Zoznam panovníkov Uhorska

Toto je zoznam panovníkov Uhorského kráľovstva, ktorý zahŕňa aj uhorské kniežatá a veľkokniežatá. Uhorské kniežatstvo bolo založené niekedy medzi rokmi 895 a 896 prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku 890 zvolilo za svojho panovníka. Kniežatstvo bol kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polo kočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t.j. kende či kündü (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s gyula (vojvodcom). Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca Štefan I., z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža Nitrianska), ktorý sa z popudu pápeža roku 1000/1001 stal prvým uhorským kráľom. V roku 1102 bola vytvorená chorvátsko-uhorská personálna únia, ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). Dynastia Arpádovcov vládla v Uhorsku od roku 895 až do roku 1301. Od roku 1526 do svojho zániku bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie. Jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov. Do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne, hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie. Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 – 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 – 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou. Uhorské kráľovstvo existovalo až do roku 1918, keď sa Karol IV. vzdal účasti na štátnych záležitostiach, ale nerezignoval.^[1]^[2]^[3]

Uhorské kniežatá

Pozri aj: Uhorské kniežatstvo

Poznámka: Všetky uhorské kniežatá a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno hovoriť o Uhorskom kniežatstve.

Dynastia Arpádovcov (895 – 1000/1001)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Arpádovci.

^[4]^[5]^[6]

Poradie	Meno	Obdobie vlády
1.	Arpád	895 – 907
2.	Tarhoš	907 – po 922
3.	Zoltán	po 922 – 947
4.	Fajs	947 – 955
5.	Takšoň	955 – 972
6.	Gejza	972 – 997
7.	Vajk (Štefan I. Svätý)	997 – 1000

Uhorskí králi

Pozri aj: Uhorské kráľovstvo

Dynastia Arpádovcov (1000/01 – 1301)

^[7]^[5]^[8]^[9]^[6]

Poradie	Meno	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
1.	Štefan I. Svätý	25. december 1000 Stoličný Belehrad alebo Ostrihom	1000/1001 – 1038
2.	Peter Orseolo	1038 Stoličný Belehrad	1038 – 1041	nedynastický vládca
3.	Samuel Aba	22. apríl 1044 Csanád alebo Stoličný Belehrad	1041 – 1044	nedynastický vládca
4.	Peter Orseolo		1044 – 1046	nedynastický vládca
5.	Ondrej I.	1046 Stoličný Belehrad	1046 – 1060
6.	Belo I.	6. december 1060 Stoličný Belehrad	1060 – 1063
7.	Šalamún	1063 Stoličný Belehrad	1063 – 1074
8.	Gejza I.	1075 Stoličný Belehrad	1074 – 1077
9.	Ladislav I. Svätý	1081 Stoličný Belehrad	1077 – 1095
10.	Koloman Učený	1095 Stoličný Belehrad	1095 – 1116
11.	Štefan II.	1116 Stoličný Belehrad	1116 – 1131
12.	Belo II. Slepý	28. apríl 1131 Stoličný Belehrad	1131 – 1141
13.	Gejza II.	16. február 1141 Stoličný Belehrad	1141 – 1162
14.	Štefan III.	1162 Stoličný Belehrad	1162 – 1172 (V Bratislave a okolí) 1162 – 1163
15.	Ladislav II.	15. júl 1162	1162 – 1163	protikráľ
16.	Štefan IV.	27. január 1163	1163 – 1163	protikráľ
17.	Belo III.	13. január 1173 Stoličný Belehrad	1172 – 1196
18.	Imrich	16. máj 1182 Ostrihom 1194 Stoličný Belehrad	1196 – 1204
19.	Ladislav III.	26. august 1204 Stoličný Belehrad	1204 – 1205
20.	Ondrej II.	29. máj 1205 Stoličný Belehrad	1205 – 1235
21.	Belo IV.	25. september 1235 Stoličný Belehrad	1235 – 1270
22.	Štefan V.	17. máj 1270 Stoličný Belehrad	1262 – 1270 (východná časť Uhorska) 1270 – 1272
23.	Ladislav IV. Kumánsky	3. september 1272 Stoličný Belehrad	1272 – 1290
24.	Ondrej III. Benátsky	23. júl 1290 Stoličný Belehrad	1290 – 1301

Dynastia Přemyslovcov (1301 – 1305)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Přemyslovci.

^[10]^[5]^[8]^[9]^[6]

Poradie	Meno	Portrét	Erb	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
25.	Ladislav V. (český kráľ ako Václav III.)			27. august 1301 Stoličný Belehrad	1301 – 1305

Dynastia Wittelsbachovcov (1305 – 1307)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Wittelsbachovci.

^[10]^[5]^[8]^[9]^[6]

Poradie	Meno	Portrét	Erb	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
26.	Oto I. Dolnobavorský (dolnobarvorský vojvoda ako Oto III. Bavorský)			6. december 1305 Stoličný Belehrad	1305 – 1307

Dynastia Anjouovcov (1308 – 1395)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva).

