Preskočiť na obsah

Ondrej Šoth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ondrej Šoth
slovenský choreograf a režisér
Ondrej Šoth v roku 2020
Ondrej Šoth v roku 2020
Narodenie23. január 1960 (64 rokov)
Bardejov, Česko-Slovensko
Alma materVysoká škola múzických umení
RodičiaAndrej Šoth
Terézia, rod. Jopeková
PríbuzníJán Šoth (bratranec)
SúrodenciMarian, Peter
ManželkaZuzana Mauréry (1990 – 1992)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ondrej Šoth

Mgr. art. Ondrej Šoth, ArtD. (uvádzaný aj ako Andrej Šoth; * 23. január 1960, Bardejov)[1][2] je slovenský choreograf, režisér a tanečný pedagóg.[1] V súčasnosti (2024) je generálnym riaditeľom Národného divadla v Košiciach.[3]

Je bývalým generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla v Bratislave, bývalým umeleckým šéfom baletu Štátneho divadla v Košiciach.[4][5] Je laureátom mnohých ocenení. Medzi najvýznamnejšie patria: Cena Hviezdy svetového baletu (World Ballet Stars 2005), DOSKY 2006/2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta),[6] Výročná cena v oblasti divadla Literárneho fondu (2006), Cena ministra kultúry SR za rok 2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta), ocenenie Krištáľové krídlo 2009 v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie, Laureát 10. ročníka Divadelnej olympiády – Budapešť – tanečné divadlo W. Shakespeare: Hamlet (2023).[4][1][7]

Narodil sa v Bardejove v rodine zubára Andreja Šotha a učiteľky Terézie Šothovej (rodená Jopeková). Pod vplyvom domáceho prostredia sa chcel stať lekárom. Mama, ktorá si v jeho útlom detstve všimla mimoriadny záujem o hudbu a tanec, ho prihlásila do rôznych tanečných krúžkov. Zároveň navštevoval Základnú umeleckú školu v Bardejove, na ktorej absolvoval hru na akordeóne. Okrem toho aktívne športoval (futbal, atletika).[8] Má dvoch bratov, Mariana Šotha, a Petra Šotha. Jeho bratranec, Ján Šoth, pôsobí v súčasnosti ako veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku a v Monackom kniežatstve.[9]

V rokoch 19751979 študoval klasický tanec na Konzervatórium v Košiciach, kde bol žiakom Andreja Halásza, Marileny Halászovej, Csabu Szekeresza, Anny Dlhopolcovej a ďalších. Na Vysokej školy múzických umení v Bratislave vyštudoval v rokoch 19791983 choreografiu a réžiu tanca u profesora Štefana Nosáľa. Na hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave získal titul ArtD (2009).[4][5]

Profesionálna kariéra v Čechách

[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po ukončení vysokej školy prijal ponuku na miesto choreografa v Pražskom komornom balete Pavla Šmoka (1984 – 1985). Neskôr pôsobil v Národnom divadle Praha (Vladimír Godár: Orbis Pictus, Carl Orff: Carmina burana), v Laterne Magike (Michael Kocáb, Evald Schorm, Jaroslav Kučera: Odysseus). Popri svojej choreografickej práci učil na Akadémii múzických umení v Prahe (1994 – 1996) a na Konzervatóriu v Prahe (1994 – 1996).[4]

Počas svojho pôsobenia v Čechách hosťoval na zahraničných scénach. V Nemecku v Arts concerts Mníchov, v Národnom divadle Kyjev a vo Francúzsku. Učil na Vysokej škole hereckej v Krakowe, na Kráľovskom konzervatóriu v Liége (Belgicko) a na Akadémii umenia v Paríži.[5][10]

Zároveň sa zúčastnil niekoľkých študijných pobytov v Číne, Indii, Japonsku, Francúzsku a USA. Svoj polročný pobyt v Tibete komentoval slovami: „Keď to tak zhrniem, naučil som sa tam byť sám sebou, podeliť sa o to, čo v sebe každý z nás má aj s druhými. Naučil som sa dať do poriadku svoju myseľ aj telo.“[8]

Manažérske pozície

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 sa stal šéfom baletu v Mestskom divadle Ústí nad Labem, kde pôsobil štyri roky. Počas svojej manažérskej práce pripravil choreograficky a réžijne premiéry inscenácií G. Verdiho: Requiem, P.I. Čajkovského: Romeo a Júlia a G. Bizeta, R. Ščedrina a Deep Forest: Carmen. V roku 2010 bol po výberovom konaní vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla v Bratislave (2010 – 2011).[11] Neskôr pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach na poste umeleckého šéfa baletu. V roku 2020 sa stal po úspešnom konkurze generálnym riaditeľom Národného divadla v Košiciach.[12][13]

