Selma Lagerlöfová
| Selma Lagerlöfová | |
| švédska spisovateľka | |
 Selma Lagerlöfová v roku 1909 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Selma Ottiliana Lovisa Lagerlöfová |
| Narodenie | 20. november 1858 |
| Östra Emterwik, Švédsko | |
| Úmrtie | 16. marec 1940 (81 rokov) |
| Mårbacka, Švédsko | |
| Štátna príslušnosť |  Švédsko |
| Dielo | |
| Žánre | román, poviedka, rozprávka |
| Literárne hnutie | novoromantizmus |
| Významné ocenenia | Nobelova cena za literatúru |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Selma Lagerlöfová na selmalagerlof.org | |
| Projekt Guttenberg | Selma Lagerlöfová (plné texty diel autora) |
 | Selma Lagerlöfová (multimediálne súbory na commons) |
,_painted_by_Carl_Larsson.jpg)
Selma Ottiliana Lovisa Lagerlöfová (* 20. november 1858, Östra Emterwik, Švédsko – † 16. marec 1940, Mårbacka) bola popredná švédska spisovateľka.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v rodine dôstojníka a statkára. Proti vôli rodičov vyštudovala učiteľský ústav a v rokoch 1885 – 1896 pôsobila ako učiteľka v Landskrone, no potom sa stala spisovateľkou na plný úväzok. V roku 1897 sa presťahovala do Falunu. Neskôr žila v Sunne, až v roku 1908 kúpila po otcovom bankrote späť rodný majetok v Mårbacku a usadila sa na ňom.
Jej prvým úspešným románom bol dvojdielny román „Gösta Berling“ (1891), ktorý je dodnes jedným z najromantickejších diel švédskej literatúry. Po ňom nasledovala zbierka „Neviditeľné putá“ (1894) a román „Jeruzalem“ (1901 – 1902), ktorý pripomína staroislandské ságy. Rozprávková kniha „Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku“ (1906 – 1907) je vlastne svojráznym cestopisom po Švédsku, ktorý napísala na objednávku pre potreby švédskych škôl a slúžil ako učebnica švédskej vlastivedy. Napísala niekoľko diel z rodného kraja a založené na vlastných spomienkach („Denník“, „Memoáre dieťaťa“, „Löwensköldov prsteň“).
Veľkého uznania sa jej dostalo v roku 1909, kedy bola ocenená Nobelovou cenou za literatúru (ako dovtedy prvá žena). V roku 1914 sa sama stáva členkou spoločnosti spisovateľov ocenených Nobelovou cenou za literatúru – Švédskej akadémie. Na začiatku 2. svetovej vojny poslala svoju medailu fínskej vláde, aby im pomohla zhromaždiť peniaze na boj proti Sovietskemu zväzu. Fínska vláda sa získala potrebné peniaze iným spôsobom a medailu jej vrátila.
Bola blízkou priateľkou Sophie Elkanovej s ktorou veľa cestovala po Taliansku a blízkom Východe. Výber z ich korešpondencie vyšiel knižne v roku 1992 pod názvom „Du lär mig att bli fri“ (Učíš ma slobode).
Patrí k vrcholným predstaviteľom švédskeho novoromantizmu, jej dielo je preniknuté humanistickou vierou v človeka a vyniká skvelým realistickým rozprávačstvom a bohatou fantáziou, pričom jej knihy vynikajú nadčasovou múdrosťou a morálnym ponaučením. Jej portrét sa dostal v roku 1991 na švédsku 20 korunovú bankovku.
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]
- Gösta Berlings saga, 1891 - slov. „Gösta Berling“, 1941
- Osynliga länkar, 1894, (doslova „Neviditeľné putá“)
- Antikrists mirakler, 1897 (doslova „Antikristove zázraky“)
- En herrgårdssägen, 1899 - slov. „Povesť o panskom sídle“, 1958
- Drottningar i Kungahälla jämte andra berättelser, 1899 (doslova „Kráľovné kungahällské a iné poviedky“)
- Jerusalem, 2 zv., 1901 a 1902 - slov. „Jeruzalem“, 1969 / „Zasľúbená krajina“, 1978
- Herr Arnes penningar, 1904 - slov. „Poklad pána Arneho“, 1970
- Kristuslegender, 1904 - slov. „Legendy o Kristu“, 1929 / „Legendy o Kristovi“, 1991
- Nils Holgerssons underbara resa genom Sverige, 1906 – 1907 - slov. „Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku“, 1947 / „Nils Holgersson“, 1991
- En saga om en saga, 1908 - slov. „Legendy“, 1925
- Liljecronas hem, 1911 - slov. „Liljecronov domov“, 1933
- Körkarlen, 1912 (doslova „Kočiš“)
- Kejsaren av Portugallien, 1914 - slov. „Cisár z Portugálie“, 1938
- Troll och människor, 1915-21 - slov. „Troldi a ľudia“, 1932
- Bannlyst, 1918 - slov. „Prekliaty“, 1991
- Mårbacka, 1922
- románová trilógia:
- Löwensköldska ringen, 1925 - slov. „Löwensköldov prsteň“, 1978
- Charlotte Löwensköld, 1925
- Anna Svärd, 1928 - slov. „Anna Svärdová“, 1945
- Ett barns memoarer, 1930 (doslova „Memoáre dieťaťa“)
- Dagbok för Selma Ottilia Lovisa Lagerlöf, 1932 (doslova „Denník Selmy Ottilie Lovisy Lagerlöfovej“)
- Höst, 1933 (doslova „Jeseň“)
- Från skilda tider, 1943 – 45
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Selma Lagerlöfová
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Selma Lagerlöfová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Selma Lagerlöfová a Nobelova cena (anglicky)
- Malá encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava, Obzor 1978. S. 316