Reč
Reč v univerzálnom zmysle je fyzicko-psychická činnosť človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich ako materiálnu formu s vnútornými psychickými ideálnymi obsahmi (vnemami, predstavami, pojmami, myšlienkami, citmi a vôľou) a pomocou týchto artikulovaných zvukov realizovať vzájomnú komunikáciu s inými členmi spoločenského celku. Reč v tomto univerzálnom zmysle je všeobecná ľudská schopnosť bez ohľadu na to, v akom spoločenskom útvare (rodine, kmeni, národnosti, národe) človek žije a pracuje. Touto schopnosťou spájať artikulované zvuky s obsahmi svojho vedomia ako odrazmi objektívnej reality a pomocou nich myslieť a komunikovať v spoločnosti sa človek podstatne odlišuje od nižších druhov živých bytostí. Pre reč v tomto univerzálnom zmysle použil zakladateľ modernej európskej jazykovedy Ferdinand de Saussure francúzsky termín langage (langaž).
Reč v užšom zmysle je konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému v praktickom dorozumievacom akte[1], v konkrétnom rečovom prejave. Výsledkom tejto realizácie je konkrétny jazykový text. Saussure pre reč ako konkrétnu realizáciu jazykového systému použil termín parole.
Reč je realizácia, použitie jazyka ako systému v konkrétnych dorozumievacích aktoch. Z hľadiska prenosu informácie je reč niekedy definovaná ako vlastné oznámenie, správa (jazyk je potom príslušný kód).
Reč vo filozofii
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Bühlera je reč v podstate vždy dialóg, styk aspoň medzi dvoma ľuďmi; týka sa obsahov, ktoré v nej nie sú zahrnuté, ale sú ňou iba označované, ukazované alebo zastupované.
Podľa Herakleita je reč daná od prírody; každá vec má teda jediné možné a správne meno[2].
Reč je podľa McLuhana a jeho klasifikácie médií chladné médium, pretože poslucháč dostáva málo a musí mnoho doplniť.
Podľa sofistov je reč vec konvencie[2].
Druhy reči
[upraviť | upraviť zdroj]- vnútorná - vnútorný dialóg
- vonkajšia - dialóg s iným človekom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ONDRUŠ, Š. - SABOL, J.: Úvod do štúdia jazykov. Bratislava, 3. vyd SPN 1987. 344 s.
