Preskočiť na obsah

Slovenský raj

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slovenský raj
pohorie
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Poprad, Spišská Nová Ves
Nadradená
jednotka 		Spišsko-gemerský kras
Susedné
jednotky 		Vikartovská priekopa
Hornádske podolie
Havranie vrchy
Stolica
Muránska planina
Heľpianske podolie
Kráľovohoľské Tatry
Súradnice 48°55′14″S 20°27′12″V / 48,920424°S 20,453427°V / 48.920424; 20.453427
Najvyšší bod Borovniak
 - výška 1 272 m n. m.
Najnižší bod rieka Hornád
 - výška 466 m n. m.
Rozloha 210 km² (21 000 ha)
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum
Poloha pohoria na Slovensku
Poloha pohoria na Slovensku
Wikimedia Commons: Slovenský raj
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Hornád
pohľad z Tomášovského výhľadu do doliny Bieleho potoka
Veľký vodopád v rokline Piecky
Kláštorská roklina
Schéma roklín Slovenského raja

Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša a horného Gemera. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu a leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Spišsko-gemerský kras → Slovenský raj
***

Podcelok Spišsko-gemerského krasu zaberá jeho severovýchodnú časť a susedí na severe s Vikartovskou priekopou, na východe s Hornádskym podolím (podcelky Hornádskej kotliny), na juhu nadväzujú Volovské vrchy podcelkom Havranie vrchy. Juhozápadným smerom ležia Stolické vrchy a ich podcelok Stolica a úzkym pásom pokračuje Muránska planina ako druhá polovica Spišsko-gemerského krasu. Západným smerom leží Heľpianske podolie (podcelok Horehronského podolia) a Kráľovohoľské Tatry, zaberajúce východnú časť Nízkych Tatier.[1]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyšší vrch je Borovniak (1 272 m n. m.), najnižším miestom je koryto Hornádu (466 m n. m.).

Geológia a geomorfológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až 300 m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.[2] Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.

Reliéf

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Krasové planiny – Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
  2. Prechodný typ – vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
  3. Normálny typ – verfénske vrstvy, kryštalinikum, menšia členitosť

Pôdy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. na vápencoch a dolomitoch – rendziny
  2. sprašové hliny – hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
  3. na pestrých verfénskych vrstvách – hnedé lesné pôdy
  4. alúviá – štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia

Klíma

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4 – 6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16 – 17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).

Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

Vrcholy Slovenského raja

[upraviť | upraviť zdroj]
# Vrchol Výška (m) Súradnice Prístup
1. Borovniak 1272 48°51′35″S 20°15′51″V / 48,85972°S 20,26417°V / 48.85972; 20.26417 (Borovniak)
2. Ondrejisko 1271 48°51′24″S 20°15′55″V / 48,85667°S 20,26528°V / 48.85667; 20.26528 (Ondrejisko) neoznačený
3. Javorina 1186 48°53′28″S 20°15′59″V / 48,89111°S 20,26639°V / 48.89111; 20.26639 (Javorina) neoznačený
4. Honzovské 1172 48°51′30″S 20°17′37″V / 48,85833°S 20,29361°V / 48.85833; 20.29361 (Honzovské) neoznačený
5. Gregová 1168 48°51′55″S 20°12′12″V / 48,86528°S 20,20333°V / 48.86528; 20.20333 (Gregová) neoznačený
6. Remiaška 1168 48°53′03″S 20°19′54″V / 48,88417°S 20,33167°V / 48.88417; 20.33167 (Remiaška) neoznačený
7. Havrania skala 1156 48°53′25″S 20°20′40″V / 48,89028°S 20,34444°V / 48.89028; 20.34444 (Havrania skala)
8. Duča 1142 48°52′04″S 20°19′02″V / 48,86778°S 20,31722°V / 48.86778; 20.31722 (Duča) neoznačený
9. Vahan 1139 48°54′18″S 20°18′54″V / 48,90500°S 20,31500°V / 48.90500; 20.31500 (Vahan) neoznačený
10. Cigánka 1137 48°53′57″S 20°20′47″V / 48,89917°S 20,34639°V / 48.89917; 20.34639 (Cigánka) neoznačený
11. Kopanec 1132 48°54′09″S 20°17′24″V / 48,90250°S 20,29000°V / 48.90250; 20.29000 (Kopanec) neoznačený
12. Kopa 1128 48°52′43″S 20°16′12″V / 48,87861°S 20,27000°V / 48.87861; 20.27000 (Kopa) neoznačený
13. Suchý vrch 1122 48°53′24″S 20°23′34″V / 48,89000°S 20,39278°V / 48.89000; 20.39278 (Suchý vrch) neoznačený
14. Gačovská skala 1113 48°52′31″S 20°22′45″V / 48,87528°S 20,37917°V / 48.87528; 20.37917 (Gačovská skala) neoznačený
15. Lipovec 1112 48°54′10″S 20°20′13″V / 48,90278°S 20,33694°V / 48.90278; 20.33694 (Lipovec) neoznačený
16. Doštianky 1110 48°52′54″S 20°17′33″V / 48,88167°S 20,29250°V / 48.88167; 20.29250 (Doštianky) neoznačený
17. Červená skala 1109 48°53′44″S 20°24′50″V / 48,89556°S 20,41389°V / 48.89556; 20.41389 (Červená skala) neoznačený
18. Holý kameň 1107 48°53′48″S 20°25′49″V / 48,89667°S 20,43028°V / 48.89667; 20.43028 (Holý kameň) neoznačený
19. Marčeková 1101 48°52′35″S 20°20′46″V / 48,87639°S 20,34611°V / 48.87639; 20.34611 (Marčeková) neoznačený
20. Popová 1099 48°53′53″S 20°14′25″V / 48,89806°S 20,24028°V / 48.89806; 20.24028 (Popová) neoznačený
21. Zbojnícka 1 091 48°57′16″S 20°16′03″V / 48,95444°S 20,26750°V / 48.95444; 20.26750 (Zbojnícka) neznačený
22. Štrbáková 1078 48°53′44″S 20°19′31″V / 48,89556°S 20,32528°V / 48.89556; 20.32528 (Štrbáková) neoznačený
23. Rakytovec 1068 48°52′02″S 20°14′14″V / 48,86722°S 20,23722°V / 48.86722; 20.23722 (Rakytovec) neoznačený
24. Bykárka 1058 48°54′48″S 20°24′02″V / 48,91333°S 20,40056°V / 48.91333; 20.40056 (Bykárka) neoznačený
25. Koč 1057 48°54′56″S 20°19′39″V / 48,91556°S 20,32750°V / 48.91556; 20.32750 (Koč) neoznačený
26. Tri kopce 1056 48°56′10″S 20°18′10″V / 48,93611°S 20,30278°V / 48.93611; 20.30278 (Tri kopce) neoznačený
27. Vysoká 1036 48°56′52″S 20°18′01″V / 48,94778°S 20,30028°V / 48.94778; 20.30028 (Vysoká) neoznačený
28. Skala 1035 48°51′59″S 20°21′36″V / 48,86639°S 20,36000°V / 48.86639; 20.36000 (Skala) neoznačený
29. Prostredný vŕšok 1020 48°53′08″S 20°13′17″V / 48,88556°S 20,22139°V / 48.88556; 20.22139 (Prostredný vŕšok) neoznačený
30. Barbolica 1013 48°55′08″S 20°15′16″V / 48,91889°S 20,25444°V / 48.91889; 20.25444 (Barbolica) neoznačený

Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodopády Slovenského raja

[upraviť | upraviť zdroj]

V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria:

  • Závojový vodopád (Sokolia dolina): 75 m
  • Obrovský vodopád (Kyseľ): 60 m
  • Karolinyho vodopád (Kyseľ): 25 m
  • Kaplnkový vodopád (Kyseľ): 15 m
  • Okienkový vodopád (Suchá Belá): 15 m
  • Misové vodopády (Suchá Belá): 29 m
  • Veľký vodopád (Piecky): 12 m
  • Bočný vodopád (Suchá Belá): 12 m
  • Terasový vodopád (Piecky): 10 m
  • Korytový vodopád (Suchá belá): 10 m

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyne

[upraviť | upraviť zdroj]

V Slovenskom raji je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Ďalšími známejšími jaskyňami sú:

  • Medvedia jaskyňa
  • Čertova jaskyňa
  • Duffart
  • Kláštorská jaskyňa
  • Dlhá jaskyňa
  • Jaskyňa nad Košiarom
  • Jaskyňa na Skale
  • Kešelova diera
  • Ružová jaskyňa
  • Vlčia jaskyňa

Fauna a flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšku (Vulpes vulpes), lesnú kunu (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viacero druhov sokolov (Falco sp.), ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.).

V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné.

V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.

Turistické trasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Východiská trás

[upraviť | upraviť zdroj]

Čingov (494 m n. m.)

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na Čingov zo Soviej skaly

Čingov je najstaršie a najväčšie turistické centrum v oblasti. Nachádza sa v údolí Hornádu medzi vrchom Čingová (665 m n. m.) a výbežkami Ludmanky (527 m n. m.). Je východiskom náročnejších túr do centrálnej časti Slovenského Raja. Prístup je z cesty Spišský Štvrtok-Spišská Nová Ves ale aj zo Spišských Tomášoviec.

Okolie: Spišské Tomášovce, Smižany, Spišská Nová Ves, Prielom Hornádu, Kláštorisko, Sovia Skala, Tomášovský výhľad.

Dedinky (790 m n. m.)

[upraviť | upraviť zdroj]
Dedinky a Palcmanská Maša
Palcmanská Maša

Obec Dedinky vznikla roku 1933 spojením dvoch menších obcí – Štefanovce a Imrichovce. Dedinky ležia v údolí rieky Hnilec, nad priehradou Palcmanská Maša, ktorá patrí k najchladnejším na Slovensku.