Tvorivé princípy choreografickej práce

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej tvorbe inklinuje k moderným formám a vyjadrovacím prostriedkom v tanečnom umení. Kladie dôraz na psychologizmus postáv, na drobnokresbu charakterov, vierohodnosť situácií a scén a ich opodstatnenosť v pohybovej reči. Mottom jeho tvorby je „vnútorný svet človeka.“[7]

„Niekedy sa umenie robí tak, aby bolo spoločensky únosné. Je romantické, pekné, jednoduché, zábavné, muzikálové, baví davy. Však dobre, prečo nie. Ale o tom skutočné umenie nie je. Myslím si, že divadlo je odrazom súčasnosti a všetkých situácií – aj politických, aj morálnych, ktoré pôsobia na dušu človeka. Súčasnosť je z pohľadu politiky niekedy až neznesiteľná a to nielen v slovenskom, ale aj v európskom, či v svetovom meradle.“[14][15]

Spolupracoval s mnohými významnými divadelnými režisérmi (napríklad s Ľubomírom Vajdičkom, Romanom Polákom, Jozefom Bednárikom, Mariánom Chudovským). Zaujímavé sú jeho filmové spolupráce, napríklad s Jurajom Jakubiskom na filmovej rozprávkePerinbaba (1984), s Petrom Weiglom na filmovej opere Romeo a Julie na vsi (1987). V Hollywoode spolupracoval na snímke Open to hard, v ktorej hrali Ornella Muti, Robert De Niro, Catherine Deneuve.[5]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 sa oženil s herečkou Zuzanou Mauréry. Dvojica sa po dvoch rokoch manželstva rozviedla.[16][17] Je fanúšikom futbalových klubov Tatran Prešov, Slovan Bratislava, Real Madrid. Od svojich študentských čias sa aktívne zapája do rôznych charitatívnych projektov.[chýba zdroj]

Výber z choreografických realizácií

[upraviť | upraviť zdroj]
  • C. Orff: Carmina burana – Štátne divadlo Košice (1983)
  • Szelepcsényi: Tri horehronské – Pražský komorní balet P. Šmoka (1984)
  • V.Godár: Orbis Pictus – Národní divadlo Praha, Laterna Magika (1985)
  • G. Verdi: Requiem – Slovenské národné divadlo (1988)
  • C. Orff: Carmina burana[18] – Národní divadlo Praha (1989)
  • M. Pavlíček: Zvláštna radosť žiť – Slovenské národné divadlo (1990)
  • F. Kafka: Svetlo v tme – Slovenské národné divadlo (1992)
  • V. Godár: Sonáta pre husle a klavír – Pražský komorní balet P. Šmoka (1995)
  • C. Orff: Carmina burana[19] – SRN – open air opera, Mníchov (1995)
  • P. I. Čajkovskij: Romeo a Júlia + turné: Viedeň, Salzburg, Frankfurt, Stuttgart, Hamburg, Štrasburg, Düsseldorf, Rio de Janeiro, Sao Paolo, Madrid, Barcelona (1995)
  • R. Ščedrin, Deep Forrest: Carmen – Mestské divadlo Ústí nad Labem (1997)
  • Ezio: Baroková opera – Divadlo Bayreuth (1998)
  • C. Orff: Carmina burana[20] – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
  • G. Verdi: Requiem – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
  • G. Mahler: Adagietto – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
  • G. Kancheli: Svetlý žiaľ – Štátne divadlo Košice, Ateliér – Štátne divadlo Košice, A. de Saint-Exupéry – Michal Pavlíček: Malý princ[21] – Štátne divadlo Košice, E I. Stravinskij: Svätenie jari – Štátne divadlo Košice, W. Shakespeare: Romeo a Júlia – Štátne divadlo Košice, O. Šoth: Svadba podľa Figara (Mozarta)[22] – Štátne divadlo Košice, R. Wagner, Tataku, Kodo: Tristan a Izolda[23] – Štátne divadlo Košice, Juraj Kubánka, Ondrej Šoth, Maksym Sklyar: M. R. Štefánik – Štátne divadlo Košice,[24] Juraj Kubánka, Ondrej Šoth, Maksyim Sklyar, Ľudová hudba Železiar: Jánošík – Štátne divadlo Košice, A. de Saint-Exupéry, M. Pavlíček: Malý princ – SND Bratislava,[25] M. Kocáb: Odysseus – SND Bratislava,[26][27] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Sándor Márai – Štátne divadlo Košice,[28] Thomas Mann: Smrť v Benátkach – Štátne divadlo Košice,[29]

