Pete Sampras
 | |
| Krajina |  Spojené štáty |
|---|---|
| Sídlo | Los Angeles, Kalifornia, USA |
| Dátum narodenia | 12. august 1971 (53 rokov) |
| Miesto narodenia | Washington D.C., USA |
| Výška | 1,85 m |
| Váha | 77 kg |
| Prezývka | Mr. Perfect |
| Profesionál od | 1988 |
| Koniec kariéry | 2003 |
| Hrá | pravou rukou, jednoručný bekend |
| Peňažné výhry | 43 280 489 $ |
| Webstránka | petesampras.com |
| Dvojhra | |
| Kariérny rekord | 762–222 |
| Turnaj víťazstvá | 64 |
| Najvyššia pozícia | 1 (12. apríl 1993) |
| Dvojhra na Grand Slame | |
| Australian Open | Víťaz (1994, 1997) |
| French Open | Semifinále (1996) |
| Wimbledon | Víťaz (1993, 1994, 1995, 1997, 1998, 1999, 2000) |
| US Open | Víťaz (1990, 1993, 1995, 1996, 2002) |
| Štvorhra | |
| Kariérny rekord | 64–70 |
| Turnaj víťazstvá | 2 |
| Najvyššia pozícia | 27 (12. február 1990) |
| Posledná aktualizácia: N/A. | |
Pete Sampras (* 12. august 1971, Washington D.C., USA) je bývalý profesionálny americký tenista. Ide o jedného z najúspešnejších tenistov v celej histórii tohto športu a najdominantnejšieho hráča 90-tych rokov, ktorý sa stal legendou ešte počas svojej aktívnej hráčskej činnosti. Bol najvýraznejším zástupcom ofenzívneho poňatia hry založenej na štýle servis – volej. Fanúšikovia a súperi ho prezývali "Pistol Pete", alebo "Mr. Perfect".
V rokoch 1993 až 2000 bol Sampras opakovane na 1. mieste medzinárodného rebríčka ATP. A na pozícii č. 1. rebríčka ATP strávil dovedna 286 týždňov. Šesť sezón po sebe (1993 – 1998) ukončil v rebríčku ATP ako svetový hráč. č.1, čo sa dosiaľ nikomu nepodarilo. Je dvojnásobným víťazom Davis cupu (1992, 1995). Počas svojej kariéry celkom vyhral 64 turnajov ATP v dvojhre, z toho 14 grandslamových. Nikdy sa mu však nepodarilo vyhrať French Open, pretože jeho útočnému štýlu hry vyhovovali skôr rýchlejšie povrchy ako antuka. Na tomto turnaji sa najďalej dostal do semifinále v roku 1996. Napriek neúspechu na French open je považovaný za najkomplexnejšieho tenistu všetkých čias.
V roku 2007 bol zapísaný do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.
Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa vo Washingtone D.C. po bratovi Gusovi a sestre Stele ako tretie dieťa rodičov Sama a Georgie. Má ešte mladšiu sestru Marion. Matka imigrovala z Grécka do USA, keď mala 25 rokov, otec sa narodil už v Amerike ako dieťa gréckeho otca. Otec bol letecký inžinier na ministerstve obrany, matka pracovala v salóne krásy. Grécku kultúru sa snažili zachovať i v USA, s deťmi chodili pravidelne do ortodoxného kostola.
V rodine Samprasovcov nepatrilo športovanie medzi priority. Pete objavil čaro tenisu sám, keď našiel v pivnici starú drevenú raketu, s ktorou sa naučil hrať „o stenu“. V roku 1978, keď mal Pete sedem rokov, sa rodina presťahovala do Palos Verdes v Kalifornii a otec ho často brával spolu so sestrou Stelou na kurty. Nevedel o tenise veľa, ale snažil sa čítať knihy, aby mohol svojho syna, ktorý sa zdal byť prirodzeným talentom, trénovať sám. Dlho to však nevydržalo. Sam Sampras skúšal pre syna nájsť trénera tak dlho, kým nestretol Peta Fishera. Rovnako ako Sam, ani on nemal s trénerstvom skúsenosti a ani nebol nejak dobrý hráč. Jeho obrovskou prednosťou však bolo rozpoznanie vplyvu mentality na hru. Fisher sa rozhodol spraviť z Peta maximálne psychicky odolného hráča, a preto ho nechal hrať proti starším deťom. Ako sedemročný hrával proti desaťročným súperom. Svoj prvý súťažný zápas Pete prehral 0:6, 0:6.
