Gelnica
O iných významoch výrazu Gelnica pozri Gelnica (rozlišovacia stránka).| Gelnica | ||
| mesto | ||
 Banícke námestie
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Gelnica | |
| Región | Spiš | |
| Vodný tok | Hnilec | |
| Nadmorská výška | 372 m n. m. | |
| Súradnice | 48°50′53″S 20°56′14″V / 48,848056°S 20,937222°V | |
| Rozloha | 57,65 km² (5 765 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 807 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 100,73 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1246 | |
| Primátor | Dušan Tomaško[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 056 01 | |
| ŠÚJ | 526509 | |
| EČV (do r. 2022) | GL | |
| Tel. predvoľba | +421-53 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Banícke námestie 4 056 01 Gelnica | |
| E-mailová adresa | sekretariat@gelnica.sk | |
| Telefón | 053 / 481 41 01 | |
| Fax | 053 / 481 41 07 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Gelnica | ||
| Webová stránka: gelnica.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Gelničan[4]
| ||
Gelnica (v minulosti Gelnice, Hnilec, nem. Gölnitz, maď. Gölnic, Gölnicbánya, lat. Gelnicium)[5] je mesto ležiace v Košickom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží v centrálnej časti Volovských vrchov, v údolí rieky Hnilec. Prechádza ním cesta II/546 a železničná trať Červená Skala – Margecany. Rožňava je vzdialená 53 km juhozápadne, Košice 41 km juhovýchodne, Prešov 37 km severovýchodne a Spišská Nová Ves (cez Margecany) 45 km severozápadne.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Huta Matilda, Háj (osada Háj), Turzov (Turzovské kúpele), Slovenské Cechy, Legy, Huta Mária, Perlová dolina, Gelnica mesto, sídlisko
Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Agátová, Banícka, Banícke námestie, Banícka, Cintorínska, Dubová, Geologická, Hlavná ulica, Hnilecká, Hutná, Hviezdoslavova, Jarná, Javorová, Jesenná, Krížna, Kukučínova, Lesná, Letná, Lipová, Lutherovo námestie, Lyžiarska, Medená, Nemocničná, Partizánska, Perlová, Plynárenská, Potočná, Požiarnická, Slovenská, Slovenské Cechy, SNP, Strojárenská, Športová, Tehelná, Turzovská, Vajanského, Vodárenská, Záhradná, Zámková, Zimná, Železničná
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- Hnilec (rieka) a jeho prítoky v Gelnici - Perlový potok, Žakarovský potok, Turzovský potok
Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]Turzovské umelé vodné nádrže.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj obyvateľstva do roku 2010
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1880 | 4 358 | 946 |
| 1890 | 3 918 | 871 |
| 1900 | 4 093 | 867 |
| 1910 | 3 833 | 860 |
| 1921 | 3 737 | 851 |
| 1930 | 3 975 | 897 |
| 1950 | 3 686 | 900 |
| 1961 | 4 482 | 847 |
| 1970 | 4 640 | 880 |
| 1980 | 5 100 | 844 |
| 1991 | 6 277 | 841 |
| 2001 | 6 404 | 823 |
| 2011 | 6202 | 831 |
| 2021 | 5951 | 1184 |
Národnostné zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]- 1880: 4 353 obyvateľov = Nemci - 3 105 (71,33%), Slováci - 871 (20,01%), Maďari - 229 (5,26%), Rusíni - 2 (0,05%), cudzinci - 4 (0,09%).
- 1890: 3 912 obyvateľov = Nemci - 2 871 (73,39%), Slováci - 812 (20,76%), Maďari - 212 (5,42%), Rusíni - 11 (0,28%), ostatní - 6 (0,15%).
- 1900: 4 093 obyvateľov = Nemci - 2 686 (65,62%), Slováci - 1 022 (24,97%), Maďari - 324 (7,92%), Rumuni - 1 (0,02%), Rusíni - 5 (0,12%), ostatní - 55 (1,34%).
- 1910: 3 833 obyvateľov = Nemci - 2 095 (54,66%), Slováci - 1 098 (28,65%), Maďari - 606 (15,81%), Rumuni - 3 (0,08%), ostatní - 31 (0,81%).
- 1930: 3 975 obyvateľov = Nemci - 1 867 (46,97%), Čechoslováci - 1 549 (38,97%), ostatní - 241 (6,06%), Židia - 169 (4,25%), Maďari - 91 (2,29%), Rusíni - 58 (1,46%).
- 1991: 6 277 obyvateľov = Slováci - 6 076 (96,80%), Rómovia - 111 (1,77%), Česi - 45 (0,72%), Nemci - 26 (0,41%), Maďari - 9 (0,14%), Ukrajinci - 7 (0,11%), Moravania - 1 (0,02%), Rusíni - 1 (0,02%), ostatní a nezistení - 1 (0,02%).
