Preskočiť na obsah

Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk
KrajinaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Vznik1. jún 1944
Zánik25. január 1945
Typletecký pluk
Veliteliaštábny kapitán František Fajtl[pozn. 1]
Podriadené jednotky
  • 1. peruť
  • 2. peruť
Nadradené jednotkypozri nadradené jednotky
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
BitkySlovenské národné povstanie
Vojenská letka
Stíhacie lietadláLa-5FN

Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk (skratka: 1. čsslp) bol česko-slovenskou leteckou jednotkou, ktorá vznikla v júni 1944 v Sovietskom zväze reorganizáciou 128. česko-slovenskej samostatnej stíhacej leteckej perute. Najvýznamnejšou udalosťou v existencii pluku bola účasť v Slovenskom národnom povstaní, ktorá bola výnimočná v tom, že v tyle nepriateľa operovala regulárna letecká jednotka pravidelnej armády. V januári 1945 bol pluk reorganizovaný na 1. česko-slovenský stíhací letecký pluk, ktorý sa stal súčasťou 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie.

Prvou česko-slovenskou leteckou jednotkou v Sovietskom zväze bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť, ktorá vznikla v Ivanove 3. mája 1944, kedy česko-slovenskí letci, presunutí zo Spojeného kráľovstva, uskutočnili prvé lety na sovietskej pôde. O šesť dní neskôr sa k jednotke pripojili dvaja slovenskí piloti (šrtm. Anton Matúšek a rtm. Ľudovít Dobrovodský), ktorí po dezercii z radov letky 13 absolvovali výcvik v leteckom učilišti vo Viaznikách. Dňa 17. mája 1944 sa jednotka presunula na základňu Kubinka, kde dokončila svoj výcvik nácvikom strelieb, vzdušných súbojov a pod.[1]

Na základe rozkazu z 1. júna 1944 bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť k 15. júnu reorganizovaná na 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk, zatiaľ len s dvoma peruťami po dvoch letkách. Po taktickej a operačnej stránke pluk podliehal sovietskej vyššej jednotke, ku ktorej bol pridelený, ale vo všetkom ostatnom veliteľstvu 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR.[1] Veliteľom pluku bol škpt. František Fajtl, zástupcom veliteľa škpt. Jan Klán a velitelia perutí npor. František Chábera a npor. Josef Stehlík. Potom, čo piloti dokončili preškolenie, sa pluk presunul bližšie k frontu do Proskurova a neskôr do Stubna. Jednotka bola vyzbrojená v tom čase modernými sovietskymi stíhacími lietadlami Lavočkin La-5FN. Bojová činnosť pluku začala hliadkovým letom piatich lietadiel 10. septembra.

Z činnosti pluku v SNP

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 29. augusta 1944 začalo Slovenské národné povstanie (SNP). Personál 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku sa o povstaní dozvedel na druhý deň a piloti chceli byť čo najskôr v operačnom nasadení, priamo z povstaleckého územia. Museli ale čakať na rozkaz veliteľstva 2. leteckej armády, ku ktorej pluk patril. Rozkaz nakoniec dostali 15. septembra 1944, kedy o 13:50 SEČ odštartovala z letiska Stubno v Poľsku štvorica lavočiek na rekognoskáciu povstaleckých letísk a ich zázemia. Veliteľ pluku František Fajtl s La-5FN (biela 58), jeho zástupca Jan Klán (biela 39) a velitelia oboch perutí pluku Josef Stehlík (biela 88) a František Chábera (biela 02). Po medzipristátí v Krosne a doplnení paliva pokračovali v lete priamym kurzom na letisko Tri Duby, kde pristáli navečer o 16:55 hod. Ihneď vykonali zhodnotenie situácie, vrátane prehliadky neďalekého poľného letiska Zolná pri Zvolene, ktoré bolo nedávno pripravené úpravou vhodnej lúky. Za pôsobisko pluku zvolili práve Zolnú, ktorá bola nenápadná a bezpečnejšia ako nemeckými bombardérmi často navštevované Tri Duby. Na druhý deň sa trojica pilotov vrátila späť do Stubna. Stehlík zostal na Troch Duboch, pretože v predošlý deň si od radosti pri výskoku z lietadla na domácej pôde vytkol členok. Po pristátí v Stubne škpt. Fajtl odletel na kuriérnom lietadle Polikarpov U-2 na veliteľské stanovište 2. leteckej armády a podal hlásenie generálovi Krasovskému o výsledkoch prieskumu. Po podaní hlásenia generál rozhodol o presune celého pluku.[2][3][4][5]