Pete už od svojich desiatich rokov veril, že sa stane profesionálom a venoval tomu všetko úsilie. Nemal skoro žiadnych kamarátov a dni trávil medzi školou a kurtmi, kde trávil 6 hodín denne. Jeho idolom bol austrálsky tenista, držiteľ 11 grandslamových titulov Rod Laver, s ktorým sa Pete ako dieťa stretol a mohol si s ním aj zahrať. Pete sa túžil stať jeho pravorukým variantom. Navštevoval tenisový klub Jacka Kramera, kde sa naplno ukázal jeho talent. Mladý Sampras vyrastal na betónových kurtoch, ktoré sú pre USA typické. Od malička si teda zvykol na tvrdý, rýchly povrch. Keď mal Pete 14 rokov, donútil ho tréner Fisher prejsť z obojručného bekhendu na jednoručný. To mu síce chvíľu spôsobovalo problémy, ale neskôr sa tento úder stal jeho veľkou devízou a patril k najkrajším na ATP okruhu, rovnako ako tvrdé podanie.
Profesionálna kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]1988 – 1990
[upraviť | upraviť zdroj]Do sveta profesionálneho tenisu vstúpil Pete v roku 1988. Nikto nepochyboval, že je v šestnástich rokoch pripravený. Jeho podania lietali rýchlosťou 170 km/h a praktizoval veľmi atraktívny štýl servis-volej. Ako 17-ročný debutoval prvýkrát na grandslamovom turnaji US Open, kde vypadol v prvom kole. Prvú sezónu zakončil na 97. mieste rebríčka ATP. Nasledujúci ročník ozdobil víťazstvom vo štvorhre na Italian Open, kde bol jeho spoluhráčom Jim Courier. Pri svojej premiére na Australian Open vypadáva v prvom kole a na French Open ho zastavuje v druhom kole neskorší víťaz turnaja krajan Michael Chang. Vo Wimbledone prehráva v prvom kole s neskorším deblovým špecialistom Toddom Woodbridgeom v štyroch setoch, ale na septembrovom US Open sa mu podarilo prejsť až do 4.kola, keď v druhom kole poslal domov obhajcu titulu a sedemnásobného grandslamového víťaza – Matsa Wilandera. Sezónu 1989 zakončil na 81. mieste rebríčka a rozišiel sa s trénerom Fisherom, pretože zhodnotil, že ho už nemá čo naučiť. V roku 1990 Pete nadväzuje spoluprácu s trénerom Joe Brandim a vyhráva svoj prvý turnaj vo Philadelphii a potom ešte pridal triumf v Manchestri. Veľa ľudí mu predpovedalo úspech vo Wimbledone, ale Pete, nezvyknutý na takú mediálnu pozornosť, vypadol opäť už v prvom kole s Juhoafričanom Christom van Rensburgom. Náladu si ale napravil na US Open, kde ako 12. nasadený dokázal najskôr poraziť šiesteho nasadeného Rakúšana Thomasa Mustera, potom svoj idol, Ivana Lendla, v semifinále Johna McEnroea a vo finále zmietol z kurtu za 106 minút svojho najväčšieho rivala nadchádzajúceho desaťročia Andre Agassiho v troch setoch 6 – 4, 6 – 3, 6 – 2 a stal sa tak vo veku 19 rokov a 28 dní najmladším víťazom US Open v celej jeho histórii. Súboj s Lendlom bol pre neho špeciálny, pretože boli priatelia a Pete sa od neho naučil odriekania, ktoré je potrebné, aby sa hráč stal svetovou jednotkou. Triumf na US Open symbolizoval nástup novej éry, ešte však nie úplne. Sezónu 1990 zakončuje v rebríčku ATP ako č. 5.
