Diskusia:Slnko

Beriem to, ale nie je mi to osobne po chuti ;)

ja mam tiez radsej americke pisanie cisiel: desatinne bodky a ciarky ako separatory, ale v slovenskych textoch by sme to mali mat jednotne a podla nasich pravidiel :) Atomique

Samozrejme. Ani som si to nevsimol...Bronto 19:12, 19 Sep 2004 (UTC)

planetárna sústava

Liso, aký presne je rozdiel medzi slnečnou a planetárnou sústavou? Bebe 19:34, 16 Feb 2005 (UTC)

V podstate ziaden, ale nas clanok Slnečná sústava je o KONKRETNEJ planetarnej sustave (nasho Slnka). Takze ten odkaz je nevysvetlujuci a skor v kruhu... V clanku o Slnku sa mi pyta vseobecny popis toho co je planetarna sustava a tak. Ale uznavam, ze v anglickej verzii (nasa je v zasade jej prekladom) je to tak ako si to chcel Ty! :) Ja by som tam radsej ale mal preklad clanku en:Planetary system a nie en:Solar system. Kazdopadne kedze vidim, ze aj anglicania to maju tak ako si chcel Ty, prepac, ze som to "rollbackol"! :-/ Liso 20:32, 16 Feb 2005 (UTC)

Písanie násobkov

Preco sa v clanku pise vo velkych nasobkoch × namiesto normalneho . (krát). napr.: 2,3×10^-8
Ak je take pravidlo tak nic, ale nepoznam ho. Zdislav 14:07, 7 Mar 2005 (UTC)

• /×/ je "krát" (times), /./ je "bodka" (full stop). --AtonX 20:36, 7 Mar 2005 (UTC)

presun diskusie z Wikipédia:Najlepšie články (kandidáti) po neuspesnej kandidature

Tento článok som vrátil naspäť do diskusie o tom, či to je "perfektný článok" s cieľom odobriť nomináciu, prípadne vylepšiť ho. --Adrian 18:10, 5 Feb 2005 (UTC)

Námientka: Chýba mi tam niečo o slnečných škvrnách, slnečnom vetre (aspoň definícia), slnečnej protuberancii, využití slnečnej energie, zatmení slnka --Adrian 07:27, 6 Feb 2005 (UTC)

Námietka, resp. podpora námietky. Do kandidáta na najlepší článok tomu ešte niečo chýba. Nejaké krátke vysvetlenia všetkých javov na Slnku, trochu poodkryť štruktúru Slnka slovom aj obrázkom, nejaký stručný popis termonukleárnej reakcie v jadre, no a ešte niečo o vzniku a predpokladanom zániku. Rozhodne tu chýba aj trošku rozšírený úvod, ako by to chceli všetky perfektné články. Po doplnení budem hlasovať určite za. Bebe 21:34, 15 Feb 2005 (UTC)

Pravdupovediac, prekvapilo ma, že tento článok sa vyskytol medzi kandidátmi na perfektný článok. Podľa mňa si taká dôležitá téma ako Slnko zasluhuje oveľa viac informácií. Nie je tam napríklad skoro nič o tom, čo si staroveké civilizácie predstavovali pod pojmom Slnko. Tiež mi tam chýba vývoj vedeckých predstáv o Slnku, zatmenia, obeh Zeme okolo Slnka, zdanlivý pohyb Slnka po oblohe. Ďalej nejaký podrobnejší popis vnútra Slnka, nejaký rozšírený význam vzťahov Slnko-Zem, metódy pozorovania Slnka, slnečné sondy a slnečné observatóriá. Niečo z toho doplním aj ja, ale mohol by sa ešte niekto pridať. --Eryn Blaireová 08:20, 27 august 2006 (UTC)

perfektny clanok

Inac na to, ze je to perfektny clanok nam unikla vazna vec s tou rotaciou a magnetickym polom! :/ Dobre ponaucenie, budem sa snazit byt nabuduce opatrnejsi. _Liso^@_disk^prís 07:12, 29. október 2007 (UTC)

Aká vážna vec nám unikla? --Eryn Blaireová 10:39, 9. november 2007 (UTC)

Chyba teploty ?!

