Východný blok
Východný blok (skrátene Východ) alebo sovietsky blok je neformálne pomenovanie Sovietskeho zväzu (ZSSR) |a jeho spojencov v strednej a východnej Európe, ktoré sa používalo počas studenej vojny. Patrili sem Bulharsko, Česko-Slovensko,Juhoslávia, Východné Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Albánsko.
Vznik a názov
[upraviť | upraviť zdroj]Spojenectvo týchto krajín vyplynulo z víťazstva Sovietskeho zväzu (ZSSR) v druhej svetovej vojne, čím získal postavenie superveľmoci, a so svojimi bývalými vojnovými spojencami (Západným blokom) sa dohodol po skončení vojny (jaltská konferencia, Postupimskej konferencii) na rozdelení sfér vplyvu. Spod priameho sovietskeho vplyvu sa neúspešne pokúšali dostať v roku 1953 vo Východnom Nemecku a v roku1956 v Poľsku (povstanie v Poznani) a Maďarsku. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968 nastúpila politická normalizácia, ktorú so sebou priniesla Brežnevova doktrína takzvanej obmedzenej suverenity. Sovietsky zväz otvorene vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému. Západ preto označoval krajiny pod sovietskym vplyvom hanlivo ako satelitné štáty alebo satelity. Rozdelenie na dva nepriateľské bloky v rokoch 1946 a 1947, keď vznikla železná opona, sa takto prejavovalo ideologicky. Západ hovoril o boji demokracie s diktatúrou a ZSSR o boji kapitalizmu so socializmom. Vo východnom bloku boli podľa vlastnej terminológie socialistické, komunistické a ľudovo demokratické krajiny pod vedením komunistických a robotníckych strán budujúce (lepšiu) beztriednu spoločnosť (pozri komunizmus) založenú na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov.
Označenie Východný blok sa tiež zvyklo používať pre členské štáty Varšavskej zmluvy alebo Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Spojenci Sovietskeho zväzu mimo východnej Európy ako Mongolsko, Kuba, Vietnam, alebo Severná Kórea boli tiež často nazývané štátmi Východného bloku.
V krajinách východného bloku bolo uplatňované tzv. plánované hospodárstvo a v krajinách západného bloku bolo trhové hospodárstvo. Po skončení 2. svetovej vojny Rakúsko zaostávalo za ČSR o 28 rokov. Ešte v roku 1950 bolo HDP na osobu v ČSR vyššie ako v Rakúsku. V roku 1989 a dosiahol tento ukazovateľ v ČSR už len 58 % Rakúska.[1]
Zoznam krajín
[upraviť | upraviť zdroj]
Albánsko (do roku 1960)
Bulharsko
Česko-Slovensko
Juhoslávia
Maďarsko
Poľsko
Rumunsko
Sovietsky zväz
Východné Nemecko (Nemecká demokratická republika)
Stredná a východná Európa ako geografické označenie
[upraviť | upraviť zdroj]Počas studenej vojny sa európske satelity ZSSR nazývali nie celkom geograficky presne východná Európa, rusky Восточная Европа, anglicky Eastern Europe. Po rozpade východného bloku v rokov 1989 až 90 sa začal používať pre väčšinu predtým satelitných štátov súhrnný pojem stredná a východná Európa (používa sa skratka CEE, z anglického Central and Eastern Europe[2]).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PETŘÍČEK, Martin. Jak Čechům ujel vlak. Komunistické poučky o řízení ekonomiky selhaly. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-04-14. Dostupné online [cit. 2019-08-21].
- ↑ OECD Glossary of Statistical Terms – Central and Eastern European Countries (CEECs) Definition [online]. stats.oecd.org, [cit. 2019-08-21]. Dostupné online. Archivované 2020-02-10 z originálu.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BRZEZINSKI, Zbigniew K. Sovětský blok : jednota a rozpor. Praha : Svoboda, 1970. 813 s. [2 zväzky, I. 422 s., II. 423 – 813].
- DURMAN, Karel. Útěk od praporů : Kreml a krize impéria 1964 – 1991. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 1998. 531 s. ISBN 80-7184-672-4.
- VYKOUKAL, Jiří; TEJCHMAN, Miroslav; LITERA, Bohuslav. Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944 – 1989. 1. vyd. Praha : Libri, 2000. 860 s. (Historická řada.) ISBN 80-85983-82-6. (²2017. ISBN 978-80-7277-561-3)
.svg){kind=small}
