Preskočiť na obsah

Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu
Logo strany
Logo strany
Základné informácie
Založenie1922

Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (čes. Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu, skratka RSZMĽ, známa aj ako Agrárna strana) bola politická strana pôsobiaca v prvej a nakrátko aj v druhej Československej republike, ktorá vznikla v roku 1922 spojením Republikánskej strany českého venkova (tá sa vyvíjala od roku 1899), Slovenskej národnej a roľníckej strany (Vavro Šrobár, čestný predseda Matúš Dula) a Slovenskej domoviny (Milan Hodža).

Predsedom Agrárnej strany bol Antonín Švehla a hlavnými voličmi boli malí a strední roľníci, hlavnými predstaviteľmi boli väčšinou statkári. Strana kombinovala sociálne a demokratické myšlienky a bola vnímaná ako stredopravá. Bola jadrom vládnych koalícií v rokoch 1922 až 1938 v období existencie Prvej československej republiky. Strana zvíťazila vo voľbách v rokoch 1925 a 1929. Vo voľbách v roku 1935 ju predstihla Sudetonemecká strana. Švehla bol predsedom vlád v období: 7. október 1922 –  18. marec 1926) a 12. október 1926 – 1. február 1929 a Hodža v období 5. november 1935 –  22. september 1938.

Po mníchovskej dohode (30. september 1938) v období Druhej republiky boli agrárnici hlavnou zložkou Strany národnej jednoty (národní jednoty), ktorej predseda Rudolf Beran zastával až do apríla 1939 funkciu premiéra. 

V období existencie Slovenského štátu (1939 – 1945) bolo oficiálne prezentované zomknutie väčšiny strán s vládnucou HSĽS (agrárnej a aj Slovenskej národnej strany) a aj preto bola po vojne agrárna strana vyslovene zakázaná v hlave IX. Košického vládneho programu. Jej členovia na Slovensku prešli do Demokratickej strany, v Česku k národným socialistom a ľudovcom.

Ustanovujúca schôdza exilovej organizácie strany sa konala v Paríži 27. – 28. septembra 1948, a ťažisko jej činnosti bolo v USA. Po 1989 viacero novovzniknutých politických strán v Česku aj na Slovensku sa hlásilo k odkazu pôvodnej Agrárnej strany (v Česku napr. aj Miroslav Sládek).

Úplný názov strany bol v češtine Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu a v slovenčine Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (niekedy uvádzané s českým slovom zemedelského [ľudu] namiesto spisovného slova poľnohospodárskeho), no už v dobe jej existencie sa zaužíval skrátený názov Agrárna strana (čes. Agrárni strana), ktorý vystihoval jej ideologickú podstatu – zastávanie agrarizmu.

Príslušník agrárnej strany je označovaný ako agrárnik. Prinajmenšom v ľudáckej straníckej tlači boli agrárnici pejoratívne nazývaní argaláši.[1][2]

Predsedovia strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalší významní členovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvolení poslanci a senátori na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 1920[3]

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 1925[4]

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 1929[5]

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 1935[6]

[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné výsledky strany na Slovensku v rokoch 1920 - 1938

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Druh volieb Získané hlasy Podiel v % Získané mandáty Umiestnenie Vysvetlivky
1920 Poslanecká snemovňa 242 045 18,05 12/56 2. Pôvodne samostatná Slovenská národná a roľnícka strana, ktorá sa až v roku 1922 zlúčila s republikánskou stranou.
1920 Senát 181 289 ? 6/28 2. Pôvodne samostatná Slovenská národná a roľnícka strana, ktorá sa až v roku 1922 zlúčila s republikánskou stranou.
1923 Župné voľby ~286 600 21% 49/197 2. Voľby sa konali len na území Slovenska, teda v šiestich župách. Republikánska strana sa v nich vyhrala v Košickej župe (31,6 %, pred SĽS) a druhá (po SĽS) skončila v Nitrianskej, Martinskej, Zvolenskej a Liptovskomikulášskej župe. V Bratislavskej župe skončila tretia (po SĽS a Krajinskej kresťansko-socialistickej strane).[7]
1925 Poslanecká snemovňa 248 034 17,40 12/57 2.
1925 Senát 214 384 17,61 5/28 2.
1928 Krajinské zastupiteľstvo 271 295 20,67 8/36 2. zisk 8 z 36 volených poslancov krajinského zastupiteľstva + 6 poslancov (nominantov strany) menovaných ústrednou vládou na návrh krajinského prezidenta.[7]
1929 Poslanecká snemovňa 278 979 19,54 12/54 2.
1929 Senát 250 091 19,86 6/31 2.
1935 Poslanecká snemovňa 286 739 17,64 12/58 2. V závere roku 1938 8 poslancov vstúpilo do poslaneckého klubu HSĽS-SSNJ,[8] 1 poslanec stratil mandát v súvislosti s pričlenením južného Slovenska Maďarsku po viedenskej arbitráži.[9]
1935 Senát 255 643 17,80 5/31 2. V závere roku 1938 všetkých 5 senátorov vstúpilo do senátorského klubu HSĽS-SSNJ.
1935 Krajinské zastupiteľstvo 285 672 18,89[7] 8/36 2.
1938 Obecné voľby ? ? ? ? voľby sa konali len v približne 41 % obciach na území Slovenska a celkové výsledky neboli nikdy publikované, a ani sa nezachovali. Strana bola súčasťou koalície "Slovenská jednota za československú demokraciu a republiku" (spolu so sociálnymi demokratmi, národnými socialistami, živnostníkmi, českými "lidovcami", stranou Národné zjednotenie a prekvapivo aj SNS). Podľa zápisov I. Dérera strany združené v Slovenskej jednote po sčítaní hlasov predbehli HSĽS a obdržali spolu 43,9 % hlasov. Koľko hlasov z toho obdržala republikánska strana nevedno.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Juriga, Ferdiš. Po prvom prvom máji. In: Slovák. 10. 5. 1923, roč. V, č. 105, s. [1].
  2. Slovák. 7. 6. 1924, roč. VI, č. 130, s. 3.
  3. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1920 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  4. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1925 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  5. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1929 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  6. Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1935 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  7. a b c KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 135, 164, 209.
  8. Stenoprotokol ze schůze č. 159, 16. 12. 1938 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
  9. Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu na českej Wikipédii.