Preskočiť na obsah

Stavba (budova)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stavba

Stavba je vo všeobecnosti ľuďmi cielene vytvorený objekt zložený z viac než jedného prvku (obyčajne permanentne fixovaný do zeme), sprostredkovávajúci jeden alebo viac aspektov prostredia (pozri aj konštrukcia a stavba (činnosť)).

Stavby môžu byť jednoduché, ako napr. osamelá strecha poskytujúca ochranu pred dažďom pre jednotlivca, alebo komplexné, ako napr. nemocnica s regulovanou teplotou, vetraním, svetlom, obsahom plynov, pohybom baktérií, prúdením častíc, tlakom a pohybom ľudí aj ich aktivitami.

Návrh konštrukcie a fungovania stavieb je starý ako samotné ľudstvo. Architekti v súčasnosti navrhujú väčšinu veľkých stavieb v tíme s veľkým počtom špecializovaných inžinierov. Malé rezidenčné stavby zvyčajne nevyžadujú extenzívnu prácu architektov alebo inžinierov.

Stavba v slovenskom práve

[upraviť | upraviť zdroj]

V občianskom zákonníku pojem stavba definovaný nie je, ale za stavby sa zvyčajne považujú všetky stavebné diela bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie či účel.

V stavebnom zákone (zákon č. 50/1976 v platnom znení) dlhý čas definícia stavby chýbala. Dnes ale obsahuje v § 43 definíciu: Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

Podľa stavebného zákona sa stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na:

Nie každá stavba sa považuje za nehnuteľnosť. Podľa Občianskeho zákonníka je nehnuteľnosťou len stavba spojená so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Obč. zák.). To, či ide o nehnuteľnosť, alebo nejde o nehnuteľnosť, je rozhodujúce pre to, či sa stavba zapíše do katastra nehnuteľností alebo nie.[1]

Požiadavky na stavby (podľa Stavebného zákona)

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné požiadavky na stavby sú podľa § 43d definované v NARIADENÍ EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS, v ktorého prílohe I sa uvádzajú tieto základné požiadavky na stavby:

a) mechanická odolnosť a stabilita stavby,
b) bezpečnosť v prípade požiaru,
c) hygiena, zdravie a životné prostredie,
d) bezpečnosť a prístupnosť pri používaní,
e) ochrana proti hluku,
f) energetická hospodárnosť a udržiavanie tepla,
g) trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov.

Z hľadiska mechanickej odolnosti a stability musia byť stavby navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie, ktorému sú vystavené v priebehu zhotovovania a používania, neviedlo k žiadnej z týchto udalostí:

a) zrútenie celej stavby alebo jej časti;
b) významná deformácia v neprípustnom rozsahu,
c) poškodenie ostatných častí stavby alebo zariadení či inštalovaného vybavenia následkom významnej deformácie nosnej konštrukcie;
d) poškodenie v dôsledku udalosti, ktoré je rozsahom neúmerné pôvodnej príčine.

Z hľadiska bezpečnosti v prípade požiaru musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby sa v prípade vypuknutia požiaru:

a) počas určitého času zachovala nosnosť konštrukcie (pozri požiarna odolnosť);
b) obmedzila tvorba a šírenie ohňa a dymu v stavbe (pozri reakcia na oheň);
c) obmedzilo rozširovanie požiaru na susedné stavby;
d) osoby nachádzajúce sa v stavbe z nej mohli odísť, alebo aby mohli byť zachránené iným spôsobom;
e) zohľadnila bezpečnosť záchranných tímov.

Z hľadiska hygieny, zdravia a životného prostredia musia byť stavby navrhnuté a zhotovené tak, aby počas svojho životného cyklu neohrozovali hygienu, zdravie a bezpečnosť pracovníkov, obyvateľov alebo okolia a aby v priebehu svojho celého životného cyklu nemali pri svojom zhotovovaní, používaní ani pri demolácii neprimerane veľký vplyv na kvalitu životného prostredia ani na podnebie, najmä v dôsledku:

a) uvoľňovania toxických plynov;
b) emisie nebezpečných látok, prchavých organických zlúčenín (VOC), skleníkových plynov alebo nebezpečných častíc do vzduchu v interiéri alebo exteriéri;
c) emisie nebezpečného žiarenia,
d) uvoľňovania nebezpečných látok do podzemnej vody, morskej vody, povrchových vôd alebo do pôdy;
e) uvoľňovania nebezpečných látok do pitnej vody alebo uvoľňovania látok, ktoré majú iný negatívny vplyv na pitnú vodu;
f) nesprávneho vypúšťania odpadovej vody, emisie spalín alebo nesprávneho zneškodňovania tuhých alebo kvapalných odpadov;
g) vlhkosti v častiach stavieb alebo na povrchoch stavieb.

Z hľadiska bezpečnosti a prístupnosti pri používaní musia byť stavby navrhnuté a zhotovené tak, aby neboli zdrojom neprijateľného rizika nehôd alebo poškodenia počas užívania alebo takých udalostí, ako je pošmyknutie, pád, nárazy, vznietenie, usmrtenie elektrickým prúdom, poranenie pri výbuchu a vlámania. Konkrétne sa pri navrhovaní a zhotovovaní stavieb musí zohľadniť prístupnosť a používanie pre zdravotne postihnuté osoby.

Z hľadiska ochrany proti hluku musia byť stavby navrhnuté a zhotovené tak, aby sa hluk, ktorý vnímajú ich obyvatelia alebo ľudia v blízkom okolí, udržiaval na úrovni, ktorá nie je hrozbou pre ich zdravie a umožňuje im spánok, oddych a prácu v prijateľných podmienkach.

Z hľadiska energetickej úspornosti a udržiavania tepla musia byť stavby a ich vykurovanie, chladenie, osvetlenie a ventilácia navrhnuté a zhotovené tak, aby množstvo energie, ktoré vyžadujú pri ich používaní, bolo nízke, ak sa zohľadnia obyvatelia a klimatické podmienky miesta. Stavby musia byť taktiež energeticky úsporné a musia v priebehu zhotovovania a demolácie spotrebúvať čo najmenšie množstvo energie.

Z hľadiska trvalo udržateľného využívanie prírodných zdrojov musia byť stavby navrhnuté, zhotovené a zhotovené zdemolované tak, aby bolo využívanie prírodných zdrojov trvalo udržateľné a aby sa zabezpečilo najmä:

a) opakované použitie alebo recyklovateľnosť stavieb, ich materiálov a častí po demolácii;
b) trvanlivosť stavieb;
c) používanie ekologických surovín a druhotných materiálov v stavbách.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HALAMA, Ondrej. Stavebný zákon – komentár. 1. vyd. Žilina : [s.n.], 2022. ISBN 978-80-570-4423-9.