Mozem sa mylit ale zda sa mi nerealne aby bolo v slnku 7 kelvinou co je nieco okolo -265°C.

Radiačná zóna "Radiačná zóna : Oblasť žiarivej rovnováhy Má teplotu 7 až 2 000 000 K." 

Prosim overte to. Aj na ceskej verzii je 7K.

To bolo myslené, ako rozsah teplôt od 7 miliónov po 2 milióny Kelvinov, nie 7 Kelvinov až 2 milióny :-D. Opravila som to na celé milióny, aby nedochádzalo k omylom.--Eryn Blaireová 08:32, 13. október 2008 (UTC)

A pritom stačilo napísať 2-7 miliónov K :) Mz 12:35, 13. október 2008 (UTC)

Neviem, či by to zase niekto nepochopil ako 2 Kelviny... :-D --mo-Slimy 20:08, 13. október 2008 (UTC)

Pár postrehov

V sekcii "Význam" na konci odstavca ktorý popisuje vplyvy Slnka:

"Slnko priamo neovplyvňuje iba sopečnú a tektonickú aktivitu ale tiež mesačný príliv a odliv."

Táto veta je podľa mňa dvojzmyselná. Dá sa pochopiť tak že spomenuté 2 veci Slnko neovplyvňuje (a sú to skrz "iba" jediné veci čo neovplyvňuje?) ale tiež tak že ich ovplyvňuje a "iba" má zdôrazniť že tektonická aktivita nie je jediná vec čo Slnko ovplyvňuje priamo (to zdôraznenie je potom ale mätúce lebo je snáď jasné že Slnko toho priamo ovplyvňuje viac).

A čo takto: "Slnko priamo neovplyvňuje iba sopečnú a tektonickú aktivitu a mesačný príliv a odliv."? --Eryn Blaireová 13:22, 9. január 2011 (UTC)

To je lepšie ale vypustil by som to slovko "iba". To by totiž znamenalo že toto sú jediné javy na Zemi ktoré Slnko priamo neovplyvňuje, čo sa mi nezdá. Napr. také magnetické pole tiež asi nie je priamo ovplyvnené Slnkom. McUH 21:28, 15. január 2011 (UTC)

To už by som tam radšej dala namiesto "iba" slovo "napríklad", ak je ich naozaj viac. Alebo to zhrniem slovami, že priamo neovplyvňuje javy, ktoré sú následkom roztaveného vnútra Zeme. To by zahŕňalo aj magnetické pole, ktoré je samozrejme generované jadrom. Vonkajšia magnetosféra je však prudko ovplyvňovaná Slnkom. Už si to presne nepamätám, lebo tieto veci som si čítala dávno a kvôli románu čo som písala :-), ale nabité častice zo Slnka majú priamy vplyv na intenzitu nášho magnetického poľa.

Je tam ešte niečo okrem vymenovaných vecí (vrátane magnetického poľa) na čo nemá Slnko priamy vplyv? Mne už nič nenapadá. Ak áno, tak dáme "napríklad", ak nie, tak to preformulujeme na roztavené vnútro Zeme. --Eryn Blaireová 10:18, 17. január 2011 (UTC)

"Napríklad" je dobré. Kategoricky prehlásiť že žiadny ďaľší taký jav neexistuje by znamenalo vymenovať alebo aspoň popísať "všetky javy" (a ukázať že okrem vymenovaných sú všetky priamo ovplyvnené Slnkom), to je asi nereálne.McUH 19:16, 18. január 2011 (UTC)

Dobre, dala som "napríklad". Hoci ja nepoznám žiadny ďalší jav, ktorý by Slnko neovplyvňovalo...--Eryn Blaireová 13:53, 19. január 2011 (UTC)

V sekcii "Slnečná energia"

"Všetko elektromagnetické, čiže aj viditeľné žiarenie pochádza z fotosféry. ... Sledovanie slnečných neutrín je dôležité, pretože nám môžu poskytnúť informácie o jadre Slnka v takmer reálnom čase na rozdiel od fotónov, ktorým cesta do fotosféry trvá státisíce až milióny rokov."

