Preskočiť na obsah

Uhorka žltá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rozkrojená uhorka žltá

Uhorka žltá (iné názvy: melón žltý, melón cukrový, dyňa žltá, žltý melón, cukrový melón, žltá dyňa, melón, dyňa, ananásový melón[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10]; lat. Cucumis melo, staršie: Melo sativus, Melo saccharinus, Cucumis dudaim[3][1]) je rastlina z rodu uhorka (lat. Cucumis). Staršie bola často zaraďovaná do samostatného rodu melón (lat. Melo), preto sa aj v slovenčine namiesto dnešného primárneho názvu uhorka žltá primárne volala melón žltý (alebo cukrový). [3][1]

Plody sa nazývajú melón alebo dyňa [11].

Iné použitie niektorých názvov

[upraviť | upraviť zdroj]

K vyššie uvedeným slovenským názvom treba dodať, že názov žltý melón v užšom zmysle označuje len varietu Cucumis melo var. reticulatus (iný názov: melón sieťkovaný), názov cukrový melón v užšom zmysle označuje len varietu Cucumis melo var. saccharinus a názov ananásový melón v užšom zmysle označuje len varietu Cucumis melo var. cantalupensis (iný názov: kantalup) [12][1]; o týchto varietách pozri aj nižšie kapitolu Delenie. Tretí význam výrazu ananásový melón pozri v článku ananásový melón. Ďalšie významy slov melón a dyňa pozri v článku melón a dyňa.

Uhorka žltá sa podobá tekvici. Je to jednoročná bylina s poliehavou byľou. Listy sú dlho stopkaté, okrúhle až obličkovité, s 3-7 tupými lalokmi. Kvety sú tyčinkové žĺtkovožltej farby s tanierovitou, hlboko päťdielnou korunou. Bobule sú spravidla guľaté až elipsoidné, so žltou, zelenou, oranžovou, svetlohnedou alebo sivastou kôrou a žltým, pomarančovým až červenkastým, prípadne belavým či zeleným šťavnatým sladkým vnútorným oplodím. Semená sú veľké biele, žltohnedé alebo sivasté. [3][1]

Zrelé bobule sa konzumujú priamo alebo sa pridávajú do ovocných šalátov, nezrelé sa varia a nakladajú ako zelenina. Dužina obsahuje bielkoviny, tuky, sacharidy (7,5 %), vlákniny, draslík, sodík, vápnik, meď, zinok, kyselinu citrónovú, kyselinu jablčnú, provitamín A a najmä vitamín C (33 mg/100g). Má dietetické účinky a používa sa pri liečení ochorení pečene. Semená sa okrem iného jedia. [3]

Delenie uhorky žltej, či už na taxonomické alebo poľnohospodárske či obchodné účely, sa uvádza v literatúre veľmi nejednotne. Nasledujú príklady:

Súhrn tradičných delení je takýto (položky pod poddruhmi sa klasifikujú buď ako „skupina“ alebo ako varieta)[13][14][15][16][17][18][19][20][1][12]:
Cucumis melo:


Pitrat et al. (2008, ale aj dávnejšie) má takéto delenie [21][22]:
Cucumis melo:


V. I. Pyženkov (ed.) 1994 uvádza takéto (explicitne nové) delenie [23]:
Cucumis melo:


OECD na obchodné účely rozlišuje tieto typy (tu uvedené v angličtine) [24]:
Cucumis melo:

  1. a b c d e f melón. In: Pyramída. s.3106.
  2. melón, dyňa in: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  3. a b c d e GOLIAŠOVÁ, Kornélia a ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska. VI/1, Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Cistales, Begoniales, Tamaricales, Elatinales, Violales, Cucurbitales, Campanulales. Bratislava: Veda, 2008. ISBN 80-224-0189-7. S. 212-213
  4. melón cukrový. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 437.
  5. dyňa. In: Slovník slovenských nárečí 1 A - K. Bratislava : Veda, 1994. ISBN 80-224-0183-8. S. 422.
  6. melón. In: Slovník slovenských nárečí 2 L - P. Bratislava : Veda, 2006. ISBN 80-224-0900-6. S. 150.
  7. melón in: Slovník slovenského jazyka
  8. dyňa. In: Synonymický slovník slovenčiny, 2004. dostupné online
  9. meloun. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
  10. tekvicovité. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník S – Ž . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-768-6. s. 504
  11. Pozri zdroje v článkoch melón a dyňa.
  12. a b Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie (Úr.v. C 76, 4.3.2015, str. 1–388 [online]. eur-lex.europa.eu, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.
  13. Cucumis [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.
  14. NCBI Taxonomy Browser [online]. misuse.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.
  15. KIPLE, Kenneth F.; ORNELAS, Kriemhild Coneè. The Cambridge World History of Food. [s.l.] : Cambridge University Press, 2000. 2153 s. ISBN 978-0-521-40214-9. S. 300.
  16. WIERSEMA, John H.; LEÓN, Blanca. World Economic Plants (A Standard Reference, Second Edition). [s.l.] : CRC Press, 2016. 1336 s. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 215-216.
  17. Cucurbit Genetics Cooperative Report 14:43-44 (article 14) 1991 - Nomenclature of Cucumis melo L. - H. M. Munger and R. W. Robinson [online]. cuke.hort.ncsu.edu, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.
  18. PITRAT, Michel. Phenotypic diversity in wild and cultivated melons (Cucumis melo) - Plant Biotechnology 30, 273–278 (2013) [online]. jstage.jst.go.jp, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.
  19. CONSIDINE, Douglas M.. Foods and Food Production Encyclopedia. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 2301 s. ISBN 978-1-4684-8511-0. S. 1318.
  20. Melonen. In: Lexikon der Ernährung. CD-ROM. Springer Spektrum. ISBN 3827404487
  21. Renedo, J. V: Estudio genético de la maduración del fruto en melón en la línea isogénica SC3-5-1 (Memoria de Investigación presentada al Departamento de Genética para la obtención del grado de DOCTOR EN GENÉTICA por la Universidad Autónoma de Barcelona) [online]. tdx.cat, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online. Archivované 2016-06-21 z originálu. str. 18-22
  22. KŘÍSTKOVÁ, E. et al.. Genetic resources of the genus Cucumis and their morphological description (English-Czech version). HORT. SCI. (PRAGUE) 30, 2003 (1): 14–42 (agriculturejournals.cz). Dostupné online [cit. 2017-10-21].
  23. PYŽENKOV, V. I. (ed.) et al. Kuľturnaja flora, tom 21 (Tykvennyje (ogurec, dyňa)) [zo série majúcej pôvodne názov: Kuľturnaja flora SSSR]. Moskva: Kolos. 1994. ISBN 5-10- 002940- 4. str. 140
  24. OECD 2006: NORMALISATION INTERNATIONALE DES FRUITS ET LÉGUMES/INTERNATIONAL STANDARDISATION OF FRUIT AND VEGETABLES [online]. oecd.org, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.