Carl Friedrich Gauß

	Carl Friedrich Gauß
	; nemecký matematik, fyzik a astronóm
Narodenie	30. apríl 1777; Braunschweig, Nemecko
Úmrtie	23. február 1855 (77 rokov); Göttingen, Nemecko
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Carl Friedrich Gauß; (plné texty diel autora)
Commons	Carl Friedrich Gauß
	Biografický portál

(Johann) Carl Friedrich Gauß (lat. forma mena Carolo Friderico Gavss) (* 30. apríl 1777, Braunschweig – † 23. február 1855, Göttingen) bol nemecký astronóm, matematik a fyzik, jeden z najväčších matematikov a fyzikov všetkých čias. Zaoberal sa teóriou čísel, matematickou analýzou, geometriou, geodéziou, magnetizmom, astronómiou a optikou.

Zázračné dieťa

C. F. Gauß sa narodil ako syn murára a vodného majstra. Počítať vraj vedel skôr, ako dobre hovoriť. Čítať sa naučil skoro sám. Keď mal tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu. No najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jeden do sto; a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet aritmetického radu. Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.

Štúdiá

V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Carl začal študovať na gymnáziu. Keď Carl Gauß dostal od miestneho vojvodu štipendium, začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Carl Gauß nezávisle „znovuobjavil“ Bodeov zákon, binomickú vetu, aritmetický a geometrický priemer, zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šľachtica študoval v rokoch 1795 – 99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej dizertačnej práci Carl opísal ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. základnej vety algebry (každá algebrická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).

Vedecká kariéra

Od roku 1807 Carl Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ hvezdárne v Göttingene. V júni 1801 sa rozhodol predpovedať dráhu planétky Ceres, ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom. Keď Heinrich Wilhelm Olbers planétku Ceres znovu objavil, bola presne tam, kde ju Carl Gauß predpovedal. Gauß pre výpočet jej dráhy použil svoju novú aproximačnú metódu tzv. metódu najmenších štvorcov. To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu.

Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle – v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti štatistiky a pravdepodobnosti (tzv. Gaußova krivka ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal matematickou analýzou (napr.: teória dvojitého a trojitého integrálu) či funkciami komplexnej premennej a teóriou čísel.

V geometrii bol Carl Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v euklidovskej geometrii – zmenou piatej Euklidovej axiómy objavil princípy hyperbolickej geometrie (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.

Carl Friedrich Gauß sa zaoberal aj fyzikou, vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä zemskému magnetizmu (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom Wilhemom Eduardom Weberom sa zaoberal aj štúdiom elektromagnetizmu. V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického telegrafu na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,2 km.

Diela

jeho najznámejším dielom z oblasti matematiky je spis Disquisitiones Arithmeticae (Pojednanie o aritmetike, 1801)
O novom všeobecnom princípe mechaniky – 1829

Iné projekty

Matematický portál
Fyzikálny portál
Astronomický portál

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Carl Friedrich Gauß
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carl Friedrich Gauß