Preskočiť na obsah

Podžalúdková žľaza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pankreas

Podžalúdková žľaza alebo pankreas alebo zastarano slinivka (brušná) je tubuloalveolárna žľaza všetkých stavovcov nachádzajúca sa v žalúdočno-pečeňovej oblasti a ústiaca cez jeden alebo viacero vývodov (ductus pancreaticus) vedľa alebo cez žlčovod do prednej časti tenkého čreva.

Podžalúdková žľaza človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi veľké žľazy tráviacej sústavy.

Podžalúdková žľaza je dlhá 16 až 22 cm, hrubá 2 až 3 cm, váži 65 až 80 gramov. Je to plochý, žľazovitý orgán, s lalôčikovitou štruktúrou, ktorý má sivoružovú farbu. Nachádza sa pod zadným listom pobrušnice (lat. peritoneum), v priestore, ktorý sa označuje ako retroperitoneum (retro = za). Nalieha na veľké cievy - brušnú aortu a dolnú dutú žilu, v úrovni medzi 12. hrudným (Th12) a 2. bedrovým (L2) stavcom (alebo 5 - 10 cm nad pupkom). Zhruba 2/3 žľazy sú umiestnené v ľavej časti brucha. Predná plocha pankreasu nalieha na zadnú stenu žalúdka. Zadná plocha - okrem už spomínaných veľkých ciev - nalieha na ľavú renálnu žilu, ľavú obličku a nadobličku. Po zadnej ploche pankreasu prebieha slezinná žila a slezinná tepna.

Pankreas sa sprava doľava rozdeľuje na 3 základné časti:

  • hlava (lat. caput pancreatis) - najmohutnejšia časť žľazy. Obklopuje ju „podkova“ vytvorená priebehom dvanástnika (lat.duodenum). Jej dolný okraj vybieha do výbežku, ktorý sa nazýva processus uncinatus. Prechádza do tela nekonštantným zúžením, ktoré sa označuje ako krčok (lat. collum pancreatis). Na dolnom okraji krčka sa nachádza hlboký zárez (lat. incisura pancreatis), ktorý oddeľuje processus uncinatus a pokračuje na jeho zadnú plochu. V tomto záreze sú uložené horná mezenterická žila a horná mezenterická tepna. Horná mezenterická žila sa v tomto úseku spája so slezinnou žilou a vytvárajú portálnu žilu - vrátnicu (lat. vena portae). Prednú plochu hlavy kryje nástenná pobrušnica, ktorú na dve časti rozdeľuje úpon závesu priečnej časti hrubého čreva - mesocolon transversum. Horná časť hlavy sa tak dostáva do priestoru bursa omentalis, kde nalieha na pylorickú časť žalúdka.
  • telo (lat. corpus pancreatis) - na rozdiel od hlavy nie je ploché, ale má trojhranný tvar. Rozlišujú sa na ňom 3 plochy - predná, zadná a spodná; a 3 okraje - predný, horný a dolný. K prednému okraju prilieha mesocolon transversum.
  • chvost (lat. cauda pancreatis) - smeruje doľava nahor a prechádza medzi listami žalúdkovo-slezinného väzu (lat. ligamentum gastrolienale). Jeho koniec dosahuje až k hilu sleziny.

Pankreatický vývod (lat.ductus pancreaticus) prebieha celou žľazou a v papilla duodeni maior vyúsťuje spolu so žlčovým vývodom (lat.ductus choledochus) do dvanástnika. Z hornej časti hlavy niekedy vychádza prídatný pankreatický vývod (lat.ductus pancreaticus accesorius), ktorý vyúsťuje do dvanástnika samostatne a vyššie v papilla duodeni minor.

Inervácia: plexus coeliacus, plexus hepaticus, plexus mesentericus superior

Cievne zásobenie: a. hepatica communis, a. mesenterica superior, a. lienalis

Je žľazou s vonkajším aj vnútorným vylučovaním. Vytvára sa v nej pankreatická šťava, ktorá sa vylučuje do tenkého čreva, kde napomáha pri trávení potravy. Nachádzajú sa tu aj skupiny buniek, tzv. Langerhansove ostrovčeky, ktoré majú endokrinnú funkciu. Produkujú antagonistické hormóny (hormóny s opačným účinkom) – inzulín a glukagón, ktoré ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi. Inzulín podporuje premenu glukózy na glykogén, a tým znižuje jej množstvo v krvi. Glukagón pôsobí opačne, tj. zvyšuje hladinu glukózy v krvi a urýchľuje rozklad glykogénu v svaloch.

Hrá rozhodujúcu úlohu pri spracovaní a trávení potravy. Vylučuje hormón inzulín produkovaný v tzv. Langerhansových ostrovčekoch, ktorý má kľúčový význam pre rovnováhu cukru v krvi a jeho metabolizmus vo svaloch, látkovú výmenu uhľohydrátov. Pankreasom vylučované enzýmy sú dôležité pre látkovú výmenu tukov a proteínov.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]