Hummel (samohybná húfnica)

Hummel
Sd.Kfz. 165
Základná charakteristika
Posádka	5 až 6 osôb
Dĺžka	7,17 m
Šírka	2,91 m
Výška	2,81 m
Hmotnosť	23,5 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	10 – 30 mm
Hlavná zbraň	húfnica FH 18 kaliber 150 mm
Sekundárne zbrane	guľomet MG 34 kaliber 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon	Maybach HL 120 TRM V-12 296 hp (221 kW)
Odpruženie
Max. rýchlosť	42 km/h (na ceste)
Pomer výkon/hmotnosť	hp/tona
Dojazd	250 km
Priechodnosť

Hummel bolo samohybné delo používané Wehrmachtom v druhej svetovej vojne od roku 1942 až do konca vojny.

Hummel v Rumunsku

Išlo o stroj, ktorý vznikol v roku 1942 na základe požiadavkov na nosič, schopný niesť 150 mm húfnicu FH-18. Vzhľadom na to, že nebol k dispozícii vhodný nosič, bol skonštruovaný nový na základe skúseností s podvozkami nemeckých tankov Panzer III. a IV. Na tento podvozok bola nainštalovaná korba zo zvarených pancierových plátov hrubých 10 mm. V zadnej stene sa nachádzali dvojdielne dvere slúžiace pre posádku i nakladanie munície. Bojový priestor bol zhora celkom otvorený a posádka sa musela proti nepriaznivému počasiu chrániť impregnovanou plachtou. Samohybné delo malo hlavnú nevýhodu v tom, že zásoba vezenej munície mala len 18 kusov. Preto museli byť niektoré stroje prestavané na zásobovacie. V rokoch 1943 – 1945 bolo vyrobených 724 kusov týchto samohybných diel.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hummel (samohybná húfnica)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hummel na českej Wikipédii.