Preskočiť na obsah

Sopotnica (prítok Hornádu)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sopotnica

(prítok Hornádu)

potok
Zdrojnica Klenov, Šarišská vrchovina
Ústie Hornád, Kysak
Dĺžka 15,5 km
Povodie Hornád
Rád toku V.
Hydrologické poradie 4-32-03-014, -016
Číslo recipienta 4-32-03-1848
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sopotnica[1] je pstruhový vodný tok miestneho významu v Šarišskej vrchovine. Je to ľavostranný prítok Hornádu s dĺžkou 15,5 km.

Pramení nad obcou Klenov v Sedlickej brázde[2] v nadmorskej výške 635 m n. m. Tečie prevažne juhovýchodným smerom. Prítoky priberá na katastrálnych územiach obcí: Sedlice a Suchá Dolina. Ľavými prítokmi sú potok spod Zajačej hory (635,1 m n. m.), spod Zadného dolu (554,1 m n. m.), spod Rešetky (576,9 m n. m.) a pravým prítokom je potok z Bystrej (765,8 m n. m.). Sopotnica tečie údolím v Šarišskej vrchovine (na hornom toku) a v pohorí Čierna hora (na dolnom toku), kde preteká podcelkom Sopotnické vrchy. Pod vrchom Tlstá (687 m n. m.) sa medzi obcami Veľká Lodina a Kysak v nadmorskej výške cca 300 m n. m. vlieva do rieky Hornád.

Jeseň na Sopotnici pri hájovni

Preteká obcami Klenov a Miklušovce. Na hornom toku preteká romantickým lúčnatým, mäkko modelovaným údolím, na dolnom toku má prudký spád a viacerými perejami a kaskádami sa prerezáva cez Sopotnické vrchy, pričom vytvára hlbokú približne 12 km dlhú rovnomennú dolinu. V ústí sa nachádza rekreačné stredisko Brezie. Po celej dĺžke toku je lesná cesta, ktorú s obľubou využívajú cykloturisti a peší turisti. Na trase je niekoľko hájovní a zvyšky po vodných mlynoch.[3]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa vtedajšej osady Sopotnica, ktorá sa spomína z roku 1386, kedy patrila Somosyovcom.

Vodné mlyny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Miklušovský mlyn - bol postavený asi 1 kilometer pod obcou Miklušovce. Posledným vlastníkom bola rodina Kohútova. Teraz je mlyn prestavaný na súkromný rodinný dom.
Sedlický mlyn, zrúcanina
  • Sedlický mlyn - sa nachádzal asi 900 metrov od odbočky z križovatky cesty Sedlice-Miklušovce a lesnej cesty pri moste v kameňolome Sedlice. Posledným vlastníkom bola rodina Prokopova. V súčasnosti je z mlyna len zrúcanina.
  • Safkov mlyn - stojí asi vo vzdialenosti 1,5 kilometra od odbočky z cesty Ľubovec - Suchá Dolina. Odbočka je tesne pred obcou Suchá Dolina. Posledným vlastníkom je rodina Safkova. Aj dnes ide o pomerne zachovalú stavbu.
  • Hájovňa Olajoš bola pomenovaná podľa posledného hájnika, ktorý tam býval. Hájovňa stojí asi 0.5 kilometra od sútoku Sopotnice a Sedlického potoka, v smere toku Sopotnice pod vrchom Gerlachov. Je možné sa tu dostať z obce Sedlice chodníkom, južným smerom pozdĺž potoka. V súčasnej dobe je vo vlastníctve poľovníckeho združenia Sedlice. Leží na rozhraní katastrov obcí Malá Lodina okres Košice okolie a Sedlice okres Prešov.
Bývalá hájovňa Olajoš

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-13]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-13]. Dostupné online.
  3. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-13]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra a zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]