Kwame Nkrumah

Kwame Nkrumah
Kwame Nkrumah na známke ZSSR
Narodenie	21. september 1909 Nkroful, Zlaté pobrežie súčasná Ghana
Úmrtie	27. apríl 1972 (62 rokov) Bukurešť, Rumunsko
Odkazy
Commons	Kwame Nkrumah
Biografický portál

Kwame Nkrumah (* 21. september 1909 – † 27. apríl 1972) bol africký vodca proti koloniálnej nadvláde, zakladateľ a prvý prezident modernej Ghany a jeden z najvplyvnejších „panafričanov“ 20. storočia.

Kwame ako vlastenecký líder viedol Zlaté pobrežie k nezávislosti od Británie. Po osamostatnení sa stal prvým prezidentom novovzniknutej Ghany. Svoju krajinu viedol od nezávislosti v roku 1957 až do prevratu, keď bol zvrhnutý v roku 1966.

Život

Jeho otec bol zlatník a matka obchodníčka. Bol pokrstený ako rímskokatolík a strávil deväť rokov v rímskokatolíckej základnej škole blízko Half Assini. V roku 1930 po úspešnom ukončení Achimota College začal kariéru pedagóga. Svoje štúdium sa rozhodol pokračovať v Spojených štátoch. Navštevoval Lincoln University v Pensylvánii od roku 1935 a v 1939 získal magisterský titul. Študoval literatúru socializmu (hlavne Karla Marxa a Vladimira I. Lenina) a literatúru nacionalizmu (Marcus Garvey). Nkrumah opísal seba samého ako „nesektárskeho kresťana a marxistického socialistu“. Do politiky vstúpil ešte ako študent v USA, kde sa stal prezidentom študentskej organizácie združujúcej afrických študentov. Z USA odišiel v máji 1935 do Anglicka, kde organizoval 5. Panafrický kongres v Manchestri.

Politická kariéra

Zatiaľ v Zlatom Pobreží, J. B. Danquah sformoval stranu „United Gold Coast Convention“ (UGCC), aby podporovala autonómiu na ústavnej úrovni. Nkrumah bol pozvaný do funkcie generálneho tajomníka a tak sa v roku 1947 vrátil domov. Ako generálny tajomník organizoval mítingy po celej krajine a začal vytvárať obrovskú základňu pre nové hnutie. Vo februári 1948 sa objavili rozsiahle nepokoje a Nkrumah bol spolu s ďalšími lídrami UGCC zatknutý.

Vznikol rozdiel medzi strednými lídrami UGCC a radikálnymi stúpencami Nkrumaha. Preto v júni 1949 založil Nkrumah „Convention Peoples' Party“ (CPP). Strana, ktorej programom bolo okamžitá autonómia Zlatého Pobrežia. V januári 1950 spustil Nkrumah nenásilnú kampaň, ktorej cieľom boli protesty, štrajky a odmietanie spolupráce s autoritami Britského impéria.

V nasledujúcej kríze bola krajina poznamenaná a Nkrumah bol znova zatknutý a odsúdený na ročné väzenie. Ale v prvých voľbách v Zlatom pobreží (8. február 1951) vyhrala CPP. Zvolením do parlamentu bol Nkrumah prepustený z väzenia a v roku 1952 sa stal premiérom Zlatého pobrežia.

V roku 1958 jeho vláda zlegalizovala uväznenie bez súdu pre tých, ktorí predstavujú bezpečnostné riziko. Čoskoro sa jeho vláda stala autoritatívnou. Nkrumah ale nestrácal v krajine podporu. Zaslúžil sa o výstavbu ciest, škôl a nemocníc a jeho politika „afrikanizácie“ vytvorila lepšie príležitosti pre obyvateľov Ghany.

Plebiscitom sa v roku 1960 Ghana stala republikou a Nkrumah jej prezidentom so širokou legislatívnou a výkonnou mocou, ktorú mu zabezpečila nová ústava. V úrade prezidenta sa koncentroval na politickú jednotu čiernej Afriky. Jeho administratíva realizovala veľkolepé ale často zruinované rozvojové projekty a tak sa raz prosperujúca krajina stala zmrzačenou so zahraničným dlhom. To viedlo k nepokojom a generálnemu štrajku v septembri 1961. Odvtedy začal Nkrumah používať tvrdšie nástroje politickej moci a častejšie hľadal podporu v komunistických krajinách.

V auguste 1962 bol na neho spáchaný neúspešný atentát. Stiahol sa do súkromia a okolo seba vytvoril kult osobnosti tak ako aj posilnil vnútroštátnu bezpečnosť. Začiatkom 1964 sa Ghana stala oficiálne krajinou s jednou politickou stranou a Nkrumahom ako doživotným prezidentom strany a národa. Zatiaľ čo sa administratíva krajiny stala korupčnou a slúžiacou iba pre svoj prospech, Nkrumah vytváral ideologické vzdelanie budúcej generácie čiernych Afrických aktivistov. Medzitým ekonomická kríza v krajine zhoršila zásoby potravín a ostatného tovaru.

24. februára 1966 počas Nkrumahovej návštevy Pekingu, získala moc v Ghane armáda a polícia. Nkrumah našiel azyl v Guinei, kde prežil zvyšok svojho života. V roku 1972 zomrel na rakovinu v Bukurešti. Jeho cieľom a snom boli „Spojené štáty africké“.

Referencie

• "Nkrumah, Kwame." Encyclopædia Britannica 2007.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kwame Nkrumah

Externé odkazy

www.nkrumah.net (po anglicky)