Zvyšných 21 lietadiel odletelo zo Stubna na Slovensko 17. septembra 1944 poobede v dvoch skupinách s časovým rozostupom (2. peruť vzlietla pod velením Fajtla o 12:10 hod. a 1. peruť pod velením škpt. Klána o 13:00 hod.). Pri medzipristátí v Krosne sa zavrela pravá podvozková noha na La-5FN (biela 95) pilota por. Rudolfa Borovca. Pilot odovzdal lietadlo inžinierovi letiska Krosno, ktorý zodpovedal za leteckú techniku. Po doplnení paliva v Krosne preleteli obidve perute pluku s časovým rozostupom sovietsko-nemecký front vo výške 3 000 až 4 000 m a následne nízkym letom pokračovali priamym kurzom na poľné letisko Zolná. Krátko po prelete frontovej línie musel prevziať velenie pluku npor. Chábera, pretože na lietadle škpt. Fajtla nastala porucha olejového potrubia a musel sa vrátiť späť do Krosna, pričom ho sprevádzalo jeho číslo ppor. Hlučka. Zostávajúcich 18 lietadiel La-5FN oboch perutí pluku v poriadku pristálo na poľnom letisku Zolná.[6] Po pristátí lietadlá zarolovali k potoku Hučava na južnom okraji letiska, kde ich slovenský personál dôkladne zamaskoval v bujnej vegetácii, aby unikli pozornosti nemeckému leteckému prieskumu. Z letiska Tri Duby priletel ešte npor. Josef Stehlík na La-5FN (biela 88). O 17:00 hod. pristál v Zolnej aj škpt. Fajtl s opraveným La-5FN (biela 58) a následne i jeho číslo ppor. Hlučka, ktorý na príkaz Fajtla zostal ešte na krátky čas hliadkovať vo vzduchu. V ten deň sa uskutočnil aj slávnostný nástup jednotky pod česko-slovenskou vlajkou na stožiari, ktorý bol narýchlo zhotovený z vyrúbaného stromčeka. Vlajku doniesol ppor. Pavel Kocfelda i s polkou prasaťa. Po prílete na Slovensko sa pluk stal súčasťou 1. česko-slovenskej armády na Slovensku a postupne si vybojoval nadvládu nad vzdušným priestorom povstaleckého územia. V noci zo 17. na 18. septembra odletelo z letiska Jasionka na letisko Tri Duby celkovo 40 lietadiel Lisunov Li-2, ktoré patrili plukom 5. Oriolského leteckého zboru diaľkového doletu. Pre 1. čsslp priviezli všetkých 123 príslušníkov pozemného technického personálu pod velením npor. Jiřího Sehnala, pobočníka veliteľa pluku, a por. Borovca, ktorý musel svoj poškodený La-5FN (biela 95) zanechať v Krosne. Lietadlá priviezli aj vojenský materiál. Išlo o najpotrebnejšie náhradné súčiastky, barely s pohonnými látkami na prvých šesť dní a muníciu so strelivom na prvé tri dni operačnej činnosti. S pozemným personálom priletela na Tri Duby tiež deväťčlenná skupina sovietskych radistov.[2][3][4][7][8]