- 2001: 6 404 obyvateľov = Slováci - 6 143 (95,92%), Rómovia - 99 (1,55%), ostatní a nezistení - 62 (0,97%), Nemci - 52 (0,81%), Česi - 32 (0,50%), Maďari - 6 (0,09%), Ukrajinci - 5 (0,08%), Rusíni - 4 (0,06%), Srbi - 1 (0,02%).
- 2011: 6 202 obyvateľov = Slováci - 5 235 (84,40%), nezistení - 795 (12,82%), Rómovia - 81 (1,31%), Česi - 28 (0,45 %), Nemci - 24 (0,39%), ostatní - 14 (0,23%), Rusíni - 11 (0,18%), Maďari - 5 (0,08%), Ukrajinci - 1 (0,02%), Srbi - 2 (0,03%), Poliaci - 2 (0,03%), Židia - 2 (0,03%).
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, trojloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z polovice 14. storočia. Stavba prešla úpravami v 15. storočí. Predĺžené presbytérium je zaklenuté troma poliami rebrovej krížovej klenby, gotická krížová klenba sa zachovala aj v bočných lodiach. Barokovou úpravou prešiel v rokoch 1743-1746, kedy bola upravovaná veža a okolo roku 1769, kedy vznikla súčasná klenba hlavnej lode. Z pôvodného zariadenia kostola sa dochovala bronzová krstiteľnica z roku 1370 z dielne majstra Konráda zo Spišskej Novej Vsi a vysoké vežičkové pastofórium z kameňa z obdobia okolo roku 1480. Ide o druhé najvyššie gotické pastofórium na Slovensku. Ostatné zariadenie je neogotické.[6] Poslednou neogotickou úpravou prešiel v roku 1869, kedy boli upravené fasády a veža ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol Nanebovzatia Panny Márie -
-
-
Detail veže -
Interiér kostola -
Gotická krstiteľnica
- Evanjelický kostol, jednoloďová pozdnebaroková tolerančná stavba so segmentovo ukončeným presbytériom, bez veže, z roku 1784.[7] Ide o halovú stavbu na pôdoryse gréckeho kríža. Nachádza sa tu empora a oltár s obrazom Kristus a Samaritánka od Karola Jakobeyho z roku 1887. Strohým fasádam dominujú vysoké štíty, na hlavnej fasáde segmentovo ukončený. Okná majú profilované ostenia. Portál je lemovaný párom pamätných tabúľ, v nemčine a latinčine, pripomínajúcich postavenie kostola.
-
Evanjelický kostol -
-
-
Detail pamätnej tabule -
Banícky symbol v klenáku portálu
- Bývalá radnica, dvojpodlažná pozdnebaroková stavba z roku 1802. Vznikla úpravou starších renesančných domov. Od roku 1963 tu sídli banícke múzeum.[9]
- Ruiny dominikánskeho kláštora, zvyšky klenieb stavby z roku 1288. Zničený bol počas nepokojov v roku 1543.
- Gelnický hrad, zvyšky zaniknutého hradu nad mestom z 13. storočia.
- Súbor meštianskych a baníckych domov v historickom jadre mesta.
-
Radnica, dnes banícke múzeum -
-
Detail fasády radnice -
-
Most cez rieku Hnilec -
Barokový meštiansky dom
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]- Banícke múzeum Gelnica, Banícke námestie 8
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]- Memoriál Petra Bindasa (marec)
- Gelnický šlapajcug (jún)
- Gelnický jarmok (august)
- Rock fest (august)
- Na baňu klopajú! (september)
- Vianočné trhy (december)
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ernest Zenovicz (* 1891 – † 1924), banský úradník a právnik
- Juraj Bernáth (* 1899 – † 1976), slovenský banský odborník
- Gustáv Alexander Luczy (* 1900 – † 1977), obchodník, horolezec, skialpinista, znalec Vysokých Tatier
- Vladimír Petruška (* 1923 – † 1986), slovenský herec a divadelný režisér
- Eugen Šváb (* 1934), slovenský spevák, hudobný skladateľ a producent
- Milan Štrbík (* 1944 – † 1994), slovenský hokejista, pedagóg a tréner
- Gabriela Rothmayerová (* 1951), spisovateľka, novinárka a politička
- František Kašický (* 1968), bývalý politik a minister
- Peter Karpinský (* 1971), slovenský spisovateľ a jazykovedec
- Ivan Kurilla (* 1979), slovenský basketbalový tréner
- Michal Sersen (* 1985), slovenský hokejový obranca
- Ladislav Ščurko (* 1986), slovenský hokejový útočník
- Pavol Skalický (* 1995), slovenský hokejový reprezentant
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Ede Agost Hudák (* 1822 - † 1902), učiteľ, entomológ–lepidopterológ
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Gelničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ História farského kostola [online]. Farnosť Gelnica. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Bývalá radnica [online]. Oficálne stránky mesta Gelnica. [hhttps://www.gelnica.sk/kulturne-pamiatky.phtml?id3=7501 Dostupné online.]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gelnica
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]