1991 – 1993
[upraviť | upraviť zdroj]V nasledujúcich dvoch rokoch Pete vyhral zopár turnajov, ale ani jeden grandslamový. Najlepší výsledok zaznamenal na US Open, kde ako obhajca titulu vypadol až vo štvrťfinále s krajanom Jimom Courierom. V roku 1991 sa stal súčasťou daviscupového družstva USA. Družstvo USA sa dostalo až do finále, v ňom však Američania nestačili na Francúzov s famóznym Guyom Forgetom a Henrim Lecontem. Samotný Pete prehral v Lyonskom finále so skúsenými hráčmi oba zápasy. Sampras počas sezóny siahal niekoľkokrát na post svetovej jednotky, ale hneď zase spadol a na konci roka bol hráčom č. 6. V Roku 1992 sa zúčastnil LOH v Barcelone, kde sa dostal na pomalej antuke do tretieho kola. Vo Wimbledone v štvrťfinále zmietol z kurtu obhajcu Nemca Michaela Sticha, ale prehral v semifinále s Goranom Ivaniševičom. Na tohoročnom US Open sa prebojoval do finale, v ktorom ale podľahol švédskemu elegánovi Stefanovi Edbergovi v štyroch setoch 3 – 6, 6 – 4, 7 – 6 (5), 6 – 2. Aj v roku 1992 sa Sampras s družstvom USA prebojoval do finále Davis cupu, v ktorom nastúpili proti Švajčiarsku. Sám Pete nastúpil na štvorhru s o generáciu starším Johnom McEnroeom, aby vyhrali 5-setový zápas. Konečný rezultát znel 3 – 1 v prospech Američanov. Pete si najal renomovaného trénera, bývalého hráča Tima Gulliksona. Ten trval na tom, že Pete nemôže vyhrávať za pomoci svojho servisu, ale sa musí stať komplexným hráčom. Pete teda transformoval svoji hru a hneď v prvom roku sa to vyplatilo. Sezónu 1992 zakončuje na 3. mieste rebríčka ATP. V sezóne 1993 najskôr vyhral turnaj v Sydney, potom v Key Biscayne, Tokiu, Hongkongu aby sa 12. apríla stal svetovou jednotkou. V lete prišiel prvý Samprasov wimbledonský úspech. V štvrťfinále porazil Agassiho, v semifinále favorizovaného, trojnásobného wimbledonského víťaza Nemca Borisa Beckera a v samotnom finále zdolal svojho kamaráta Jima Couriera v štyroch setoch 7 – 6 (3), 7 – 6 (6), 3 – 6, 6 – 3. Ďalší jeho úspech prišiel na septembrovom US Open, kde stratil svoj servis iba sedemkrát v siedmich zápasoch a vo finále zdolal hladko, v troch setoch 6 – 4, 6 – 4, 6 – 3 Francúza Cedrica Piolina. Stal sa prvým hráčom histórie, ktorý počas roka nastrieľal 1000 es. Dokonca Samprasove druhé podanie je považované za najlepšie v tenisovej histórii, pretože rozdiel medzi jeho prvým a druhým servisom bol, čo sa týkalo razancie a umiestnenia veľmi nepatrný, aj keď ním Pete mnohokrát riskoval dvojchybu. Na konci sezóny 1993 už bol jednoznačnou svetovou jednotkou. Definitívne začala Sampraséra.
