 94701–94710, 94712, 94720
Telefónna prevoľba 510
Poloha mesta v rámci Kalifornie.
Poloha mesta v rámci Kalifornie.
Webová stránka: cityofberkeley.info
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Berkeley (IPA[ˈbɜrkli]) je mesto na východnom pobreží Sanfranciského zálivu v severnej Kalifornii. Na juhu susedí s mestami Oakland, Emeryville na severe s Albany. Východ mesta tvorí hranicu s Contra Costa County, ktorá kopíruje smer pohoria Berkeley Hills.

V meste sídli Kalifornská univerzita, ktorá je najstaršia zo systému Kalifornských univerzít a národné výskumné stredisko Lawrence Berkeley National Laboratory. Mesto je známe ako jedno z politicky najliberálnejších v krajine, pričom podľa štúdie z roku 2005 bolo tretie[1]. Mesto je známe ako centrum vzdelávania a výskumu, okrem toho sa tu nachádza viacero múzeí a konajú sa festivaly umenia.

Mesto je pomenované po írskom filozofovi Berkeleym. Prví potomkovia Európanov prišli do oblasti v roku 1776. Univerzita bola založená v roku 1868. Počas rokov 1960 a 1970 prekvitalo v meste hnutie Hippies. Študenti miestnej univerzity viedli národné protestné hnutie proti americkej angažovanosti vo vietnamskej vojne a pre mnohých sa mesto stalo symbolom nesúhlasu.

Veda a výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

Berkley je významným miestom výskumu jadrovej fyziky, v urýchľovači častíc tu boli objavené prvé transurány a podľa mesta bol pomenovaný prvok berkélium.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Study Ranks America's Most Liberal and Conservative Cities [online]. GOVPRO, 16. august 2005, [cit. 2010-09-25]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]