Ečer (Maďarsko)
| Ečer | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Maďarsko
| |
|---|---|---|
| Župa | Peštianska | |
| Obvod (Kistérség) | Monorský | |
| Súradnice | 47°26′40″S 19°19′34″V / 47,44437°S 19,32605°V | |
| Rozloha | 13,11 km² (1 311 ha) | |
| Obyvateľstvo | 3 649 (1. január 2011) | |
| Hustota | 278,34 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| Tel. predvoľba | 2233 | |
| KSH | 24518 | |
  | ||
| Wikimedia Commons: Ecser | ||
| Štatistika: www.ksh.hu | ||
| Webová stránka: https://www.ecser.hu/ | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Ečer[1] (maď. Ecser) je obec v Maďarsku. V roku 2011 tu žilo 3649 obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Okolie Ečeru bolo už v čase príchodu Maďarov do novej vlasti silne zaľudnené. Názov osady pochádza pravdepodobne z rodiny kniežat'a Árpáda, ved' práve vnuk vodcu sa volal Ecsellő. Podľa ústneho podania názov našej osady súvisí aj s dubom cerovym, ktorý dlhé stáročia bol symbolom dediny a nachádzal sa aj na pečati.
Prvá písomná pamiatka o Ečeri pochádza z rolu 1315. O kostole je zmienka už v roku 1399. V stredoveku na Ečeri žilo viac statkárov, ale počas tureckého útlaku osada bola vyl'udnená, jej pozemky obrábali obyvatelia susednych dedín. 150 ročna turecká nadvláda tu zanechala len stopy pustošenia. Podľa výkazu z roku 1969 bol Ečer opustená osada. Proces znovuosídlenia datujú na rok 1699, vtedy tu žilo už finančne pomerne dobre založenych 11 rodín.
Na Rákociho povstaní sa zúčastnilo 9 mužov z Ečeru.
Cieľavedomé zaľudnenie dediny prebiehalo v 18. storoči. Za statkára Antona Svafdlera sa v Ečeri usadili predovšetkym slovenskí, resp. v menšom počte maďarskí a nemeckí osadníci. V roku 1722 sa Ečer dostal do majetku Antona Grasalkoviča, ktorý pokračoval v zaľudňovaní slovenskými osadníkmi. V roku 1730 v osade dane platilo už 50 rodín. Noví prisťahovalci prišli predovšetkým zo stredného Slovenska, z okolia mesta Trenčína. Na žiadosť obyvateľstva dal vlastník dediny v roku 1740 vystaviť na pamiatku Svätého Antona z Padovy katolícky kostol v barokovom slohu. Dnes je tento kostol jedinou pamiatkovou budovou, o stáročnej histórii ktorej sa píše v Histórii Domus od roku 1757. Taktiež v 1740-om majiteľ osady založil školu a dal vybudovať farnosť.
Podľa štatistických údajov z roku 1836 v dedine žilo 612 obyvateľov. Z toho 80 % malo slovenský a 20 % maďarský materinský jazyk. Počas revolúcie 1848-49 aj z Ečeru viacerí vstúpili do armády. Na jar roku 1849 sa maďarské oddiely nachádzali na severnej kopcovitej časti dediny. Odtiaľ velili peštianske a rákošské bitky (??).
Následkom častého striedania majiteľov dediny k správe(??) majetku došlo už v roku 1852. Veľká časť pozemkov sa v roku 1874 dostala do rúk obyvateľstva. Podľa monografie z roku 1877 sa obyvatelia osady už svetoznámej ečerskej svadby a kroja pochádzajú z 18-eho storočia (??). V 19. a začiatkom 20. storočia s ohľadom na väčšinové obyvateľstvo výuka v škole prebiehala v slovenskom jazyku. Pamiatku našich predkov chránia nepočetné staré slovenské modlitebné knižky a spevníky. Obyvatelia našej dediny, narodení v 20. storoči, už všetci ovládajú maďarčinu, ale začiatkom prvej polovice storočia ešte žili starší ľudia, ktorí hovorili len po slovensky.
Vo vývoji dediny bola v roku 1880 veľmi rýchlo vybudovaná železničná trať Budapešť-Szolnok. Ďalšiemu vývoju zabránila prvá svetová vojna. V boji zahynulo 52 ečerských vojakov. Ich pamiatku pripomína pamätná tabuľa umiestnená nad vchodom kostola. Elektrinu zaviedli medzi rokmi 1930-32. Prvú verejnú telefónnu linku dali do prevádzky v roku 1937.
Smutnou etapou v dejinách osady je druhá svetová vojna. Mnohí zahynuli v boji a početné boli aj obete obyvateľov. Ich mená pripomína stĺp hrdinov, vybudovaný v roku 1996.
Počas česko-slovensko-maďarskej výmeny obyvateľstva v rokoch 1946-47 sa približne 25 rodín vrátilo do materskej krajiny. Pokladá sa za kuriózne, že sa väčšina Ečeranov usadila na jednom mieste, vo vtedajšom 12. obvode Bratislavy, v Prievoze, kde dlhé roky žili pokope. Na prievozskom cintoríne na náhrobných kameňoch vidno rad-radom staré mená ečerskych rodín.
V Ečeri založili v roku 1960 družstvo, ktoré bolo na desaťročia smerodajné pre hospodárske pomery osady. V 60. a 70. rokoch sa do domov dostala pitná voda cez vodovod, vybudovali lekársku ordináciu, osvetový dom, ako aj školu, materskú školu, ktoré neskôr po náraste obyvateľstva rozšírili.
Ečer má družobné styky so slovenskou osadou Zlaté Klasy a s tureckou Kumbag.
Dnes má Ečer - nachádzajuci sa v susedstve hlavného mesta Maďarska - 100% infraštruktúru.
Ani v pohodlí moderného veku Ečerania nezabúdajú na svoja stáročné tradície, kroje a na svadbu, vďaka ktorej sa preslávili na celom svete.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ečer (Maďarsko)