^[10]^[5]^[8]^[9]^[6]

Poradie	Meno	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
27.	Karol I. Róbert	1301 Ostrihom 15. jún 1309 Budín 27. august 1310 Stoličný Belehrad	1301 – 1342
28.	Ľudovít I. Veľký	21. júl 1342 Stoličný Belehrad	1342 – 1382
29.	Mária z Anjou	17. september 1382 Stoličný Belehrad	1382 – 1385	(Počas jej neplnoletosti vládla matka Alžbeta Kotromanićová ako regentka)
30.	Karol II. Malý (neapolský kráľ ako Karol III.)	31. december 1385 Stoličný Belehrad	1385 – 1386
31.	Mária z Anjou		1386 – 1395	(vládla v rokoch 1387 – 1395 spolu so Žigmundom Luxemburským)

Dynastia Luxemburgovcov (1387 – 1437)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Luxemburgovci.

^[11]^[5]^[8]^[9]^[6]

Poradie	Meno	Portrét	Erb	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
32.	Žigmund Luxemburský			31. marec 1387 Stoličný Belehrad	1387 – 1437

Dynastia Habsburgovcov (1437 – 1457)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Habsburgovci.

^[11]^[5]^[8]^[9]^[12]

Poradie	Meno	Portrét	Erb	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
33.	Albrecht Habsburský (rakúsky vojvoda ako Albrecht V. a rímsky kráľ ako Albrecht II.)			1. január 1438 Stoličný Belehrad	1437 – 1439	(Po jeho smrti vládla manželka Alžbeta Luxemburská ako regentka neplnoletého Ladislava Pohrobka)
34.	Ladislav V. Pohrobok (rakúsky arcivojvoda, český kráľ ako Ladislav I.)			15. máj 1440 Stoličný Belehrad	1440/1453 – 1457	(Počas jeho neplnoletosti vládla jeho matka Alžbeta Luxemburská a Fridrich III. ako regent, neskôr sa stal regentom gubernátor Ján Huňady od roku 1446 do roku 1453)

Dynastia Jagelovcov (1440 – 1444)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Jagelovci.

^[11]^[5]^[8]^[9]^[12]

Poradie	Meno	Portrét	Erb	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
35.	Vladislav I. Jagelovský (poľský kráľ ako Vladislav III. Varnenčík)			17. júl 1440 Stoličný Belehrad	1440 – 1444

Dynastia Huňadyovcov (1458 – 1490)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Huňadyovci.

^[11]^[5]^[8]^[9]^[12]

Poradie	Meno	Portrét	Erb	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
36.	Matej I. Korvín			29. marec 1464 Stoličný Belehrad	1458 – 1490

Dynastia Jagelovcov (1490 – 1526)

^[11]^[5]^[8]^[9]^[12]

Poradie	Meno	Portrét	Erb	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
37.	Vladislav II. Jagelovský			18. september 1490 Stoličný Belehrad	1490 – 1516
38.	Ľudovít II. Jagelovský			4. jún 1508 Stoličný Belehrad	1516 – 1526

Dynastia Zápoľskovcov (1526 – 1570)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Zápoľskovci.

^[13]^[14]^[5]^[8]^[9]^[12]

Poradie	Meno	Portrét	Erb	Korunovácia	Obdobie vlády
39.	Ján I. Zápoľský			11. november 1526 Stoličný Belehrad	1526 – 1540 (východná časť Uhorska) 1538 – 1540	protikráľ
40.	Ján II. Žigmund Zápoľský			nekorunovaný	1540 – 1541	protikráľ (bol zvolený za uhorského kráľa)

Dynastia Habsburgovcov (1526 – 1780)

^[13]^[5]^[8]^[9]^[12]