Tak ako je to teda. Naozaj všetko elektromagnetické žiarenie pochádza z fotosféry (potom ale z neho asi priamo nezistíme nič o jadre) alebo to žiarenie pochádza z jadra a len mu tak dlho trvá kým sa dostane k fotosfére?

Preformulované na "Všetko elektromagnetické, čiže aj viditeľné žiarenie opúšťa Slnko cez fotosféru." (Isteže ide z jadra, ale nemyslím, že by sa dalo vďaka nemu zistiť o jadre veľa, nakoľko sa početnými zrážkami a "zablúdeniami" počas jeho cesty drasticky mení jeho vlnová dĺžka.)--Eryn Blaireová 13:22, 9. január 2011 (UTC)

Myslím že takto je to dobre. Inak čo som teraz pozeral nejaké otázky a odpovede na NASA tak tam vraveli že vpodstate moc presne nevedia koľko to trvá, odhady tam boli od pár tisíc až po niekoľko miliónov rokov. Ale že to nie je moc podstatné tak sa to teraz asi ani nepokúšajú upresniť. McUH 21:28, 15. január 2011 (UTC)

Podľa mňa je logické, že každému fotónu to trvá inú dobu, podľa toho, ako veľmi "zablúdi". Krátko blúdiace fotóny to majú prebehnuté za pár tisícročí a vyžiaria sa ako RTG žiarenie, tie čo majú smolu, blúdia milióny rokov a skončia ako rádiové žiarenie. Toto však neviem naisto.--Eryn Blaireová 10:18, 17. január 2011 (UTC)

Všeobecne: Párkrát sa spomenie nie celkom jasný fakt ktorý je vysvetlený až o dosť nižšie. Možno by nebolo zlé dať linku k tomu vysvetleniu, ak sa človek až k nemu nedočíta môže byť uvedený do omylu. Konkrétne som si všimol:

• (Farba Slnka - téma bola presunutá nižšie)
• V sekcii "Slnečná energia" sa spomína že kvôli skončeniu fúzie vodíka dôjde k porušeniu hydrostatickej rovnováhy a vzniku červeného obra. Logicky by sa pritom zdalo že ak pominie tlak zo stredu tak sa to kvôli gravitácii zmrští. Toto je opäť vysvetlené až neskôr v sekcii "Vznik a vývoj".

Zmenila som to na: "V konečnom dôsledku narušenia rovnováhy sa vonkajšie vrstvy Slnka nafúknu do rozmerov tzv. červeného obra, čím pravdepodobne pohltia niektoré vnútorné planéty našej sústavy" aby bolo jasné, že nie priamo narušená rovnováha spôsobí nafúknutie. Nechcem to rozpísať celé, keďže je to potom vysvetlené v sekcii nižšie. Ak je to stále nejasné, môžem dať preč celú zmienku o červenom obrovi a nechať ju len v sekcii Vznik a vývoj.

      Úplne jasné to samozrejme je až po prečítaní vysvetlenia nižšie ale takto je to lepšie. Rozpisovať celé to tam nemá zmysel a nemyslím si že to treba dať preč. Takže Ok. McUH 21:28, 15. január 2011 (UTC)

Môže to byť takto (až na tú farbu Slnka, s tým fakt neviem hnúť), alebo na tej štylizácii treba ešte popracovať? Kľudne napíš ak áno, je predsa povinnosťou perfektných článkov, aby sa ich obsah nedal ani pri tej najväčšej snahe pochopiť zle. :-) --Eryn Blaireová 13:22, 9. január 2011 (UTC)

Nech napíšeš čokoľvek vždy sa to dá pochopiť zle :-) Ale podľa mňa je to takto lepšie. Pravda vyjadril som sa len k tomu čo mi udrelo do očí a čomu aspoň trocha rozumiem... McUH 21:28, 15. január 2011 (UTC)

Hej, tiež som sa veľakrát (a nielen na wiki) divila, ako niekto nesprávne pochopil niečo úplne samozrejmé alebo jednoznačne vysvetlené.