1994 – 1995
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1994 zvíťazil Pete premiérovo na Australian Open, kde vo finále zdolal Todda Martina v troch setoch 7 – 6 (4), 6 – 4, 6 – 4. Následne na jar 1994 vyhral 5 ďalších významných turnajov a podpísal zmluvu s americkou firmou Nike. Cestou do finále Wimbledonu 1994 porazil piatich svojich krajanov a stratil iba jediný set. Vo finále proti nemu stál s chorvátsky “bombardér” Goran Ivaniševič. Sampras vyhral v troch setoch 7 – 6 (2), 7 – 6 (5), 6 – 0 a prvýkrát obhájil najvýznamnejší grandslamový titul. Na US Open ho trápili zdravotné problémy a vypadol v štvrťfinále po 5-setovom súboji s peruánskym tenistom Jamiem Yzagom. Po sklamaní na US Open vyhral ešte dva európske turnaje a obhájil post svetovej jednotky. Hneď začiatok ďalšej sezóny mu ale zasadil tvrdú ranu. Na prebiehajúcom Australian Open zistil Gullikson na vyšetrení, že má rakovinotvorný nádor na mozgu a opustil Peta uprostred turnaja. Dňa 24. januára 1995 sa odohral zrejme najemotívnejší zápas v histórii tohoto turnaja. Pete nastúpil proti krajanovi Jimovi Courierovi vo štvrťfinále, v ktorom Sampras prehral prvé dva sety v tiebreakoch a psychicky zlomený so slzami v očiach v piatom sete, myšlienkami pri chorom trénerovi otáčal zápas. Výsledný rezultát znel: 6 – 7 (4), 6 – 7 (3), 6 – 3, 6 – 4, 6 – 3. Sampras, ktorého táto správa psychicky veľmi vzala, dokázal cez Changa dôjsť až do finále, ale v ňom podľahol Agassimu. Grandslamový titul si dokázal vydobyť až na obľúbenom Wimbledone, kde vyhral tretíkrát za sebou, keď vo finále zdolal Nemca Borisa Beckera v štyroch setoch 6 – 7 (5), 6 – 2, 6 – 4, 6 – 2. Finále US Open 1995 bolo v znamení boja dvoch veľkých rivalov. Pete v ňom nastúpil proti Agassimu, ktorý v priebehu sezóny od neho prevzal na chvíľu post svetového hráča číslo jedna. V nádhernom zápase dokázal Pete zvíťaziť a vrátil tak Agassimu prehru z úvodu roka z Australian Open. Vďaka tejto výhre sa Pete stal opäť hráčom číslo jedna. Navyše predovšetkým vďaka nemu získali USA po troch rokoch Davis Cup. Američania hrali proti výberu Ruska. Famózny Sampras na horúcej moskovskej antuke vyhral obe dvojhry a nastúpil aj do víťaznej štvorhry s Toddom Martinom, aby vybojovali celkové víťazstvo 3 – 2. Keď sa však hráči vrátili z Ruska, nedostalo sa im primeraného ocenenia, a preto na Davis Cup načas zanevrel.
1996 – 1998
[upraviť | upraviť zdroj]Rok 1996 bol rokom zmiešaných pocitov. V osobnom živote prežil Pete silnú ranu, lebo radosť z hry mu pokazilo úmrtie trénera Gulliksona dňa 3. mája vo veku 44 rokov. Po Timovej smrti začal Sampras s projektom "esá pre charitu" kedy za každé jedno eso venuje na výskum proti rakovine 100 dolárov. Hneď v prvej sezóne táto kampaň vyniesla 62 700 amerických dolárov. Na jeho miesto nastúpil bývalý profesionálny hráč Paul Annacone, ktorý zhodnotil, že Petova hra už nepotrebuje príliš vylepšovať, ale v Samprasovom prípade pôjde skôr o psychiku a motiváciu. Z profesionálneho hľadiska sa Petovi tiež nedarilo celkom podľa jeho predstáv. Na jeho najslabšom povrchu sa na turnaji Roland Garros prebojoval až do semifinále, kde však prehral s Rusom Kafelnikovom v troch setoch, čo je jeho najlepší výsledok na tomto turnaji. Taktiež prvýkrát od roku 1992 pocítil prehru vo Wimbledone, kde stroskotal v štvrťfinále na Holanďanovi Richardovi Krajičkovi v troch setoch 5 – 7, 6 – 7 (3), 4 – 6. Vyhral však celkovo sedem turnajov a pridal víťazstvo na US Open, kde vo finále zdolal svojho krajana Michaela Changa, ktorý sa po prehratom finále stal dokonca svetovou dvojkou. Najzaujímavejší zápas US Open 1996 sa však odohral vo štvrťfinále medzi Samprasom a Španielom Alexom Corretjom, v ktorom sa Sampras fyzicky nezdravý, na kurte zvracajúc, opierajúc sa o raketu a so žalúdočným vredom zmohol, odvrátil dva Corretjové mečbaly, vyrovnal stav zápasu na 2 – 2 na sety a v piatom sete porazil súpera v tajbrejku. Práve tento duel poukazuje na Samprasovú obrovskú mentálnu silu, pevnú vôľu a odhodlanie zvíťaziť za každú cenu. V sezóne 1997 vyhral osem turnajov. Medzi nimi bol aj Australian Open, v ktorého štvrtom kole zviedol vyrovnaný 5-setový zápas s Dominikom Hrbatým a vo finále pokoril