Ondrej Šoth, Marek Šarišský: Charlie Chaplin – Štátne divadlo Košice,[30] Denník Anny Frankovej – Štátne divadlo Košice,[31] Nelson Perez, Maksym Sklyar, Ondrej Šoth: Hamlet[32] – Štátne divadlo Košice, Rodná zem – Štátne divadlo Košice,[33] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Milada Horáková – Štátne divadlo Košice[34] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Nureyev – Štátne divadlo Košice[35]

Výber z divadelných spolurealizácií

[upraviť | upraviť zdroj]
  • A. P. Čechov: Tri sestry (r: Ľ. Vajdička) – Slovenské národné divadlo (1984)
  • F. Švantner: Nevesta hôľ (r. R. Polák) – Divadlo SNP Martin (1985)
  • Euripidés: Médeia (r: Ľ. Vajdička) – Slovenské národné divadlo (1986)
  • Thyl Eulenspiegel (r. R. Polák) – Divadlo SNP Martin (1986)
  • W. Shakespeare: Richard III. (r. M. Pietor) – Slovenské národné divadlo (1986)
  • M. Kocáb: Odysseus (J. Kučera, E. Schorm) – Laterna Magika (1986)
  • Maniere Teatrali (r. J. Bendárik) – Komorná opera Bratislava (1987)
  • Cavevala (r. J. Krofta) – DRAK Hradec Králové (1987)
  • Kazimír a Karolína (r. J. Nvota) – Divadlo KORZO Bratislava (1992)
  • J. Kraus: Nahniličko – Divadlo Na zábradlí Praha (1995)
  • B. Smetana: Predaná nevesta (r: B. Hončarivová) – Štátne divadlo Košice (2003)
  • Mrožek: Tango (r. Rastislav Ballek) – Divadlo SNP Martin (2008)

Filmové spolupráce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1984 – J. Jakubisko: Perinbaba
  • 1987 – P. Weigl: Romeo a Julie na vsi
  • 1994 – P. Monie: Gitanes – Francúzsko
  • 1994 – J. Holec: Chudobných rodičov syn
  • 2019 – O. Trojan: Bourék

Študijné pobyty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1981 – Praha – Medzinárodný kurz pantomímy L. Fialku
  • 1981 – Paríž – Medzinárodný kurz pantomímy M. Marceau
  • 1986 – Čina – Peking, Sanghaj
  • 1987 – India – Bharathanathyam, Kathakali, Manipur
  • 1988 – Japonsko – Tokio, Osaka
  • 1990 – USA – Durham, ADF Festival North Caroline
  • 1991 – Francúzsko – Festival Pay d L est, Paríž, Avignon, Marseille

Pedagogická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Ondrej Šoth
  • Univerzita Umenia – Istanbul (1989)
  • Univerzita tanečného umenia – Osaka (1989)
  • Univerzita Shanghaj, Čína, Peking (1989)
  • Vysoká škola múzických umení – Divadelná fakulta (1990 – 1994)
  • Vysoká škola herectva Krakow (1990)
  • Kráľovské konzervatórium Liège (1993)
  • Akadémia umenia, Paríž (1993)
  • FAMU Praha, DAMU Praha (1994)
  • Akademie múzických umění – katedra C. Turbu (1994 – 1996)
  • Konzervatórium Praha (1994 – 1996)
  • Konzervatórium Košice (2019 – súčasnosť)