Je chvályhodné, že sa vyjadruješ aspoň k niečomu. To je princíp celej wiki: viac hláv, viac rozumu. Kedysi som bola rada, že wiki má tak málo redaktorov, že sa môžem hrať na vlastnom pieskočku a nikto mi do toho "nekafre". Ale v encyklopédii je najdôležitejšia presnosť a tá sa nezaobíde bez vzájomnej kontroly. O čo by bola lepšia odozva od čitateľov a iných redaktorov som si začala uvedomovať až vtedy, keď som po čase a so zlepšením vedomostí nachádzala nepresnosti vo vlastných článkoch, ktoré tam veselo svietili a zavádzali celé roky. Ešteže "fakty" vo Wikipédii nikto neberie vážne. :-) Ale je to aj smutné - na čo sa tu potom snažíme, keď nás neberú vážne? Jednoznačne potrebujeme viac vzdelaných kvalitných redaktorov a to v každej oblasti.--Eryn Blaireová 10:18, 17. január 2011 (UTC)

Veľa ľudí celkom nechápe princípy logiky (napr. a, alebo, implikácia, negácia, ...) z čoho vnikajú nepresné formulácie a nedorozumenia. Samotný jazyk tomu nepomáha - je často viaczmyselný a zavádzajúci. Napr. v slovenčine "a" sa používa aj vo význame "ale" a možno aj "alebo"... Taktiež dvojitá negácia "nič nepoviem" zmanená vskutočnosti jednoduchú negáciu (t.j. že naozaj "poviem" nič) hoci logicky by to malo znamenať že niečo predsa len poviem. Preto mám rád matematiku :-)

Žiaľ vo vede "viac hláv viac rozumu" celkom neplatí, nie je to demokracia. Jeden môže mať pravdu hoci ho stádo ignorantov prehlasuje, preto celkom tomuto projektu neverím. Napísať naozaj kvalitný článok zaberie úsilie aj mnoho času čo bez honoráru urobia len určité typy ľudí (idealisti, nadšenci alebo tí čo majú kopu času). A tí čo majú na to predpoklady obvykle toho času nazvyš nemajú. Obávam sa že tie fakty na wiki dosť ľudí berie vážne :-) To nie je apriori zlé len sa k ním treba postaviť kriticky ako ostatne ku všetkým (obzvlášť anonymným) zdrojom.McUH 19:16, 18. január 2011 (UTC)

Vo vede áno. Wikipédia však nie je veda. Wikipédia nemá písať pravdu o nejakej téme, ale súčasnú úroveň poznania o danej téme (a menšinové názory sú vítané len v článkoch, kde sú už vypísané väčšinové). S týmito sa už mnoho užívateľov v histórii Wikipédie nedokázalo zmieriť a tak po mnohých flamewaroch, arbitrážach a neviem čom ešte boli buď definitívne zablokovaní, alebo znechutene odišli sami. Ale zhromaždiť aj tie väčšinové fakty býva problém - len málo ľudí má v aspoň nejakej oblasti skutočný prehľad. A tí, ako píšeš, zase nemajú čas, nemajú zmysel pre dobro ľudstva či proste pohŕdajú Wikipédiou.--Eryn Blaireová 13:53, 19. január 2011 (UTC)

Hľadaním pravdy sa podľa mňa skôr zaoberá filozofia. Veda je tiež o "súčasnej úrovni poznania" (a jej rozširovaní), ktorá by sa v ideálnom prípade mala blížiť pravdivému poznaniu. Wikipédia nie je veda, má však v názve "encyklopédia", a pokiaľ si za tým stojí tak by mala obsahovať podľa možnosti pravdivé informácie (podľa súčasného poznania) - a to nie je nutne niečo čo odhlasuje väčšina (väčšinový názor).McUH 22:15, 19. január 2011 (UTC)

Jasné, ani na Wikipédii neplatí názor len preto, že je vo väčšine - napríklad väčšina ľudí si myslí, že Polárka je najjasnejšia hviezda oblohy, ale je samozrejmé, že to z neho ešte nerobí fakt. Polárku a podobné príklady uvádzame maximálne ako zaujímavosť, že aha, čo si väčšina ľudí myslí, keď pravda je v skutočnosti takáto. Ten "väčšinový princíp" platí len pri hodnoverných zdrojoch rovnakej kvality a rovnakého veku - je jasné, že ak dva rovnako relevantné zdroje hovoria niečo iné, ale druhý je oveľa mladší, tak ten starší bude asi zastaralý a platí mladší. A vlastne, odkedy tu editujem, tak si spomínam len na jeden príklad, že by zdroje, ktoré sú si rovné kvalitou aj vekom, uvádzali rozporuplné údaje. A aj to bola predpokladám tlačová chyba.--Eryn Blaireová 19:10, 20. január 2011 (UTC)