Carlosa Moyu v troch setoch. Po vlaňajšom nezdare mu vyšiel aj Wimbledon, kde cestou do finále musel zdolať Kordu, Beckera, Woodbridga. Vo finále Petovi podlahol nenasadený Cédric Pioline hladko v troch setoch. Sampras viedol družstvo USA až do švédskeho finále Davis cupu v Göteborgu. Američania ale podľahli domácemu družstvu, možno aj kvôli Samprasovmu zraneniu, ktorý musel v dueli s Magnusom Normanom skrečovať zápas a do ďalších bojov už nenastúpil. Po celý rok sa držal na mieste svetovej jednotky a piatu sezónu po sebe aj zakončil ako suverénna svetová jednotka. Všetci sa zhodovali, že je na vrchole svojich síl a má reálnu šancu vyhrať už aj turnaj v Paríži. Hneď nasledujúci rok však prišli nové výzvy – Čilan Marcelo Rios a Australčan Patrick Rafter, ktorí zaútočili na Petovu nadvládu. Na Australian Open prehráva vo štvrťfinále so Slovákom Karolom Kučerom v štyroch setoch 4 – 6, 2 – 6, 7 – 6 (5), 3 – 6. Pete síce po päťsetovom zápase s Ivaniševičom vyhral Wimbledon, kde získal už svoj jedenásty grandslamový titul a zaradil sa tak k legendám ako Bjorn Borg a Rod Laver, ale už nebol tak suverénny líder rebríčka ATP. V sezóne 1998 získal na svoje pomery len 4 tituly. V roku 1998 na turnaji US Open zaznamenal tiež svoje najrýchlejšie prvé podanie – 217 km/h. Svojmu trénerovi Paulovi Annaconovi sa zdôveril, že je priamo posadnutý pozíciou svetovej jednotky. Triumfom na turnaji vo Viedni, kde vo finále zdolal Slováka Kučeru si zaistil dostatočný počet bodov do rebríčka ATP a na konci roka bol opäť číslo jedna. Celkovo sa tak stalo už šiestykrát v rade za sebou, čo sa nikomu pred ním nepodarilo. Sampras sa od tejto chvíle začal sústreďovať na dôležitejšie turnaje a pozícia svetovej jednotky prestala byť pre neho až taká dôležitá, nakoľko v tomto ohľade bol neotrasiteľný rekordér.
1999 – 2000
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 1999 túžil získať dvanásty grandslamový titul, ktorým by vyrovnal rekord Roya Emersona. Na začiatku sezóny Peta vyradilo zranenie nohy, ale vrátil sa späť práve včas, aby vyhral trávnatý turnaj v Queens a zároveň nabral formu na už tak obľúbený Wimbledon. V štvrťfinále Wimbledonu s ním skrečuje zápas Mark Philippoussis. V semifinále zdoláva už druhý rok po sebe domáceho miláčika a nádej britského publika – Tima Henmana, aby mohol hladkým víťazstvom 6 – 3, 6 – 4, 7 – 5 vo finále proti Agassimu vyrovnať 32 ročný Emersonov rekord. Pete označil svoj finálový výkon za najlepší vo svojej karére. V lete vyhráva veľký turnaj Mercedes-Benz v Los Angeles a v Cincinnati. Na US Open neštartuje kvôli zraneniu chrbta. Na poste koncoročnej svetovej jednotky ho strieda Agassi napriek tomu, že ho Pete hladko porazil vo finále turnaja majstrov vo Frankfurte. Sampras zakončuje sezónu 1999 na pozícii svetovej trojky, keď sa pred neho dostal ešte Kafelnikov, ale všetci zainteresovaní vedia, že práve on je hráčom desaťročia a v podstate v tej dobe aj najlepším hráčom aký kedy držal v ruke tenisovú raketu. V januári 2000 sa Sampras prebojoval do semifinále Australian open. Vyhral však vysoko dotovaný turnaj Miami Masters, kde vo finále zdoláva Gustava Kuertena. Sampras mal zdravotné problémy, kvôli ktorým sa dostal do ostrého sporu s Johnom McEnroom, kapitánom amerického daviscupového tímu, ktorý na neho útočil, že si vymýšľa. Na turnaji vo Wimbledone 2000 sa zranil už v druhom kole v zápase s Kučerom, ale i napriek viditeľným problémom bol schopný turnaj vyhrať, kedy v napínavom finále zdolal austrálskeho vyzývateľa Patricka Raftera v štyroch setoch 6 – 7 (10), 7 – 6 (5), 6 – 4, 6 – 2. Okrem toho, že sa s trinástym titulom z Grand Slamov dostal na samotný vrchol historických tabuliek, bolo pre neho víťazstvo cenné aj tým, že prvýkrát od roku 1992 sa na neho prišli pozrieť rodičia Sam a Georgia, za ktorými Pete vybehol do hľadiska a vrúcne ich objal. V hľadisku sedela i herečka Bridgette Wilsonová, Petova snúbenica, s ktorou sa v októbri 2000 oženil. Na Septembrovom US Open sa ako 4. nasadený prebojoval cez Krajička a Hewitta až do finále, kde podľahol Maratovi Safinovi, ktorý zahral proti unavenému Samprasovi svoj životný tenis a získal prvý zo svojich dvoch grandslamových titulov.
