Preskočiť na obsah

Protaktínium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Protaktínium
(protactinium)
tórium ← protaktínium → urán
Pr

Pa
 
91
Periodická tabuľka
7. perióda, 3. skupina, blok f
aktinoidy, kovy
Vzhľad
strieborný kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 231,03588 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 5f2 6d1 7s2
Atómový polomer 163 pm
Kovalentný polomer 200 pm
Iónový polomer
pre: Pa5+
78 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,5 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 568 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) III, IV, V
Št. potenciál
(PaO2+ + e- → Pa4+)
−0,05 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 15,37 kg·dm−3
Teplota topenia 1 841 K (1 567,85 °C)
Teplota varu 4 300 K (4 026,85 °C)
Sk. teplo topenia 12,34 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 481 kJ·mol−1
Iné
Kryštálová sústava tetragonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 177 nΩ·m
Tep. vodivosť 47 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 7440 – 13-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 229Pa synt. 1,4 d. α 5,58 225Ac
 230Pa synt. 17,4 d. ε 1,310 230Th
 230Pa synt. 17,4 d. β- 0,563 230U
 231Pa 100 % 32 760 r. α 5,149 227Ac
 232Pa synt. 1,31 d. β- 031 232U
 233Pa synt. 26,967 d. β- 0,571 233U
 234Pa stopy 6,75 h. β- 0,23 234U
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému protaktínium.

Protaktínium (protactinium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pa a protónové číslo 91. Je to 3. člen z radu aktinoidov, rádioaktívny kovový prvok striebrobielej farby, ktorá sa pôsobením vzdušného kyslíka mení na šedú. Hlavný izotop protaktínia 231Pa je α-žiarič.

V zlúčeninách sa vyskytuje v mocenstve od Pa+3 po Pa+5, pričom najstálejšie sú zlúčeniny s valenciou Pa+5, ktoré sa svojim chemickým správaním podobajú tantalu alebo nióbu.

Čistý kov je možné pripraviť redukciou fluoridu protaktínia kovovým báriom pri teplote okolo 1 400 °C.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]