Polárka samozrejme najjasnejšia je len treba dodať že na [hypotetickej] planéte ktorá by ju obiehala. Inak to je dosť triková otázka a aj ja by som sa mohol nachytať a suverejne prehlásiť že "Sírius"... Starší zdroj môže byť zastaralý ale na druhú stranu bolo viac času ho spochybniť ako ten mladší takže je to zložité.McUH 19:27, 21. január 2011 (UTC)

Myslí sa samozrejme nočnej oblohy. :-) K Polárke by sme ani zďaleka nemuseli ísť tak blízko, hlavný člen je mimoriadne žiarivá hviezda na pomery nášho hviezdneho okolia, čo možno tých ľudí tiež pletie. Alebo ich pletie to, že je to jediná významná hviezda, o ktorej (okrem Slnka) počuli? Ktovie...--Eryn Blaireová 11:39, 24. január 2011 (UTC)

No tá nočná obloha podľa mňa samozrejmá nie je :-) To je ako s otázkou ktorá hviezda je k nám najbližšie - mnoho ľudí zabudne na Slnko... No a tá Polárka asi jednoducho preto že veľa ľudí inú hviezdu (nočnej oblohy) po mene ani nepozná, resp. ich žiadna nenapadne.

Farba Slnka

Farba slnka je na úvod spomenutá ako žltá a až o dosť neskôr sa vysvetľuje že je v skutočnosti skôr biela.

Toto priznám sa doteraz nie je celkom jasné ani mne. Áno, Slnko je G2 čiže žlté. Maximum jeho vyžarovania je dokonca v žltozelenej farbe. Napriek tomu je pri pozorovaní zo Zeme biele. Na tento paradox som nenašla uspokojivé zistenie, resp. kedysi som ich našla niekoľko a navzájom si mierne odporovali. Jeden zdroj (žiaľ už ani neviem aký) tvrdil, že hviezdy sú zblízka biele a až z veľkej diaľky sa začne prejavovať ich pravá farba (ale zase nie z priveľkej - pod 3. magnitúdou sa farba opäť stráca). Inde sa písalo, že biela farba Slnka je spôsobená modrou farbou oblohy (čo mi pripadá trošku ako blbosť, keďže modrá farba oblohy je spôsobená práve slnečným svetlom). Ak by mal niekto k tejto problematike relevantnejší udroj, sem s ním. :-) --Eryn Blaireová 13:22, 9. január 2011 (UTC)

Mňa to popravde tiež zaskočilo lebo som bol v tom že je žlté (G2). Pozeral som rôzne stránky, nakoniec som zakotvil na NASA a Stanford university. Stručne to teraz chápem takto: Farba ako taká je do určitej miery aj psychologická vlastnosť ale keď sa zameriame na vlnové dĺžky tak biela je vpodstate vyžarovanie v celom spektre (alebo aj +- rovnomerne v základných farbách - modrá, červená, zelená). Slnko vyžaruje v celom spektre i keď nie úplne rovnomerne - najviac v tej žltozelenej. Pri pohľade z vesmíru by sa ale malo javiť skôr biele (i keď nie úplne dokonalá biela). Žltú/oranžovú/červenú (podľa polohy na oblohe) farbu pri pohľade zo Zeme spôsobuje rozptyl niektorých častí spektra v atmosfére. Žiaľ nenašiel som fotku Slnka z vesmíru v prirodzených farbách ale tu je aspoň jedna z Marsu kde by farby by mali byť ako videné voľným okom hoci zvýraznené: Západ Slnka na Marse a tu je biele. Jednoduchý a dobrý argument prečo je biele je tento: Vezmi si biely papier za slnečného svetla, ako ho vidíš? Biely a to je možné len vďaka tomu že Slnko je biele. Ak by malo farbu tak i ten papier by si videla farebne (podobne ako keď v tmavej miestnosti naň zasvietiš napr. červenou lampou - bude červený). I kozmonauti vo vesmíre sú bieli (skafandre) čiže atmosféra v tom prsty nemá. Tu sú odkazy ohľadne farby - NASA a Stanford ale je to po anglicky. McUH 21:28, 15. január 2011 (UTC)