Divadelné ceny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Zvláštna radosť žiť
  • 1992 – Hlavná cena Československej tanečnej tvorby za choreografiu a réžiu inscenácie F. Kafka: Svetlo v tme
  • 2005 – Hlavná cena World Ballet Stars
  • 2006 – Výročná cena Literárneho fondu v oblasti divadla Malý Princ[36]
  • 2007 – DOSKY – za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta)[37]
  • 2008 – Cena ministra kultúry SR 2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta)[38]
  • 2009 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Tristan a Isolda,[39] 2010
  • 2009 – Krištáľové krídlo v oblasti divadla a audiovizuálneho umenia za multimediálne tanečné divadlo M. R. Štefánik[40]
  • 2014 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Smrť v Benátkach,[41]
  • 2017 – Mimoriadne ocenenie primátora mesta Košice
  • 2017 – DOSKY 2017 za mimoriadny výkon v tanečnom divadle Denník Anny Frankovej,[42]
  • 2018 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu predstavenia Hamlet,[43]
  • 2019 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Rodná zem,[44]
  • 2019 – Mimoriadna cena Predsedu Košického samosprávneho kraja
  • 2023 – Laureát 10. ročníka Divadelnej olympiády – Budapešť – tanečné divadlo W. Shakespeare: Hamlet[45]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c ŠMIHULA, Ján. Jubilujúci choreograf a režisér O. Šoth: Je čas na tému o M. Horákovej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-01-23. Dostupné online [cit. 2024-09-04].
  2. Šoth, Andrej. In: Česká divadelní encyklopedie [online]. Praha: Institut umění – Divadelní ústav, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  3. Štátne divadlo Košice vstupuje do novej sezóny 2020/2021 s novým vedením a množstvom vízií [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-09-03, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  4. a b c d Ondrej Šoth [online]. sdke.sk, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  5. a b c d Ondrej Šoth. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2024-09-04].
  6. Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
  7. a b Ondrej Šoth: výnimočný, kreatívny režisér a choreograf [online]. mojakultura.sk, 2024-01-23, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  8. a b Richard Gere, Brad Pitt a Ondrej Šoth - jediní traja kresťania v Tibete. Korzár (Košice: Petit Press), 2000-11-24. Dostupné online [cit. 2024-09-04].
  9. Navigácia [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  10. Ondrej Šoth: Potrebujem byť znovu inšpiratívnym človekom [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  11. TASR. Šoth dnes nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa SND. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-05-03. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1336-1996.
  12. Novým generálnym riaditeľom Štátneho divadla Košice bude Ondrej Šoth [online]. mojakultura.sk, 2020-05-22, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  13. Choreograf Ondrej Šoth: Naivita je základ umeleckej tvorby [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  14. ALEXOVÁ, Jana. Režisér Ondrej Šoth: My Slováci nevieme pochopiť, že patríme do Európy. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-03-03. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1335-4418.
  15. ŘEPKOVÁ, Andrea. Na Slovensku uctí Horákovou divadelní hrou. Tu stopl koronavirus, nyní se dočká velkolepého návratu. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2020-06-24. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1213-1385.
  16. www.tv-archiv.sk
  17. https://www.dobrenoviny.sk/c/214993/aj-po-rozvode-si-ju-velmi-vazi-zuzana-maurery-sa-vydavala-ako-mlada-no-zamilovala-sa-v-zlozitom-case/2
  18. Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  19. Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  20. Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  21. „Malý princ“ tanečného divadla [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  22. Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
  23. ULIČIANSKA, Zuzana. Tristan a Izolda: láska vzplanie prirodzene. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-10-27. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
  24. Mojakultura. Štefánika pripomenul baletom Ondrej Šoth v Košiciach pred 10 rokmi – pozrite si dokument! [online]. mojakultura.sk, 2019-05-04, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  25. Mojakultura. Ondrej Šoth: Malý princ je súčasná Biblia pre detského aj dospelého diváka [online]. mojakultura.sk, 2019-06-11, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  26. ULIČIANSKA, Zuzana. Odysseus po dvadsiatich rokoch. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-10-29. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
  27. Redakcia SME. Košický malý veľký princ ako vesmírny koncert. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-09-14. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
  28. Redakce OperaPlus. Sándor Márai v Košicích [online]. operaplus.cz, 2013-06-17, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  29. Redakce OperaPlus. Smrt v Benátkách v košickém baletu [online]. operaplus.cz, 2014-02-24, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  30. Ondrej Šoth: Charlie Chaplin sa počas svojho života doslova zodrel, kým dosiahol úspech [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2016-10-20, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  31. Denník Anny Frankovej v Košiciach [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  32. Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  33. Redakce OperaPlus. Rodná zem: Rozhovor s tvůrci nového baletu v Košicích [online]. operaplus.cz, 2018-11-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  34. ALEXOVÁ, Jana. Komunisti sa ukájali nad jej utrpením. Milada Horáková nemohla ani objať svoju rodinu. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-21. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1335-4418.
  35. REQUIEM PRE NUREYEVA [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  36. „Malý princ“ tanečného divadla [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  37. Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
  38. Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
  39. ULIČIANSKA, Zuzana. Tristan a Izolda: láska vzplanie prirodzene. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-10-27. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
  40. soth ondrej kristalove kridlo [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  41. Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  42. Denník Anny Frankovej v Košiciach [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  43. Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  44. Redakce OperaPlus. Rodná zem: Rozhovor s tvůrci nového baletu v Košicích [online]. operaplus.cz, 2018-11-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
  45. Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrej Šoth

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]