Mil Mi-4

	Mil Mi-4
	; Sovietsky Mi-4, 1985
Typ	výsadkový a transportný vrtuľník
Výrobca	Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa
Prvý let	máj 1952
Zavedený	1953
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	VVS ZSSR; Vzdušné sily Poľskej republiky
Výroba	1952 – 1969
Vyrobených	vyše 3 500
Varianty	Charbin Z-5
	Letecký portál

Mil Mi-4 (v kóde NATO: Hound) je ruský (pôvodne sovietsky) výsadkový a transportný vrtuľník z prvej polovice 50. rokov 20. storočia. Vrtuľník sa používal pre prepravu cestujúcich alebo nákladu, v poľnohospodárstve aj ako žeriav. Do roku 1969 bolo vyrobených vyše 3 500 kusov vrátane 545 licenčných strojov vyrobených v Číne. Vrtuľník Mi-4 patril k najrozšírenejším vrtuľníkom vo východnom bloku. Vojenská verzia mohla byť vyzbrojená jedným guľometom.

Vznik a vývoj

Projektové a prípravné práce na novom vrtuľníku začal konštrukčný tím v októbri 1951. A to pod vplyvom úspešného nasadenia amerických výsadkových vrtuľníkov v kórejskej vojne (1951 – 1953). Prvý let prototypu označeného ako VD-12 (vertaljot desantnyj – výsadkový vrtuľník pre 12 členov výsadku) sa uskutočnil už v máji 1952. Cez množstvo problémov s prototypom (trepanie listov nosného rotoru, nedostatočné oneskorenie medzi výmenami pôvodných drevených listov nosného rotoru – len 100 hodín) a ich odstraňovaním „počas prevádzky“ bola navrhnutá koncepcia na prelome rokov 1952 a 1953. Potom bola táto koncepcia schválená a následne sa rozbehla sériová výroba. Od leta 1953 boli vrtuľníkom prezbrojované prvé jednotky sovietskeho letectva. Bol to prvý transportný vrtuľník v službách sovietskej armády.

Ako už bolo uvedené, návrh stroja vychádzal zo Sikorskeho S-55. Ten svoj prvý let uskutočnil už v roku 1949. Nemožno však hovoriť o nejakom kompletnom kopírovaní, pretože zvolená koncepcia v tej dobe ani iné konštrukčné usporiadanie nedovoľovala.

Verzie

Spočiatku bol Mi-4 vyrábaný ako výsadková a útočná helikoptéra pre sovietske ozbrojené sily. Táto verzia je charakteristická svojimi okrúhlymi oknami na kabíne a trupovým výklenkom, v ktorom mohol byť v prípade potreby umiestnený pozorovateľ, alebo tam mohla byť umiestnená prídavná palivová nádrž. Hlavným rozdielom medzi vrtuľníkmi Mi-4 a S-55 boli dvojdielne vráta sprístupňujúce nákladný priestor vrtuľníka Mi-4, kam sa zmestil náklad s maximálnou hmotnosťou 1 600 kg. Najčastejším nákladom ktorý Mi-4 prevážal bolo vozidlo GAZ-59, 76 mm protitankové delo,14 plne vyzbrojených vojakov alebo 2 motocykle. Vojenské verzie Mi-4 boli vyvezené do mnohých vzdušných síl v sovietskej sfére vplyvu, medzi ktorými najväčším odberateľom bola India, ktorá obdržala 60 ks a Kuba, ktorá obdržala 24 ks.

Od roku 1964 sa vo väčších množstvách vyrábali 2 civilné verzie Mi-4. Boli nimi Mi-4P a Mi-4S. Mi-4P bola štandardnou verziou pre Aeroflot, nesúc na palube 11 pasažierov pri normálnom alebo 16 pri ekonomickom sedení.Aeroflot ho taktiež využíval ako záchranný, pričom mohol niesť 8 nosidiel a doktora. Verzia Mi-4P je rozoznateľná svojimi štvorcovými okienkami na kabíne, krytmi kolies a chýbajúcim výstupkom v trupe. Popri pasažieroch mohlo byť nesených aj 100 kg batožiny.

Verzia Mi-4S bola zvyčajne používaná pri poľnohospodárskych prácach, a bola osadená práškovým posypovačom alebo nádržou s objemom 1 600 l, ktorá obsahovala pesticídy alebo hasiacu zmes, používanú pre požiaroch. Všetky verzie Mi-4 majú schopnosť upevnenia plavákov na kolesový pristávací podvozok. Civilné verzie Mi-4 boli nasadené v polárnych regiónoch ZSSR, kde vykonali množstvo dobrej práce, vykonávajúc geologický prieskum a hliadkovanie.