Diskusia:Amon

Amon (prípadne Amen, Amun alebo zriedkavo Imen) je meno boha egyptského panteónu, ktorý získal prominentné postavenie počas Novej ríše. Pôvodne bol kultovým bohom mesta Veset (Téby), neskôr, keď sa Téby stali hlavným mestom Egypta, sa stal najvýznamnejším božstvom ríše.

Meno

Amonovo meno sa zapisovalo v staroegyptštine ako imn a Egypťanmi bolo, podľa toho, ako ho zrekonštruovali egyptológovia, vyslovované ako Jamanu. Meno by bolo možno najvýstižnejšie preložiť ako "Ten, ktorý sám seba utajuje". Amonovi kňazi zdôrazňovali Amonovu skrytosť a neobsiahnuteľnosť, ktorou presahoval všetky ostatné božstvá. Jeho podstata bola natoľko skrytá, že jeho pravé meno nepoznali ani bohovia. Podľa jedného hymnu je Amon "príliš veľký, aby bol skúmaný, a príliš mocný, aby bol poznaný". Trestom pre každého, kto by sa pokúsil zístiť Amonovo skutočné meno, bola okamžitá smrť.

Kult

Amon sa ako božstvo spájané s Vesetom spomína už za Strednej ríše, kedy bol považovaný za boha plodivej sily. Svoje výsostné postavenie "Kráľa bohov" a "Pána trónov Oboch zemí" získal za Novej ríše, kedy mu bol vo Vesete vybudovaný monumentálny chrám, dnes známy ako chrám v Karnaku. Egypťania ho nazýval Ipet-sut, "Najvyberanejšie zo všetkých miest".

Za dominancie Amona a jeho kňazov v Egypte vznikli menšie chrámy tomuto bohu aj na iných miestach. Za 21. a 22. dynastie, kedy sa sídelné mesto faraónov presunulo do Tanidy v nílskej delte, začali faraóni budovať obrovský chrámový komplex Amonovi aj tu.

Relatívny úpadok uctievania počas nasledujúceho obdobia, kedy sa rozdelený Egypt zmietal vo vnútorných problémoch, zastavili kúšitský vládcovia 25. dynastie z Núbie, ktorí sami Amona uctievali pod menom Amane. Pop ich vyhnaní sa Amonov kult spolu s významom Téb opäť zmenšoval na úkor populárnejšieho kultu Usireho a Esety (Ozirisa a Izis) a v Egypte stratil na svojej významnosti. Zachoval sa ale na dvoch miestach mimo Egypta - v južnej Núbii, kde mal Amon jednu zo svojich veštiarni a jeho kňazi prostredníctovm veštieb ovládali dokonca aj kráľov, a v lýbijskej oáze Siwa, v inej slávnej veštiarni, ktorá mala významné meno ešte za panovania Alexandra Veľkého.

Amon v mýte o Stvorení

Počas tébskej dominancie Egypta bol považovaný Amon za boha-stvoriteľa par excelance, ale, ako sa zdá, je táto predstava výtvorom tébskeho kňazstva, ktoré chcelo vidieť svojho boha ako prvopočiatok stvorenia. Podľa tébskej teológie je Amon "Ten, ktorý stvoril sám seba", prvotnou príčinou, ktorá dala podnet pre vznik ostatného stvorenia. Táto jeho úloha má súvis s jeho povahou vzdušného božstvá, teda akého si dychu života, ktorý naplnil všetky ostatné božstvá ba.

Iným obrazom stvorenia sveta podľa tébskych teológov je "mocný hlas", ktorý zaznie v prvotnom tichu kozmu a tým ho uvedie do pohybu, akýsi Veľký tresk, ktorým nie je nik iný ako Amon, tentoraz zobrazovaný symbolicky ako hus, ktorej gagot prebúdza vesmír.

Ďalšou zo stvoriteľských podôb Amona bol had nazývaný Kematef, "Ten, ktorý zavŕšil svoj okamih". V tejto chtónickej podobe mal Amon svätyňu na západnom brehu Téb, kde bola každoročne prenášaná jeho socha, aby pozdravil staršiu podobu seba samého.

Amon je podľa hermopolskej teogónie súčasťou Ogdoady, osmice stvoriteľských bohov.