Baran (súhvezdie)
| Baran | |
 | |
| Latinský názov | Aries |
|---|---|
| Skratka | Ari |
| Genitív | Arietis |
| Symbolické vyjadrenie | baran |
| Rektascenzia | 3h |
| Deklinácia | 20° |
| Plocha | 441 štvorcových stupňov Poradie: 39 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 2 |
| Najjasnejšia hviezda | Hamal (α Ari) (Zdanl. magnitúda 2,0) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −60° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca december | |
Baran (Aries, ♈) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Nachádza sa západne od súhvezdia Ryby a východne od súhvezdia Býk. Predstavuje na oblohe zlatého barana z gréckej mytológie, ktorý niesol na chrbte Frixa a Hellé. Slnko ním prechádza od 18. apríla do 12. mája. Jarný bod, označovaný znakom ♈︎ sa v súčasnosti vplyvom precesie nachádza v súhvezdí Ryby. Baran je na večernej oblohe viditeľný u nás od augusta do apríla. Vrcholí o polnoci v poslednej tretine októbra asi 65° nad južným obzorom. Na oblohe zaberá 0,134 sr. Obsahuje 50 – 60 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m, najjasnejšia z nich má meno Hamal.
Baran je jedným z menších súhvezdí zvieratníka, v ktorom tvar barana videli už dávno pred Grékmi Babylončania, Egypťania a Peržania. Predstavuje na oblohe zlatého barana z gréckej mytológie, ktorý niesol na chrbte Frixa a Hellé, deti bohyne oblakov Nefelé a thébskeho kráľa Athamasa, syna bohov búrok a vetra. Vyslal ho boh Hermes, aby odniesol kráľovské deti do bezpečia, pred ich zavraždením nevlastnou matkou Inó. Tá ich nemala rada, zle s nimi zaobchádzala a nakoniec sa rozhodla, že ich pripraví o život. Baran vedel lietať a keď prechádzal vysoko nad Dardanelami, dievča Hellé stratilo rovnováhu a spadlo do mora v úžine nazývanej Hellespont (dnešné Dardanely). Chlapec Frix sa zachránil a bezpečne sa dostal do Kolchidy, do mesta na východnom pobreží Čierneho mora, kde ho priateľsky prijal miestny kráľ. Barana neskôr obetovali Diovi, ktorý následne z vďačnosti daroval jeho zlaté rúno kolchidskému kráľovi. Kráľ si vzácny dar veľmi vážil, preto zlaté rúno uložil v posvätnom hájiku, kde ho strážil nikdy nespiaci drak. Neskôr sa zlaté rúno stalo cieľom dobrodružnej výpravy Iasóna a Argonautov.
Baran je oficiálne prvým súhvezdím zvieratníka, pretože pred 2 000 rokmi sa v ňom nachádzal jarný bod – priesečník ekliptiky so svetovým rovníkom, ktorý sa dnes vplyvom precesie nachádza už v susednom súhvezdí Ryby (znak pre jarný bod je ale stále identický so súhvezdím Barana). Od jarného bodu sa kedysi rozdeľovala ekliptika na 12 rovnako dlhých úsekov po 30 stupňov, zvaných ako znamenia zverokruhu. Dnes Slnko putuje Baranom každý rok medzi 18. aprílom a 12. májom.
Je to malé, ale výrazné súhvezdie severnej oblohy položené medzi Rybami a Býkom, západne od Plejád. Jeho kostru vytvárajú jasné hviezdy Hamal, Sheratan a Mesarthim, neďaleko priamky hviezd charakterizujúcej súhvezdie Androméda. V súhvezdí sa nachádza aj asterizmus Severná mucha, ktorý je pozostatkom po starom súhvezdí s rovnakým názvom. Tvorený je spojnicou 3 hviezd: 35 – 39 – 41 Arietis. Baran ponúka niekoľko dvojhviezd a slabých galaxií, z ktorých vyniká jedine NGC 772.
Arietidy sú denný meteorický roj, s ktorého rozsiahlym prúdom drobných častí sa naša Zem každoročne stretáva v dobe od 31. mája do 18. júna. Pretože je však vtedy súhvezdie Barana na dennej oblohe, môžeme tieto meteory sledovať iba radarom.
Objekty v súhvezdí Barana
[upraviť | upraviť zdroj]Významné hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]- α Arietis (Hamal) – Červený obor s jasnosťou 2,0m, vzdialený 66 svetelných rokov od Slnka.
- β Arietis (Sheratan) – Modrobiela hviezda hlavnej postupnosti žiariaca jasnosťou 2,7m. Vzdialená 66 svetelných rokov od slnečnej sústavy.
- Bharani – Modrobiela hviezda hlavnej postupnosti so spektroskopickým sprievodcom vzdialená 159 svetelných rokov
- γ Arietis (Mesartim) – Dvojhviezda rozlíšiteľná malými teleskopmi s magnitúdami 4,6+4,7. Vzdialenosť od slnečnej sústavy je 204 svetelných rokov.
- δ Arietis (Botein) – Červený obor s jasnosťou 4,3 magnitúdy a je vzdialený 468 svetelných rokov.
- ε Arietis – Dve biele hviezdy s magnitúdami 5,2+5,5. Vzdialené 290 svetelných rokov od Slnka.
- λ Arietis – Dvojhviezda (Biela hviezda (4,8 mag) so žltým sprievodcom (7,3 mag)). Vzdialená 133 svetelných rokov od Slnka.
Galaxie
[upraviť | upraviť zdroj]- NGC 772 – Špirálová galaxia vzdialená 130 miliónov svetelných rokov. Jasnosť 11,1.
- NGC 953 – Eliptická galaxia vzdialená 218 miliónov svetelných rokov. Jasnosť 14,5.
- NGC 1156 – Nepravidelná trpasličia galaxia, 12,3 2,7m.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.