Nad Dedinkami je planina Geravy, na ktorú sa do roku 2009 dalo vyviesť sedačkovou lanovkou. Odtiaľ vedú turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať takmer do každej časti Slovenského raja.

V obci je možné sa ubytovať buď v hoteli alebo na privátoch.

Počas zimnej sezóny sa dá v obci aj lyžovať, lyžiarske svahy s vlekmi sú určené skôr pre nenáročných lyžiarov.

Dobšinská Ľadová Jaskyňa (855 m n. m.)

[upraviť | upraviť zdroj]

Dobšinská ľadová jaskyňa je osada patriaca do obce Stratená v údolí rieky Hnilec. V obci začína Stratenská dolina s kaňonom rieky Hnilec končiacim za Stratenskou pílou v priehrade Palcmanská Maša.

Osada leží pri rovnomennej jaskyni vyhlásenej za národnú prírodnú pamiatku roku 1964. Jaskyňa je dlhá 1232 metrov, výzdoba jaskyne je tvorená ľadom. Jaskyňa svojím charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie na svete. Jaskyňa je otvorená od polovice mája do konca septembra, denne okrem pondelkov. Verejnosti je prístupných 475 metrov s prevýšením 43 metrov, prehliadka trvá 40 minút.

Geravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Geravy je zachovalá vápencová plošina, leží na nej množstvo krasových útvarov. Geravy sú súborom horských lúk a polian obklúčených lesmi. Geravy boli v minulosti prístupné z Dediniek aj sedačkovou lanovkou. Po Glackej ceste sú z Geráv prístupné takmer všetky oblasti Slovenského raja. Nachádzajú sa tu tiež neupravované bežecké trate. Voľakedy tu bol taktiež malý lyžiarsky vlek, ale na protest ochranárov musel byť neskôr demontovaný.

Kláštorisko (790 m n. m.)

[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasnosť na Kláštorisku

Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Na Kláštorisko vedie množstvo turistických chodníkov z Podlesku cez rokliny Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu, z Čingova ale dá sa naň dostať prakticky z každej časti Slovenského raja.

Na Kláštorisku je vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom.

Zrúcaniny kartuziánskeho kláštora

Na Kláštorisku sa nachádzajú zrúcaniny kartuziánskeho kláštora, vybudovaného v 13. storočí (zakladacia listina z 12. decembra 1299). Kláštor bol v (?) 13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii, každoročne koncom augusta sa na ňom konajú odpustové slávnosti.

Mlynky (739 m n. m.)

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Mlynky bola vytvorená z bývalých baníckych osád: Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Rakovec a Sykavka. V rokoch 1931 – 1933 učil v Bielej Vode Ján Nálepka, po ktorom sú pomenované vodopády v Zejmarskej rokline.

Mlynky sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji. Na svahoch Kruhovej sú tri lyžiarske vleky a viaceré zjazdové trate rôznej náročnosti, v okolí Bielej Vody sú vybudované bežecké trate.

Turistické chodníky vedú do Zejmarskej rokliny a na Geravy, odkiaľ sú prístupné všetky ostatné turistické oblasti Slovenského raja.

Podlesok (542 m n. m.)

[upraviť | upraviť zdroj]

Podlesok je centrum v údolí Veľkej Bielej Vody od ústia Suchej Belej po ústie Veľkej Bielej vody do Hornádu (Hrdlo Hornádu). Prístup zo Spišského Štvrtka (14 km).

Okolie: Betlanovce, Spišský Štiavnik, Hrabušice, Spišský Štvrtok, Dravce, tiesňavy Suchá Belá, Piecky, údolie Veľkej Bielej vody, Prielom Hornádu.

Spišská Nová Ves (458 m n. m.)

[upraviť | upraviť zdroj]

Okresné mesto v mieste, kde rieka Hornád opúšťa Slovenský raj. Mesto má hotelové ubytovanie.

Okolie: Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Dreveník, Markušovce, Čingov, Smižany. Novoveská Huta je východiskom trás do severovýchodnej časti Slovenského raja.

Stratená

[upraviť | upraviť zdroj]
Stratenská píla

Stratená je obec v údolí rieky Hnilec, v minulosti banícka osada. V obci možnosť ubytovania v hoteli, penziónoch a na privátoch. Z obce vedie turistický chodník na vrchol Havranej skaly, do Dediniek, cez Tiesňavy pod Hanesovou do Dobšinskej ľadovej jaskyne. V okolí obce leží prírodná rezervácia Stratená so Stratenskou dolinou.

Chránené územia v Slovenskom raji[3]

[upraviť | upraviť zdroj]

Národné prírodné rezervácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné rezervácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Národné prírodné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Chránený areál

[upraviť | upraviť zdroj]

Osady na území parku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území národného parku ležia nasledovné dediny a osady:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
  2. ↑ Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 488
  3. ↑ Zoznam chránených území v Slovenskom raji

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovenský_raj&oldid=7733258“