Samuel Hojč
| Samuel Hojč | |
| slovenský evanjelický kňaz, národnokultúrny dejateľ | |
| Narodenie | 16. november 1806 Brezno, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 24. júl 1868 (61 rokov) Vatya, Maďarsko |
Samuel Hojč (Hoits, Hoitsy) (* 16. november 1806, Brezno – † 24. júl 1868, Vatya) bol slovenský evanjelický kňaz, národnokultúrny dejateľ.
Jeho otec bol Daniel Hojč a manželka Paula rod. Sekovičová.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Teológiu študoval na evanjelickom kolégiu v Prešove a na univerzite v Tübingene. Kaplán u superintendanta Pavla Jozeffyho v Tisovci, u Jána Seberiniho v Banskej Štiavnici, farár v Mičinej (od februára 1840). Usadil sa v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya (od roku 1864), kde spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec (do roku 1848). Autor dvoch národnoobranných brožúr, po smrti superintendanta Pavla Jozeffyho predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel troma piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie z protestantských právnych dejín a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Po odchode do Peštianskej stolice sa napriek naliehaniu švagra Andreja Sládkoviča, prestal zapájať do národných aktivít a jeho rodina sa pomaďarčila.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.