Poradie	Meno	Korunovácia	Obdobie vlády	Poznámky
41.	Ferdinand I. Habsburský	3. november 1526 Stoličný Belehrad	1526 – 1564 z toho 1538 – 1540 len v západnej časti Uhorska	protikráľ
42.	Maximilián I. Habsburský	8. september 1563 Bratislava	1564 – 1576
43.	Rudolf I. Habsburský (rakúsky arcivojvoda ako Rudolf V., český a nemecký kráľ a rímskonemecký cisár ako Rudolf II.)	22. september 1572 Bratislava	1576 – 1608	(Štefan Bočkaj v rokoch 1604 – 1606 ako protikráľKráľovského Uhorska a knieža Sedmohradska, vládol na území takmer celého súčasného Slovenska, okrem hlavného mesta Bratislavy)
44.	Matej II. Habsburský (český kráľ, nemecký kráľ a rímsky cisár ako Matej I.)	19. november 1608 Bratislava	1608 – 1619
45.	Ferdinand II. Habsburský alebo aj Štajerský	1. júl 1618 Bratislava	1619 – 1637	(Gabriel Betlen v rokoch1619 – 1621 ako protikráľ)
46.	Ferdinand III. Habsburský	8. december 1625 Šopron	1637 – 1657
47.	Ferdinand IV.	16. jún 1647 Bratislava		(Ferdinanda IV. síce roku 1647 korunovali, zomrel však pred Ferdinandom III. a preto sa nikdy nestal kráľom)
48.	Leopold I. Habsburský	27. jún 1655 Bratislava	1657 – 1705	(Imrich Tököli v rokoch 1682 – 1685 ako protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku)
49.	Jozef I. Habsburský	9. december 1687 Bratislava	1705 – 1711	(František II. Rákoci v rokoch 1705 – 1711 ako protikráľ a „knieža“ Uhorska)
50.	Karol III. Habsburský (cisár Svätej ríše rímskej ako Karol VI.)	20. máj 1712 Bratislava	1711 – 1740
51.	Mária Terézia	25. jún 1741 Bratislava	1740 – 1780

Dynastia Habsbursko-lotrinská (1780 – 1918)

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Habsbursko-lotrinská dynastia.

^[14]^[5]^[8]^[9]^[12]

Poradie	Meno	Korunovácia	Obdobie vlády
52.	Jozef II.	nekorunovaný	1780 – 1790
53.	Leopold II.	15. november 1790 Bratislava	1790 – 1792
54.	František I. (posledný rímskonemecký cisár ako František II.)	6. jún 1792 Budín	1792 – 1835
55.	Ferdinand V. (rakúsky cisár ako Ferdinand I.)	28. september 1830 Bratislava	1835 – 1848
56.	František Jozef I.	8. jún 1867 Budín	1848 – 1916
57.	blahoslavený Karol IV. (rakúsky cisár ako Karol I.)	30. december 1916 Budapešť	1916 – 1918
	Formálna obnova Rakúsko-Uhorska cisárskym správcom (regentom) Miklósom Horthym 1. marca 1920. Po dvoch Karolových neúspešných pokusoch o obnovenie monarchie bol v roku 1921 definitívne detronizovaný.		1920 – 1921

Referencie

↑ KUČERA, Matúš. Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-217-8. S. 221.
↑ PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.
↑ Hungary - History In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ KRŠÁK, Pavol, et al. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2009. Ďalej len ibidem. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 130.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m Maďarsko In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 7.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f KONTLER, Lazsló. Dějiny Maďarska. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001. (Dějiny států.) Ďalej len Kontler. ISBN 978-80-7106-616-3. Kapitola Panovníci a hlavy státu; ministerští předsedové, s. 519 – 520.
↑ Ibidem, str. 131 – 137
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l HONZÁK, František. Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. ISBN 978-80-8085-596-3. Kapitola XV. Panovníci a prezidenti, s. 764.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l Veľká ilustrovaná rodinná encyklopédia : Univerzálny obrazový sprievodca. 50 000 základných faktov o svete. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 80-7118-156-0. S. 416.
↑ ^a ^b ^c Ibidem, str. 138 – 139
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Ibidem, str. 140 – 141
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Kontler, str. 521 – 523
↑ ^a ^b Ibidem, str. 220 – 223
↑ ^a ^b Ibidem, str. 326 – 329

Literatúra

KONTLER, László. Dějiny Maďarska. 2. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2008. ISBN 978-80-7106-616-3. S. 613.
PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.
VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3.. vyd. Martin : Matica Slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4.
HOLČÍK, Štefan. Korunovačné slávnosti, Bratislava 1563–1830. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zoznam panovníkov Uhorska

Externé odkazy

[1] KUČERA, Matúš. Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-217-8. S. 221.

[2] PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.

[3] Hungary - History In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)

[4] KRŠÁK, Pavol, et al. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2009. Ďalej len ibidem. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 130.

[:0-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m Maďarsko In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 7.

[:5-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f KONTLER, Lazsló. Dějiny Maďarska. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001. (Dějiny států.) Ďalej len Kontler. ISBN 978-80-7106-616-3. Kapitola Panovníci a hlavy státu; ministerští předsedové, s. 519 – 520.

[7] Ibidem, str. 131 – 137

[:6-8] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l HONZÁK, František. Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. ISBN 978-80-8085-596-3. Kapitola XV. Panovníci a prezidenti, s. 764.

[:7-9] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l Veľká ilustrovaná rodinná encyklopédia : Univerzálny obrazový sprievodca. 50 000 základných faktov o svete. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 80-7118-156-0. S. 416.

[:1-10] Ibidem, str. 138 – 139

[:2-11] Ibidem, str. 140 – 141

[:8-12] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Kontler, str. 521 – 523

[:3-13] Ibidem, str. 220 – 223

[:4-14] Ibidem, str. 326 – 329

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]