Preskočiť na obsah

Šarišská vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šarišská vrchovina
pohorie
geomorfologický celok
Šarišská vrchovina, pohľad od Čiernej hory na východ
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okresy Sabinov, Prešov
Nadradená
jednotka
Podhôľno-magurská oblasť
Susedné
jednotky
Spišsko-šarišské medzihorie
Bachureň
Branisko
Košická kotlina
Čierna hora
Podradené
jednotky
Širocká brázda
Sedlická brázda
Chminianska brázda
Súradnice 49°02′S 21°11′V / 49,03°S 21,18°V / 49.03; 21.18
Najvyšší bod Za horou
 - výška 717 m n. m.
Vrchovina na mape Slovenska
Vrchovina na mape Slovenska
Vrchovina v rámci Vonkajších Západných Karpát
Vrchovina v rámci Vonkajších Západných Karpát
Wikimedia Commons: Šarišská vrchovina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Šarišská vrchovina je geomorfologický celok na Slovensku. Leží v južnej časti Šariša a najvyšší vrchol Za horou dosahuje 717 m n. m.[1]

Predstavuje krajinu, ktorá sa vytvorila na geologickom podloží pochádzajúcom zo starších treťohôr, kedy sa v morskom prostredí usadili vrstvy pieskovcov a ílovcov. Táto montánna geologická stavba sa odráža v miernych, hladko modelovaných tvaroch povrchu, na ktorom sa striedajú poľnohospodárske pôdy so zalesnenými plochami.

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie Západné KarpatyPodhôľno-magurská oblasťŠarišská vrchovina
***

Na severe ju ohraničuje Bachureň a Spišsko-šarišské medzihorie. Na východe je to Košická kotlina, na juhu Čierna hora a na západe Branisko.[2] Vrchovina pretiahnutá v smere SZ-JV je takmer 30 km dlhá, 12 – 15 km široká, s rozlohou asi 300 km². Oproti susedným pohoriam sa javí ako členitá depresia, na rozdiel od Košickej kotliny a Spišsko-šarišského medzihoria vystupuje ako vyvýšená stupňovina. Nadmorské výšky kolíšu medzi 253 – 700 m n. m. Stredný uhol sklonu dosahuje 3 – 15 stupňov.

Šarišská vrchovina nemá žiadny podcelok, no na jej území ležia 3 geomorfologické časti:[2]

Osídlenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geologická stavba

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na prešovské sídliská od Pamätníka sedliackeho povstania

Prevažnú časť vrchoviny budujú flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu zložené z pieskovcov, zlepencov, ílovcov, slieňov a brekcií. Na južnom okraji v susedstve Čiernej hory vystupujú druhohorné horniny. Jednotlivé stavebné jednotky budované rozlične odolnými horninami a zlomové poruchy sa prejavujú v morfológii povrchu Šarišskej vrchoviny, v ktorých možno rozlíšiť vrchovinný, až pahorkatinný reliéf. Široké a pomerne nízke chrbty (450 – 700 m), budované odolnejšími pieskovcami a zlepencami, sa striedajú so širokými dolinami a eróznymi brázdami, ktoré sa vyvinuli na ílovitých bridliciach a ílovcoch. Úzke prielomové úseky dolín vznikli na odolných pieskovcoch, dolomitoch a zlepencoch (dolina Sopotnice a iné).

Najnižšia časť Šarišskej vrchoviny patrí do teplej, do 350 – 800 m do mierne teplej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Priemerný ročný úhrn zrážok je 600 – 780 mm, priemerné januárové teploty -4 až -6, júlové 14,5 – 18 °C. Letných dní v roku je 15 – 56, snehová pokrývka trvá 70 – 120 dní.

Hydrografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Šarišská vrchovina patrí do povodia Hornádu. Povrchové toky inklinujú do hlavnej hydrografickej osi Torysy s najvýznamnejším ľavostranným prítokom Sekčovom a pravostranným prítokom Slavkovským potokom. Veľkú časť vrchoviny odvodňuje Svinka s najlepšie vyvinutou riečnou sieťou. Menším vodným tokom je Sopotnica, ktorá ústi do Hornádu. Podľa vodného režimu patrí vrchovina k stredohorskej oblasti s max. prietokmi v apríli a min. v zime. Nepriepustné ílovcové horniny, ako aj andezitové ostrovné vrchy sú bez zásob podzemných vôd. Pieskovcový flyš má menšie výskyty podzemnej vody. Na tektonické línie sa viažu minerálne pramene v Malom Šariši, Bzenove, Brežanoch a inde.

Na sprašových hlinách najnižších polôh prevládajú kambizeme oglejené a luvizeme, vo vyšších polohách, na flyšových horninách kambizeme nasýtené a v najvyšších polohách sú to kambizeme nenasýtené.

Rastlinstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný prírodný ráz človek zmenil najmä v pahorkatinnej a vrchovinnej časti. Pahorkatina bola takmer úplne odlesnená a nadobudla charakter kultúrnej stepi s výraznou prevahou oráčin. Vo vrchovine vznikli na plochách odlesnených dúbrav až dubových bučín rozsiahle trávnaté plochy a krovinaté pasienky. Rastlinných druhov je tu pomerne málo. Zachovali sa len menšie komplexy dubovo-hrabových, bukových a borovicových lesov. Pri Sedliciach rastie u nás ojedinelý slezinník hadcový a slezinník nepravý.

Živočíšstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Bociany biele v Kojaticiach

Vyskytujú sa tu najmä biotopy lesov, v ktorých žijú hlavne jeleň obyčajný, srnec lesný, diviak lesný a rys ostrovid. Z drobných cicavcov okolo vodných tokov nájdeme dulovnicu väčšiu a vydru riečnu.

Prírodné a historické pozoruhodnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám svätého Lukáša Evanjelistu (Brežany)
  • Dunitová skalka - Patrí k obci Sedlice a miestni občania ju poznajú pod menom Kamenná. Ide o malú prírodnú rezerváciu, kde sa nachádza hadec a rastú vzácne papraďorasty.
  • Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania, ktoré v roku 1831 postihlo veľkú časť terajších východných oblastí Slovenska. Národná kultúrna pamiatka. Autorom tohto monumentu je akademický sochár J. Pospíšil. Pamätník sa nachádza na východnom okraji Šarišskej vrchoviny na kopci Furča pri obci Haniska, ktorý bol postavený v roku 1938.
  • Hermanovce - Barokový rímskokatolícky kostol z r. 1650, klasicistická kúria a kaštieľ z prelomu 18. a 19. storočia.
  • Chmiňany - Pozostatky slovanského hradiska spred 11. storočia, južne od obce.
Rímskokatolícky kostol, Chminianska Nová Ves
  • Jarovnice - Renesančný rímskokatolícky kostol z r. 1542. Pamätník obetiam katastrofálnej povodni, pri ktorej 20. júla 1998 zahynulo asi 50 ľudí, z toho 10 žiakov tamojšej základnej školy.
  • Kalvária (Prešov) - Na východnom okraji Šarišskej vrchoviny dominuje nad Prešovom, z diaľky dobre viditeľný barokový komplex Kalvárie. V minulosti považovaný spolu s banskoštiavnickou kalváriou, za najkrajšie kalvárie na území vtedajšieho Uhorska.
Prešovská kalvária
  • Kojatice - Rímskokatolícky klasicistický kostol z r. 1784. Klasicistická kúria z 19. storočia.
  • Prešov-Cemjata Náučný chodník Cemjata s historickým a prírodovedným zameraním. Náučný chodník Kvašná voda v lesoparku mesta Prešov. Minerálny prameň zemitouhličitý. Výletná oblasť v blízkosti Prešova.
  • Radatice - Prestavané dva kostoly ranogotický a gotický spred r. 1300.
  • Rokycany - Rímskokatolícky kostol z konca 14. stor.
  • Sedlice Novoklasicistický kostol z r. 1859 s maľbou od J. Hanulu.
  • Svinia - Pozostatky hradu castrum z r. 1320. Barokový kaštieľ z 18. stor., súčasť prešovského múzea s expozíciou o vývoji poľnohospodárstva. V r. 1998 bola obec postihnutá katastrofálnymi záplavami.
  • Víťaz - Rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol z roku 1776.[3]

Významné osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • genmjr. Ing.Ján Čmilanský, Radatice - generál ozbrojených síl SR
  • genmjr. Ing. Jozef Fedorko, Žipov - generál československej armády[4]
  • Pavol Peter Gojdič, pochádza z Ruských Peklian, gréckokatolícky kňaz, biskup, slovenský mučeník, blahoslavený. Pochovaný je v sarkofágu, v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove
  • Mgr.Ján Krajňák, rodák zo Sedlíc, gréckokatolícky kňaz, monsignore, titulárny kanonik. Pochovaný je na cintoríne v Sedliciach
  • PhDr.Izidor Kotulič CSc., Sedlice - slovenský jazykovedec, zástupca riaditeľa jazykovedného ústavu SAV Bratislava
  • Mgr. Metod Kaľavský, Sedlice - folklorista a pedagóg
  • Peter Ondria, Víťaz - imitátor džezového speváka a trubkára Louisa Armstronga
  • Don Mgr. Peter Timko, Sedlice - SDB, rímskokatolícky kňaz, provinciál slovenskej saleziánskej provincie

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na viaceré minerálne pramene poskytuje oblasť rekreačné možnosti. Nachádza sa tu aj chránené územie Dunitová skalka v obci Sedlice a národná kultúrna pamiatka, chrám svätého Lukáša Evanjelistu v obci Brežany.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  3. Združenie Čierna hora [1] Archivované 2009-06-20 na Wayback Machine
  4. MASKALÍK, Alex. Elita armády : československá vojenská generalita : 1918-1992. 1. vyd. Košice : HWSK, 2012. 1030 s. ISBN 978-80-970941-0-2.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kotulič,J.: Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, r. 2007, vydala PU v Prešove, ISBN 978-80-8068-606-2