Nálet na piešťanské letisko

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944

V prvý operačný deň pluku, 18. septembra 1944, uskutočnili dopoludnia na základe telefonického hlásenia ústredne Hlásnej služby Hájniky dva dvojčlenné roje (ppor. Štička, Tocauer a Loucký, Mráz) štyri lety proti avizovanému vzdušnému nepriateľovi. Stíhači najprv hliadkovali nad letiskom Tri Duby vo výške 2 000 m. Pri druhom štarte na poplach leteli Štička s Tocauerom do oblasti PrievidzaHandlová a Loucký s Mrázom do priestoru Topoľčianky. Piloti však nenadviazali kontakt s nepriateľom, pretože lietadlá Luftwaffe stihli včas odletieť. V ten istý deň malo podľa rozkazu osem lietadiel pod vedením npor. Stehlíka uskutočniť útok na letisko Piešťany. Ostreľovaním mali zničiť čo najviac lietadiel a vrátiť sa späť na letisko Zolná. Na letisku Piešťany ešte v ten deň dopoludnia zistil zvk. rtm. let. František Cyprich na Messerschmitte Bf 109G-6 Kombinovanej letky prítomnosť približne 30 nemeckých lietadiel (bombardéry Junkers Ju 88, strmhlavé bombardéry Junkers Ju 87 Stuka, stíhačky Bf 109 a prieskumné lietadlá Focke-Wulf Fw 189 Uhu). Medzi nimi aj bývalé slovenské Bf 109E, Bf 109G-6 a Ju 87D-5. Na prepad letiska vzlietol o 18:10 hod. osemčlenný roj (v zostave: npor. Stehlík, ppor. Šrom, Vendl, Hlučka, Skopal, Valoušek, Mráz a rtm. Dobrovodský). Npor. Stehlík bol za veliteľa tejto akcie určený i preto, lebo piešťanské letisko a okolie poznal ešte z predvojnovej služby u Leteckého pluku 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“. Letová trasa lietadiel k cieľu viedla nízkym letom z letiska Zolná, aby unikli pozornosti nemeckým hlásnym službám, k pohoriu Vtáčnik, cez údolie rieky Nitry, Šimonovany a Považský Inovec. Napriek tomu, že na lietadlách La-5FN nemohli byť zavesené bomby, pretože v tom čase ešte neboli privezené z letiska Tri Duby, mal nečakaný útok neobyčajný úspech. Nemci nemali žiadne informácie o tom, že v ich blízkosti je dislokovaná väčšia bojová letecká jednotka. Moment prekvapenia bol úspešný, o čom svedčí aj nečinnosť protilietadlovej obrany letiska na začiatku útoku. Všetkých osem pilotov vykonalo priemerne po tri nálety. Na konci útoku sa objavili v činnosti dve postavenia protilietadlovej obrany, ktoré si všimol ppor. Skopal a jedno z nich umlčal dvoma krátkymi útokmi v rýchlom slede. Po nálete sa stíhači zhromaždili v priestore nad serpentínami pri obci Radošina a odleteli na letisko Zolná. Výsledkom útoku na letisko Piešťany bolo šesť zničených Bf 109, dva Ju 87, jeden Ju 88 a jeden Fw 189. Poškodených bolo ďalších šesť Bf 109, dva Fw 189, Ju 87 a Ju 88.[2][9]

Piloti pluku podporovali najmä pozemné povstalecké jednotky na frontoch a okrem stíhacích úloh plnili aj bombardovacie, prepadové a prieskumné úlohy. Bojovú činnosť jednotky zabezpečoval česko-slovenský a sovietsky pozemný personál. Muníciu, pohonné hmoty a náhradné súčiastky dodávali vzdušným mostom lietadlá sovietskeho diaľkového letectva.

Dňa 12. októbra sa kvôli rozmočenému terénu letiska v Zolnej 1. peruť presunula na letisko Tri Duby. V Zolnej zostala len časť 2. perute. Terén letiska sa naďalej zhoršoval, preto už 20. októbra aj lietadlá 2. perute, po ukončení bojového letu, pristávali a zostali na Troch Duboch. Tým sa dokončil presun pluku medzi letiskami.[10] Dňa 25. októbra 1944 bol pluk evakuovaný. Jedenásť letuschopných lietadiel odletelo v smere na Poľsko a Rumunsko, pričom dvanáste bolo poškodené pri štarte. Po ústupe povstalcov do hôr nebolo možné evakuovať všetok pozemný ani letecký personál.

Do tohto dňa uskutočnili letci 1. čsslp celkovo 563 bojových letov v trvaní 376 operačných hodín, pričom zaznamenali 13 potvrdených a 2 pravdepodobné zostrely nepriateľských lietadiel. Ďalších 6 lietadiel poškodili a 11 zničili na zemi. Ďalej zaznamenali 74 zničených a 125 vážne poškodených nepriateľských nákladných áut s vojskom i materiálom, 15 zničených a 17 poškodených štábnych osobných áut, 8 zničených a 13 poškodených delostreleckých a mínometných batérií, 2 zničené a 11 poškodených tankov, 1 zničené obrnené vozidlo, 1 poškodený obrnený vlak, 3 poškodené lokomotívy, 12 zničených a 10 poškodených železničných vagónov, 12 zničených a 3 poškodené muničné sklady, 5 zničených a 5 poškodených guľometných hniezd, 20 zničených a 6 poškodených povozov s vojenským materiálom, 2 zničené stanovištia nepriateľského veliteľstva, 2 zničené a 1 poškodený motocykel a ďalšie vojenské objekty, ktoré nebolo možné vyhodnotiť kvôli nepriateľskej kamufláži, neprehľadnému terénu, zlému počasiu alebo silnej nepriateľskej paľbe. Piloti pluku zhodili na nepriateľa 624 bômb a vystrieľali približne 50 000 kanónových nábojov.[11]

Pri útokoch na pozemné ciele zahynuli: ppor. František Vaculík, Bohuslav Mráz a Tomáš Motyčka. V horách ako partizáni zahynuli: por. Rudolf Borovec, ppor. Medvedev a staršina Šapošnikov.