Toto som raz dakedy dávno preberala aj na astro diskusnom fóre. Jeden užívateľ tam povedal presne tento argument, že ak by Slnko nebolo biele, nevideli by sme za denného svetla bielu farbu. Ostatní ho však hneď vyfakovali, neviem už akými argumentami, ostatne, to ani nie je dôležité, dôležité sú relevantné zdroje a nie laické diskusie... Ďakujem za zdroje, len ja neviem, či to z tej angličtiny vylúštim. Ale pozriem sa na to.--Eryn Blaireová 10:18, 17. január 2011 (UTC)

Ak fakuje tak zrejme len ignorovať, ak sú argumenty tak sa dá diskutovať. Mňa snáď jediný argument "proti" napadá psychologický - bielu vidíme ako "bielu" nie preto že je biela ale preto že sme sa na to evolučne prispôsobili (farbu Slnka vnímať ako "univerzálnu"). Čiastočne je to pravda lebo tá biela nie je úplne dokonalá (vyžarovanie nie je rovnomerné vo všetkých frekvenciách), ale zas tie rozdiely sú malé a "laboratórne" vieme vyrobiť pomerne čistú bielu (rovnaké vyžarovanie v R/G/B) a tá sa zrejme od "slnečnej" bielej moc nelíši.McUH 19:16, 18. január 2011 (UTC)

Tú angličtinu môžeš v najhoršom prehnať cez google translator. Výsledok je srandovný až žalastný ale viac menej sa to dá z toho pochopiť...McUH 19:25, 18. január 2011 (UTC)

Riešenie tohto problému vyzerá byť nadlho. Preto som túto diskusiu preložila do samostatnej sekcie - dúfam, že to nevadí. Prešla som si tie odkazy, ale len zbežne. Prvému odkazu som ako-tak porozumela, teda hlavne záveru z neho, že "Sun is white". Ten druhý a ďalší, ktorý je na konci druhého odkazu, je na moju biednu angličtinu priveľa. Automatické prekladače - kedysi som ich skúšala používať, ale viac zavádzali, ako pomáhali. To, čo mi preložili dobre, by som si vedela preložiť aj sama. Asi budem musieť systematicky prekladať slovo po slove, čo ale prichádza do úvahy len po skončení skúškového obdobia. Ale rada by som už po rokoch túto otázku konečne doriešila - a keď budem vedieť naisto, ako je to, dám to aj do zaujímavostí. :-) Inak rozčuľuje ma, že v tom druhom odkaze sú rozsiahle kecy bez nejakého stručného a jasného záveru.--Eryn Blaireová 13:53, 19. január 2011 (UTC)

Áno ten článok na Stanforde je napísaný dosť zložito. Prekladať slovo po slove dostaneš niečo ako z toho Googlu :-) snáď len keď je viac možností tak si skôr vyberieš správnu. Ak chceš môžme ten článok prejsť spolu keď sa stretneme. A "naisto" nebudeš vedieť nikdy ale to už je filozofický problém...McUH 22:25, 19. január 2011 (UTC)

Presne, ja mám oproti googlu výhodu v tom, že (väčšinou) rozoznám kontext a skôr mi dôjde, čo tým chcel básnik povedať... ale ani mne sa to nepodarí pri veľmi odborných a veľmi nárečových textoch. Bola by som Ti vďačná, keby si mi s tým pomohol. Napokon, každý preklad by sa mal minimálne prekontrolovať minimálne jednou ďalšou osobou, lebo ani človek celkom slušne ovládajúci angličtinu nie vždy správne pochopí. To človek vidí, keď upravuje štylistiku v článkoch prekladaných z anglickej Wikipédie.--Eryn Blaireová 19:20, 20. január 2011 (UTC)

Dobre tak to potom prejdeme a viac hláv snáď tentokrát prinesie viac rozumu.McUH 19:32, 21. január 2011 (UTC)