2001 – 2003
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2001 bola pre Peta jedna veľká frustrácia. Herne sa nedarilo, dostavili sa aj zdravotné komplikácie. Rozlúčil sa s trénerom Annaconom a na jeho miesto nastúpil Tom Gullikson, dvojča jeho zosnulého trénera. Spor viedol aj so svojim sponzorom, firmou Nike. Na Wimbledone prehral v štvrťfinále s nastupujúcim Rogerom Federerom vo vyrovnanom zápase v piatich setoch. Skončila sa Samprasova rekordná šnúra 31 vyhratých zápasov v rade na tomto turnaji. Najväčší úspech dosiahol na US Open, kde vo štvrťfinále odohral s Agassim jeden z najtesnejších duelov v histórii tenisu. V strhujúcom dueli porazil Agassiho v štyroch setoch, v ktorých museli rozhodovať tajbkrejky. Konečný rezultát znel 6 – 7 (7), 7 – 6 (2), 7 – 6 (2), 7 – 6 (5). V semifinále oplatil prehru z finále US Open 2000 Rusovi Maratovi Safinovi, ale v tohtoročnom finále ho porazil Lleyton Hewitt a tak Sampras prvýkrát od roku 1992 zažil sezónu nielen bez grandslamoveho titulu, ale aj bez turnajového triumfu. Na konci sezóny skončil Pete na desiatom mieste rebríčka ATP, čo bolo jeho najhoršie umiestnenie za posledných jedenásť rokov. Pete však nebol ochotný sa zmieriť s tým, že by jeho kariéra mala skončiť. V roku 2002 sa chcel vrátiť a robil pre to všetko. Najal si ako osobného kondičného trénera Bretta Stephensa a radil sa s odborníkmi na výživu a kondičku. Dokonca konzultoval s Waynom Gretzkym a Mauricom Greenom, aby od nich zistil, ako si udržať formu po tridsiatke. Vstup do sezóny sa mu však nevydaril podľa predstáv. V Austrálii vypadol v štvrtom kole. V Davis Cupe prehral s Alexom Corretjom. Rus Jevgenij Kafelnikov prehlásil, že Pete by mal skončiť skôr, ako urobí nenapraviteľnú ujmu svojej povesti.
