Klaipėda

	Klaipėda
	mesto
	Západ slnka v Klaipedskom prístave.
	Erb
	Erb
Štát	Litva
Región	Okres Klaipeda
Súradnice	55°42′00″S 21°07′00″V / 55,70000°S 21,11667°V
Rozloha	110 km² (11 000 ha)
Obyvateľstvo	154 275 (2016)
Hustota	1 402,5 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1252
	Pozícia mesta v Litve
	Poloha mesta v Európe
	Wikimedia Commons: Category:Klaipeda
	Webová stránka: https://www.klaipeda.lt/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 55°42′00″S 21°07′00″V / 55,70000°S 21,11667°V

Klaipėda (nem. Memel) je najvýznamnejšie prístavné mesto Litvy na západe krajiny pri Kuršskom zálive. Jeho prístav v zime nezamŕza. Klaipėda je s počtom 187 316 obyvateľov (2007) tretím najväčším mestom v Litve.

V meste sa nachádza Múzeum kováčskych výrobkov so zbierkou železných krížov, ktoré pochádzajú zo starého mestského cintorína, Vlastivedné múzeum a Múzeum histórie Malej Litvy.

Okolo mesta sa nachádza unikátna prírodná pamiatka – Kuršská kosa. Je to asi 100-kilometrový piesočnatý pás pokrytý borovicovými a listnatými lesmi. Oddeľuje Baltské more od Kuršského zálivu.

Dejiny

Mesto patrí k územiam, ktoré boli historicky súčasťou Východného Pruska. Klaipėda je jedným z najstarších miest v Litve. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1252, kde sa v kronike spomína ako hrad Memelburg.

Podľa Versaillskej zmluvy z roku 1920 bolo územie oddelené od Nemecka a dostalo sa pod francúzsku správu.

Po povstaní tunajších Litovcov v roku 1923 bolo pripojené k Litve ako autonómna jednotka s vlastným snemom a širokou mierou samosprávy v ekonomických i kultúrnych veciach. Tunajší Nemci predstavovali tradične opozíciu voči ústrednej vláde. V roku 1939 Litva pod nátlakom súhlasila s odstúpením mesta Nemecku. Nacistické vojská vtrhli do oblasti ešte prv, ako Litva zmluvu o odstúpení oficiálne ratifikovala, no ani Anglicko, ani Francúzsko ako garanti existujúceho stavu proti tomu nevystúpili.

Pamätihodnosti mesta

Počas druhej svetovej vojny bolo mesto celkom zničené, ale aj napriek tomu sa tu zachovali ruiny hradu na Kuršskej kose, veľa divadiel a galérií, ktorých stavby pochádzajú zo 17. – 18. storočia.