Preskočiť na obsah

János Quittner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
János Quittner
slovenský choreograf, režisér a tanečník
János Quittner v roku 2012
János Quittner v roku 2012
Narodenie27. september 1941
Vrakuňa, Slovensko
Úmrtie21. jún 2024 (82 rokov)
Známy vďakaSzőttes
Alma materVŠMÚ
Profesiachoreograf, režisér a tanečník
Aktívne roky1962 – 2007
RodičiaSándor Quittner
SúrodenciGyőző Littomerczky
Irma Mária Littomerczky (Benau)
ManželkaRozália Tekauer
DetiYvett Anna, János Sándor
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons János Quittner

János Quittner (slov. Ján Quittner; * 27. september 1941, Vrakuňa – † 21. jún 2024)[1] bol slovenský choreograf, režisér a tanečník maďarskej národnosti, jeden z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku. Zakladateľ Komorného folklórneho súboru Szőttes.

Narodil sa ako štvrté dieťa mnohogeneračnej bratislavskej rodiny. Obaja starí otcovia (Jakab Pál Quittner a János Párkánynánay Cseresznyés) boli vysokopostavenými vojenskými dôstojníkmi. Otca, Sándora Quittnera, chcel mať jeho otec kvôli rodinnej tradícii za vojaka, a tak sa už ako 16-ročný kadet v 1. svetovej vojne ocitol v ruskom väzení. Domov sa dostal o 10 rokov neskôr po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy.

Mal dvoch bratov a sestru: najstarší brat Győző Littomerczky dlhé roky pôsobil ako ekonomický riaditeľ ÚV Csemadoku, sestra Irma Mária Littomerczky (Benau) pôsobila ako módna návrhárka v Austrálii. V roku 1961 sa ako dvadsaťročný oženil s Rozáliou Tekauer, s ktorou sa zoznámil v Žitnoostrovskom súbore piesní a tanca. Mal s ňou 2 deti: dcéra Yvett Anna (* 1962) a syn János Sándor (* 1963).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1947 – 1952 vyštudoval prvých päť ročníkov základnej školy v rodnej obci Bratislava – Vrakuňa.

V rokoch 1952 – 1959 chodil do strednej deväťročnej občianskej školy umeleckého zamerania v Bratislave, na Námestí 1. mája. Umelecká stredná občianska škola ho nasmerovala na umeleckú dráhu, k tancu a s ním spojenými scénickými umeleckými žánrami. Už ako stredoškolák chodieval na skúšky Horno–žitnoostrovského ľudovo–umeleckého súboru do Podunajských Biskupíc, neskôr do Šamorína, na skúšky Žitnoostrovského súboru piesní a tanca.

V rokoch 1963 – 1967 ukončil kurz amatérskych choreografov a vedúcich súborov, ktorý štátne osvetové strediská uznávali ako odbornú maturitu. Neskôr, v rokoch 1969 – 1983 v tomto inštitúte vyučoval ako stály profesor.

V rokoch 1964 – 1973 bol viackrát štipendistom v Maďarskom štátnom folklórnom súbore ako tanečník – choreograf.

V roku 1969 založil v Bratislave ako odborný referent ľudového tanca Csemadoku Komorný folklórny súbor Szőttes.

V rokoch 1973 – 1977 absolvoval diaľkové štúdium na Vysokej škole múzických umení (VŠMÚ) v Bratislave, na odbore choreograf – režisér. Diplom získal v decembri 1977.

V marci roku 1983 sa kvôli neistej budúcnosti folklórneho súboru Szőttes nevrátil domov zo svojej prvej cesty do Západnej Európy.[chýba zdroj] Koncom roku 1983 spolu s rodinou emigroval do Austrálie.