Pete sa však odmietal vzdať, najal trénera José Higuerasa, špecialistu na antuku, ktorý spravil hviezdy z Changa a Couriera. Po vypadnutí v druhom kole Wimbledonu so Švajčiarom Bastlom sa Sampras vrátil k svojmu trénerovi Paulovi Annaconovi. Na US Open sa to vyplatilo. Nikto neveril, že by tápajuci Sampras mohol niečo uhrať, ale on sa dostal už tretíkrát v rade do finále, kedy postupne porazil Grega Rusedskeho, vo skvelej forme hrajúceho Nemca Haasa, vychádzajúcu hviezdu, Andyho Roddicka a v semifinále Holanďana Sjenga Schalkena. Vo finále proti nemu opäť stál starý, známy rival Agassi. Ten nebol schopný vzdorovať tvrdému podaniu „pištoľníka“ Peta, ktorý nastrieľal 33 es. Pete tak získal svoj štrnásty grandslamový titul. Nebol už iba najmladším víťazom US Open z pred 12 rokov, ale už aj najstarším držiteľom titulu z turnaja v ktorého finále trikrát zdolal svojho úhlavného rivala. Po US Open si vzal Sampras niekoľko mesiacov na rozmýšľanie, či bude v kariére pokračovať. 21. novembra 2002 sa mu narodil prvý syn Christian. Takmer všetkým bolo jasné, že magická púť v New Yorku 2002 bola tým posledným, čo od Peta na kurtoch videli. Na jar 2003 sa síce chvíľu pokúsil trénovať, ale rozhodol sa skončiť. Oficiálna rozlúčka prebehla na otváracom ceremoniále US Open 2003, kedy prišiel na kurt so svojim synom Christianom a za jasotu 22 tisícov fanúšikov, ktorí ho v New Yorku nikdy príliš nevítali, so slzami v očiach oznámil koniec svojej bohatej 15 ročnej profesionálnej kariéry. Pete Sampras je posledným Američanom, ktorý zvíťazil vo Wimbledone (2000) a takisto na záverečnom turnaji majstrov (Frankfurt, 1999). V kariére nikdy nezískal všetky Grand Slamy, na antukovom French open sa mu nikdy nepodarilo zvíťaziť. Napriek tomuto faktu je spolu s Rodom Laverom a Rogerom Federerom považovaný za jedného z najlepších hráčov tenisovej histórie.
Existujú ľudia, podľa ktorých názoru bol Sampras doslova nudný hráč, lebo počas celej kariéry dokázal svojich súperov zdolávať s takmer mechanickou ľahkosťou a iba málokedy ukázal publiku emócie. Samotný Sampras je považovaný za flegmatika, ktorý nikdy nerozbíjal rakety, nehádal sa s rozhodcami a nepútal pozornosť nijak inak ako taktickou vyspelosťou a širokým spektrom dokonalých úderov.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Pete sa po ukončení kariéry venuje rodine, golfu a tiež charite, predovšetkým cez Gulliksonovu nadáciu, pomenovanú po jeho bývalom trénerovi, zaoberajúcou sa výskumom rakoviny. 29.7. 2005 mu manželka Bridgette porodila druhého syna Ryana Nicolasa. Žije v Kalifornii v Lake Sherwood, severozápadne od Los Angeles. Je fanúšikom basketbalového tímu LA Lakers.
Finálové účasti na turnajoch ATP (92)
[upraviť | upraviť zdroj]| Grand Slam |
| ATP Finals |
| ATP Tour Masters 1000 |
| ATP Tour 500 |
| ATP Tour 250 |
Dvojhra – výhry (64)
[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojhra – prehry (24)
[upraviť | upraviť zdroj]
Štvorhra – výhry (2)
[upraviť | upraviť zdroj]| Č. | Dátum | Turnaj | Povrch | Partner | Súperi vo finále | Skóre |
| 1. | 21. máj 1989 | Rím, Taliansko | antuka | Jim Courier
|
 Danilo Marcelino Mauro Menezes
|
6 – 4 6 – 3 |
| 2. | 18. jún 1995 | Queen's Club, Anglicko | tráva | Todd Martin
|
 Jan Apell Jonas Björkman
|
7 – 6 6 – 4 |
Štvorhra – prehry (2)
[upraviť | upraviť zdroj]| Č. | Dátum | Turnaj | Povrch | Partner | Súperi vo finále | Skóre |
| 1. | 7. máj 1989 | Forest Hills, Spojené štáty | antuka | Jim Courier
|
Rick Leach Jim Pugh
|
4 – 6 2 – 6 |
| 2. | 7. apríl 1991 | Orlando, Spojené štáty | tvrdý |  Nicolas Pereira
|
Luke Jensen Scott Melville
|
7 – 6 6 – 7 3 – 6 |
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pete Sampras
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Pete Sampras na stránkach ATP (po anglicky)
- Aktuálně.cz – Hvězdný veterán Sampras nadchl Prahu. Štěpánek padl (česky)
- Radek Štěpánek a Pete Sampras, 1.12.2008 O2 Arena (fotogalerie, česky)
- rozhovor z cyklu Českej televízie "Na plovárně" http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1093836883-na-plovarne/208522160100034/