Prehľad lietadiel La-5FN, ktoré sa zúčastnili SNP[6]

[upraviť | upraviť zdroj]
Trupové číslo Prílet na Slovensko Zánik lietadla Odlet zo Slovenska
02 npor. František Chábera Havária pri odlete (npor. Chábera).
Zapálené pri evakuácii 26. októbra.
12 rtm. Ľudovít Dobrovodský Úspešný.
12* ppor. František Štička Zapálené pri evakuácii 23. októbra.
13 ppor. Pavel Kocfelda Zničené 11. októbra v Zolnej.
Zapálené pri evakuácii 23. októbra.
17 ppor. Leopold Šrom Úspešný?
19 ppor. Stanislav Tocauer Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra (ppor. Pavel Kocfelda).
20 ppor. Tomáš Motyčka Zasiahnuté nepriateľskou protilietadlovou paľbou 15. októbra, pričom ppor. Motyčka zahynul.
23 ppor. Bohuslav Mráz Poškodené 20. septembra a vyradené.
Pravdepodobne sa podarilo opraviť pred odletom.
Pravdepodobne úspešný.
23* ppor. Antonín Vendl Úspešný.
24 ppor. Stanislav Hlučka Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra.
37 ppor. Jan Skopal Zničené pri štarte 7. októbra, pričom bol ppor. Skopal zranený.
39 škpt. Jan Klán Úspešný.
58 škpt. František Fajtl Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra.
62 šrtm. Anton Matúšek Zničené pri núdzovom pristátí 25. októbra pri Domanovciach (šrtm. Matúšek).
65 ppor. František Loucký Úspešný.
69 ppor. Ladislav Valoušek Úspešný.
71 ppor. František Kruťa Poškodené pri útoku na pozemné ciele 19. septembra, pričom ppor. Kruťa bol po núdzovom pristátí na území nepriateľa zajatý.
74 ppor. František Vaculík Zasiahnuté pri útoku na nemeckú kolónu v úzkom horskom údolí 7. októbra (ppor. Mráz zahynul).
88 npor. Josef Stehlík (15. september) Úspešný.
95 por. Rudolf Borovec Na Slovensko nepriletelo.
Poškodené pri medzipristátí v Krosne 17. septembra.
99 ppor. Jiří Řezníček Zničené pri núdzovom pristátí 18. októbra, pričom bol ppor. Řezníček ťažko zranený.
151 kpt. Stanislav Rejthar Zasiahnuté 20. septembra (ppor. Vaculík zahynul).

Ďalšia činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 28. októbra 1944 bol pluk vyznamenaný Česko-slovenským vojnovým krížom 1939 a dostal čestný názov „Zvolenský“. Od 1. novembra prebiehala u pluku reorganizácia, doplňovanie a výcvik letového i pozemného personálu. Dňa 25. januára 1945 sa ako 1. česko-slovenský stíhací letecký pluk stal súčasťou 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie.

Nadradené jednotky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Od 1. novembra 1944 major.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b DAŇKO, Ján. 1. československá smíšená letecká divize v SSSR (sborník vystoupení, referátů a vzpomínek přímých účastníků slavnostního shromáždění při příležitosti 52. výročí vzniku a bojů 1. čs. smld v SSSR o Moravskou bránu 1944 - 1945). Praha : Ministerstvo obrany ČR - Avis, 1998. 171 s. ISBN 978-80-86049-44-1.
  2. a b c Plocha Zolná [online]. vrtulnik.cz, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  3. a b Tri Duby, Hájníky, Zvolen Altsohl [online]. vrtulnik.cz, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  4. a b FOLPRECHT, Radek. Proti přesile a v obklíčení. Výjimečný kousek československých letců. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2014-09-17. Dostupné online [cit. 2019-09-24].
  5. STANISLAV, Ján; KLABNÍK, Viliam. Slovenské letectvo 1944-1945. 1. vyd. [Bratislava] : Magnet press, 2003. 246 s. ISBN 80-89169-00-7. Kapitola Prvý čs. stíhací letecký pluk v SNP, s. 131 – 132.
  6. a b Vraný J., Krumbach J.: Lavočkin La-5 a La-7 in: Ilustrovaná historie letectví. Svazek 1. Naše vojsko, Praha 1985.
  7. Stanislav, Klabník 2003, s. 132 – 133.
  8. Letecký most na pomoc SNP [online]. vrtulnik.cz, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  9. Stanislav, Klabník 2003, s. 133 – 134.
  10. FAJTL, František. Prví doma. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1984. 288 s.
  11. Stanislav, Klabník 2003, s. 166.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]