Od roku 1984 do 1987 pracoval v Melbourne ako závozník v továrni, ale už v roku 1984 založil Folklórny súbor Új Szőttes (Nový Szőttes) a popri práci v továrni viedol za pomoci Maďarského centra v Melbourne tanečnú školu. Neskôr pracoval ako učiteľ tanca vo viacerých tanečných školách v Austrálii (Victorian College of The Arts, Priscilla's Character Dance School, Margaret Walker Folk Dance Centre, Blacktown Dancers). Od roku 1985 viedol v Melbourne aj tanečné divadlo založené jeho študentmi "QUJ" Character & Folkdance Theatre. V Austrálii robil choreografiu nielen pre maďarské tanečné súbory, ale aj pre slovenské, chorvátske, dokonca aj pre domorodý „abo“ súbor.

V roku 1990 sa vrátil do Európy. Usadil sa v Maďarsku, v Dunaszigete. Nakoľko v súbore Szőttes nenárokovali na jeho umenie, začal pracovať ako hosťujúci choreograf pre štátny folklórny súbor Slovenský ľudovo-umelecký kolektív (SĽUK). V roku 1991 sa na podnet verejných činiteľov uchádzal o post riaditeľa súboru Ifjú Szivek, kde pôsobil do roku 1993.

V roku 1994 pracoval v Nemecku ako hosťujúci režisér v Srbskom národnom súbore a súčasne ako umelecký poradca riaditeľa Maďarského štátneho ľudovo-umeleckého súboru.

V roku 1995 sa vrátil do Austrálie, pokračoval v práci v "QUJ" Character & Folkdance Theatre a organizoval a režíroval v divadle C.U.B. Malthause Theatre austrálsku verziu maďarskej rockovej opery István, a király (Kráľ Štefan). Koncom 1996 sa opäť vrátil do Európy, v Nemecku režíroval projekt Spiaci rytieri (maď. Alvó lovagok), písal scenár a režíroval predstavenie Bájka a odkaz (maď. Rege és üzenet) pre Gombasecké kultúrne dni, ďalej tanečný scénický program Zapálime oheň, rozdávame lásku (maď. Tüzet gyújtunk, szeretetet osztunk) pre miestne folklórne združenie „Tündérrózsa” v Dunaszigete.

Od roku 1998 sa na dva roky stala jeho pôsobiskom opäť južná pologuľa. Režíroval, písal scenáre a riadil tanečné divadlo QUJ.

V roku 2000 sa vracia do Dunaszigetu, kde sa venoval réžii a scenáru slávnosti z príležitosti milénia s názvom Oheň nesmie vyhasnúť (maď. A tűznek nem szabad kialudni). Výsledkom jeho práce v nasledujúcom roku bol program Stretnutie Maďarov z dvoch brehov Dunaja (maď. Magyarok találkozója a Duna két partjáról), potom v roku 2002 opäť nasledoval festival v Gombaseku. V Mosonmagyaróvári bol režisérom hudobného divadelného predstavenia s názvom Superhviezdy muzikantky (maď. Muzsikáló dívák). V ďalších rokoch cestoval medzi Austráliou a Maďarskom.

V roku 2006 bol režisérom rockovej balady na jednom z hlavných námestí Melbourne – s názvom Pro Patria, Pro Libertatena, na výročie maďarskej revolúcie v roku 1956. Potom sa v roku 2009 konala premiéra rockovej opery Ukrižovaný (maď. Megfeszített) v tamojšom Maďarskom centre. Po premiére sa vrátil do Európy.

  • 2006 – ako 65–ročný je podpredsedom vlády SR Pálom Csákym vyznamenaný Striebornou plaketou Slovenskej republiky
  • 2011 – ako 70–ročný dostáva od podpredsedu vlády SR Rudolfa Chmela Zlatú plaketu Slovenskej republiky za založenie Komorného folklórneho súboru Szőttes a za dlhoročný prínos v oblasti folklórneho tanečného hnutia a kultúry

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Ján Quittner [online]. sluk.sk, 2024-06-21, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]