Biopsia

Biopsia (gr. bios - život, opis - videnie) je lekársky zákrok, pri ktorom sa odoberá z tela človeka vzorka tkaniva na histologické alebo cytologické vyšetrenie. Jej cieľom je stanoviť diagnózu a určiť rozsah ochorenia. Termín „biopsia“ prvýkrát použil francúzsky dermatológ Ernest Henri Besnier. Do istej miery synonymom a príbuzným zákrokom je punkcia.

Druhy biopsie

biopsia tenkou ihlou (aspiračná biopsia, FNA - z angl. „fine needle aspiration“) - slúži k odberu materiálu na cytologické vyšetrenie, najčastejšie zo štítnej žľazy, prsníka a pankreasu. Ihla sa zavádza do patologického ložiska pod kontrolou hmatu alebo niektorej zobrazovacej modality - najčastejšie pod sonografickou alebo CT kontrolou. Bunky sa do ihly dostávajú priamo kapilárnym vztlakom alebo pomocou podtlaku s pomocou injekčnej striekačky. Výsledky majú vo väčšine prípadov len orientačný charakter:
- nález bez výpovednej hodnoty (najčastejšie nedostatok alebo zlá fixácia materiálu, nutné opakovať alebo zvoliť inú metódu biopsie)
- jednoznačne benígna lézia
- podozrivé ložisko s istými známkami možnej malignity
- jednoznačne malígna (zhubná) lézia

biopsia hrubou ihlou (tzv. „core-cut“ biopsia) - slúži na odber tenkých valčekov tkaniva, ktoré sa dajú podrobne histologicky vyšetriť. Najčastejšie sa používa v oblasti prsníka a pečene. Na odber sa používajú jednorazove poloautomatické bioptické sety, alebo bioptické ihly, ktoré sa vkladajú do tzv. bioptického dela - automatizovaného systému, ktorý po umiestnení ihly do miesta odberu ihlu patrične vysunie a „odsekne“ vzorku tkaniva. Osobitnou formou biopsie je tzv. vákuová mamotómia. Zákrok sa robí pod USG, CT alebo rtg kontrolou. V prípade patologických ložísk v prsníku sa u sonograficky nezobraziteľných a nenahmatateľných patologických ložísk používa i technika rtg stereotaktickej biopsie. Výber kontrolnej metódy závisí od charakteru, polohy a zobraziteľnosti ložiska.
incízna biopsia - odber vzorky tkaniva vyrezaním alebo pomocou klieštikov pri endoskopickom vyšetrení.
probatórna excízia - čiastočné alebo kompletné vyrezanie patologického ložiska alebo lymfatickej uzliny. Veľmi spoľahlivá najmä pri hmatných a povrchovo dostupných ložiskách.

V prípade nehmatných lézií musí byť oblasť záujmu označená vpichom ihly alebo značkovacieho drôtu pod kontrolou príslušnej zobrazovacej metódy, ktorá podozrivé ložisko „vidí“. Možné je i označenie farbou, tá však rýchlo difunduje do okolia a značkovanie týmto spôsobom nie je dostatočne isté. Takéto „značkovanie“ sa najčastejšie používa pri ložiskách v prsníku.

Výber jednotlivej metódy je prísne individuálny, závisí napríklad od miesta, veľkosti a predpokladaného charakteru ložiska, od požadovanej presnosti vyšetrenia (cytológia alebo histológia), od stavu pacienta a podobne.

Biopsiu vykonávajú najčastejšie rádiológovia, gastroenterológovia a chirurgovia.