Theropody
Theropody | |
tyranosaurus | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Theropoda Marsh, 1881 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Theropody[1] (iné názvy: teropody[2], teropódy[3][4]; lat. Theropoda) je jedna z dvoch hlavných podskupín plazopanvových dinosaurov (Saurischia), zahrňujúca všetky známe dravé dinosaury. Napriek pôvodne dravým predkom sa mnohé teropódy druhotne od mäsitej stravy odklonili k všežravosti alebo vegetariánstvu.
Hoci teropódy patria medzi plazopanvové dinosaury (Saurischia), zahrnujú aj vtáky. Pôvodne plazí typ panvy bol totiž počas evolúcie priebežne pozmenený. V niektorých systémoch (vrátane hlavného systému používaného na slovenskej wikipédii) sú vtáky - z čisto praktických dôvodov - z teropódov vyňaté (a tvoria samostatnú triedu blanovcov).
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Zástupcovia Theropoda predstavujú veľmi malé až obrovské, najčastejšie dravé ale aj bylinožravé, hmyzožravé, všežravé zvieratá (výlučne bylinožravé pomerne zriedka). Takmer všetky známe formy patria medzi dvojnohé zvieratá, staršie rody s chrbtom noseným vodorovne, dlhými zadnými končatinami a kratšími prednými končatinami, kým väčšina moderných druhov (napr. vtáky) má nohy relatívne krátke, kým predné končatiny modifikované v krídla.
Teropódy odlišuje od iných dinosaurov napríklad jeden otvor v lebke navyše, strata piateho prsta zadných končatín a redukcia alebo strata štvrtého i piateho prsta predných končatín. Anatómia teropódov svedčí prezencii vzdušných vakov (známe tiež aj u dlhokrkých dinosaurov zo skupiny Sauropoda) napojených na dýchací systém, ktoré boli pôvodne považované za exkluzívnu črtu vtákov. Medzi vyspelými teropódmi menších veľkostí bol rozšírený ďalší pôvodne exkluzívne vtáčí znak – perie.
Začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie teropódy (v širšom zmysle slova) patria medzi najstaršie známe dinosaury vôbec. Čo sa týka veľmi primitívnych zástupcov, stále nepanuje zhoda, či už ide o teropóda alebo ešte nie. Mnohé formy (Herrerasaurus, Eoraptor) takto putujú od teropódov až po, v extrémnych prípadoch, nedinosaury. Dinosaury, ktoré môžeme s istotou považovať za teropódy, však dosiahli už koncom triasu značných úspechov (najmä vďaka skupine Coelophysoidea), keď sa stali dominantnými stredne veľkými dravcami, pričom si vytvorili prvé skutočne veľké „super-predátory“ s dĺžkou presahujúcou 10 m.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Vo všeobecnosti sa Theropoda delí na tri hlavné podskupiny: Coelophysoidea, Ceratosauria a Tetanurae, pričom prvé dve menované boli v minulosti považované za bližšie príbuzné než dnes.
Podrobnejší systém taxónu Theropoda vyzerá takto (stav okolo roku 2021):[5][6][7][8]
podrad Theropoda:
- ? ... niekoľko rodov - Sem možno patrí niekoľko rodov, ktoré sa spravidla alternatívne zaraďujú ako bazálne Saurischia.
- rod †Eodromaeus
- rod †Erythrovenator
- ? †čeľaď Guaibasauridae (rod †Guaibasaurus) - Táto čeľaď sa často zaraďuje medzi bazálne Sauropodomorpha.
- Neotheropoda (=Avepoda, Eutheropoda)
- nadčeľaď †Coelophysoidea
- ...niekoľko rodov, napr. rody †Zupaysaurus, †Sarcosaurus a †Cryolophosaurus
- čeľaď †Dilophosauridae (rod †Dilophosaurus) - O tejto čeľadi pozri aj komentár v článku Coelophysoidea.
- Averostra
- infrarad †Ceratosauria
- Tetanurae
Staršie sa do Theropoda (konkrétne niekde pred Neotheropoda) niekedy zaraďoval aj taxón †Herrerasauria, dnes považovaný za bazálne Saurischia, a rod †Eoraptor, dnes spravidla zaraďovaný do Sauropodomorpha.
V rámci taxónu Tetanurae je sporné najmä postavenie taxónu Alvarezsauria (to je najmä čeľaď Alvarezsauridae), ktorý sa staršie považoval za prvotné nelietavé vtáky, neskôr za sesterský taxón alebo súčasť taxónu Ornithomimosauria a dnes sa väčšinou považuje za bazálne Maniraptora.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ dinosaury. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 391.
- ↑ LINDSAY, William. Obry praveku : Barosaurus. Corythosaurus. Triceratops. Tyranosaurus. Preklad Milan Thurzo. 1. spoloč. vyd. Bratislava; London : Fortuna print; Dorling Kindersley, 1994. 95 s. ISBN 80-7153-002-6.
- ↑ HOLEC, P.. Dinosaury malé hlavy, veľké telá, prečo vyhynuli? [online]. uniba.sk, [cit. 2018-06-28]. Dostupné online.
- ↑ teropód. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 1225.
- ↑ Theropod Database [1], [2] (oboje vrátane podstránok) (prístup júl 2023)
- ↑ Spiekman SN, Ezcurra MD, Butler RJ, Fraser NC, Maidment SC (2021). "Pendraig milnerae, a new small-sized coelophysoid theropod from the Late Triassic of Wales". Royal Society Open Science. 8 (10): Article ID 210915. [3]
- ↑ Dinosauricon (prístup 2005) [4]
- ↑ Langer MC, McPhee BW, Marsola JCdA, Roberto-da-Silva L, Cabreira SF (2019) Anatomy of the dinosaur Pampadromaeus barberenai (Saurischia—Sauropodomorpha) from the Late Triassic Santa Maria Formation of southern Brazil. PLoS ONE 14(2): e0212543. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0212543